časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

 

Nielen Apačom sa nepáči, keď ich niekto páči, čo sa mu spáči

PODIVNÁ SMRŤ BIN LADINA                                                                 poznámka

16.6.2011

Zdá sa, že niektoré americké kruhy sa naozaj považujú za vyvolených vládcov Zeme, ktorí si môžu robiť čokoľvek a s pomocou vojenskej sily a mediálnej zručnosti si to vždy oddôvodnia. Vstúpiť s vojenskou jednotkou bez dovolenia na územie iného, zvrchované štátu, je niečo, čo sa deje celkom bežne. Zastreliť tam, alebo inak zneškodniť svojho nepriateľa, to tiež nie je zriedkavé. Amerika zvládla dokonca zajatie prezidenta cudzej krajiny, isteže sa mohla snažiť Usamu bin Ladina zajať a postaviť pred súd, a nie rovno popraviť.

Čo by sa stalo, keby ho americkí vojaci zajali? Mohol by napríklad pred súdom rozpovedať niečo, čo súvisí s dobou, keď bol vycvičení americkou tajnou službou na boj proti iným nepriateľom (sovietmi a tak). To nie je konšpiračná teória, ale všetkým stranám všeobecne známa vec, konšpirácia je už len o tom, či bol nejako prepojený s americkou tajnou službou aj v dobe zhodenia dvojičiek, alebo už bol definitívne „odtrhnutý z reťaze“, ako tvrdia oficiálne výklady. Ak je niekto podozrivý zo zločinu, v demokracii jestvuje inštitút súdu, bez ktorého by demokracia nebola demokraciou. S touto možnosťou akoby sa pri zabití kedysi Američanmi vycvičeného na boj s nepriateľmi Usa (mu) Bin Ladina, vôbec nerátalo. Obama bol síce považovaný aj svojimi krajanmi za iného človeka, ako jeho predchodca, avšak v konečnom dôsledku sa zdá, že pomenil ako hlavný železničiar len doby odchodov vlakov, nie trasy a spôsoby.

Urobiť teda výpad za more a popraviť nepriateľa, to nie je až taká novinka. Ale potajomky jeho telo vyhodiť z lietadla do mora, to je naozaj úkaz hodný pozornosti, hlavne ak to spískalo vedenie krajiny, ktorá sa pasovala do polohy svetového žandára a ochrancu demokracie. Celé to znie ako vtip – nie súdiť, ale potajomky v cudzine zastreliť, vyhodiť z lietadla do mora, to je scéna, ktorá by zapadla do nejakej kriminálky, kde ju uskutoční nejaký duševne vyšinutý jedinec, nie kanibal, možno len kŕmič žralokov, ale nejaký trochu iný čudák, rozhodne nie armáda demokratického štátu. Nie div, že sa mnohí pýtajú, či sa to vôbec naozaj stalo. Či nebol zabitý niekedy inokedy a inde, ako to kedysi tvrdila niekdajšia pakistatnská premiérka, alebo či to vôbec mali jeho telo (alebo či vôbec bol takto zabitý). Za týchto okolností sú konšpiračné teórie po tejto udalosti dôveryhodnejšie, ako pred ňou, lebo tá oficiálna správa je s nimi dôkazovo zarovno.

Američania, ak to naozaj tak urobili, ako povedali, museli mať z bývalého komplica Ladina veľký strach. Báli sa ešte aj jeho tela, a aby nebolo pútnického miesta pre podobných radikálov, „zmizli ho“. Nevieme, kde je, ale je dosť možné, že nie tam, kde ho akože dali. V strachu a panike narobí človek hlúposti. More môže byť oveľa nebezpečnejšie, ako nejaké pútnické miesto. Najhoršie na tom je, že v podstate sami týmto legalizovali popravy bez súdu. To je nebezpečný precedens a je to pre samotnú podstatu a uplatniteľnosť demokracie tvrdá rana. Rozdiel medzi Američanmi a ich nepriateľmi je po udalosti menší, ako pred ňou.

Náčelník Apačov Jeff Houser vyzval Obamu, aby sa verejne ospravedlnil za krycie meno „Geronimo“, ktoré dali americkí činitelia Us.B. Ladinovi . Meno bojovného apačského náčelníka nie je zďaleka jediný pojem z indiánskej kultúry používaný v amerických operáciách i vo vojenskej technike. Ťažko sa dá očakávať, že sa prezident práve Apačom verejne ospravedlní. To bol v podstate jeden z najmenších prehreškov, ktorých sa Američania voči indiánom dopustili. Keď v súvislosti s terorizmom Obama dojímavo rozprával o smrti amerických žien a detí, tak takéto veci indiánom spôsobovali aj americkí vodcovia, ktorí nikdy neboli odsúdení a ani ich nemal kto strestať podľa amerického návodu. Snáď s výnimkou vraha šajenských žien a detí, generála Custera, ktorého strestali v obrannej vojne Siouxovia so zbytkami Cheyenov a to bez vniknutia na územie cudzieho štátu.

Niektoré „kultúrne“ spôsoby použité pri obsadzovaní indiánskych území sa žiaľ od devätnásteho storočia veľmi nezmenili, zmenili sa hlavne priestory ich uplatnenia. Odolať náporu novodobej islamickej vlne bude po niektorých nie najrozumnejších amerických krokoch náročnejšie. Tu sa ponúka konšpiračná myšlienka, či niektorí americkí akože protiteroristickí činitelia nie sú tajnými spojencami radikálnych islamických vodcov. 

Slavo Svoreň

 

 

hlavná stana