časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

CHÁVEZ – PRE „SVETOVLÁDNYCH“ DIKTÁTOR,                  Slavo Horník píše

16.4.13

Takzvané slovenské masmédiá píšu o Hugovi Chavézovi a Evovi Moralesovi ako o „diktátoroch“. Je to úplne typické vzhľadom na to, kto tie médiá vlastní. Prezidentni idiánskeho pôvodu Chávez (už mŕtvy) a Morales (živý) predstavujú nielen pre väčšinu svojho ľudu, ale aj pre mnohých iných v celom svete nádej, že moc svetovládnych žandárov  nie je až tak bezbrehá. Tu však nejde len o nejakú ľavicovo-komunistickú propagandu, ktorá by pobláznila hlavy ľudu Chávezovej Venezuely a Moralesovej Bolívie. Takto to môžu vysvetľovať len úplne povrchní perohryzovia a blogeri, ktorí si nedali ani len základnú prácu s preskúmaním dejín v tejto časti sveta.

Hugo Chávez – pre svetovládnych trhovníkov diktátor, pre Venezuelčanov národný hrdina.

Chavéz  je (nie bol, ale je) pre svoj ľud hrdinom, ktorý bol v akomsi spoločenskom (pod)vedomí (niekto by to zase len zle preložil, podobne, ako Jungovo „spoločenské nevedomie“) očakávaný ako osloboditeľ už od časov španielskej konquisty, keď juhoamerické štáty ovládala hrśtka Španielov. Tá si s pomocou niektorých podplatených domorodých armád a s vlastným vojenským a katolíckym aparátom  úspešne podrobila indiánske kmene a národy. Indiáni na španielskom obsadených územiach po celé stáročia vôbec nesmeli vlastniť pôdu. Z nich a z chudobných miešancov sa vytvorili nemajetné väčšiny, ktoré boli, a niekde aj dodnes sú, hlboko pod hranicou biedy, ovládané hŕstkou vlastníkov (hlavne pôdy), v Bolívii donedávna celkom neobmedzene.  V druhej polovici dvadsiateho storočia sa v týchto oblastiach posilnil vplyv USA, ktoré v rámci boja proti komunizmu spustili, s prostredníctvom svojich tajných služieb, v spolupráci s pravicovými diktátormi, „Operáciu Kondor“. Tá prerástla z údajného boja proti komunizmu do rozsiahlych genocídnych čistiek. V juhoamerických štátoch bolo väznených, mučených a popravených na státisíce väzňov, zďaleka nielen ľavicových. Bezo stopy zmizla časť inteligencie. Ak sa dnes píše o zločinoch a genocídach fašizmu a komunizmu, je veľmi zaujímavé, že sa nepíše o zločinoch a genocídach pravicového kapitalizmu, ktorý v juhoamerických štátoch vysoko a mnohonásobne prekonal zločiny komunizmu na Slovensku a v Čechách.

Hugo Chávez sa pokúsil zvrhnúť práve takéhoto pravicového diktátora juhoamerického typu, ktorý bol nenávidený ľudom a podporovaný severnou Amerikou z obchodných a kapitálových dôvodov. Potom, v roku 1998, vyhral prezidentské voľby a stal sa venezuelským prezidentom. V roku 2002 sa ho pokúsili pravicoví pučisti zbaviť vlády v spolupráci s USA (neskôr bolo zapletenie administratívy G.W.Busha potvrdené). Chávez bol zatknutý, ale po zásahu prezidentskej gardy s masívnou podporou ľudu bol oslobodený.   Voľby potom vyhrával v podmienkach pluralitného politického systému, v priamej voľbe, s absolútnou väčšinou hlasov (aj nad 60 percent). Mimoriadne pozdvihol inštitút priamej demokracie - o ústavných zmenách nechával často hlasovať ľud v referendách. Za čo ho aj elitárski politici a novinári obviňujú z populizmu.

Evo Morales - Bolívijsky prezident indiánskeho pôvodu

Stav, keď v hŕstka majiteľov vlastní celý štát a s pomocou ropných, drogových, či iných mafií ho aj riadi, nie je v amerických neokolóniách nijako výnimočný. Hlavne, že tečie ropa, alebo iné "kšefty". Chávez si dovolil ropu znárodniť. To mu obdivovatelia vlády kapitálu nikdy neprepáčia a bude pre nich naďalej nebezpečným precedensom, podobne, ako v Afrike Kaddáfi. Boli by najradšej, keby aj Venezuelu mohli zbombardovať a zničiť jej sociálny systém a hoci ju aj uviesť do chaosu a úplného bezprávia, ako sa to stalo v Líbii, kde však pluralitný systém nefungoval tak, ako vo Venezuele. O tom, že Chávez mal ku skutočnému diktátorstvu pomerne ďaleko, svedčí aj skutočnosť, že vo svojej krajine uzákonil popri iných možnostiach priamej demokracie aj právo na vznik nezávislých komún s vlastným zákonodarstvom, o čo sa snažia márne Indiáni v USA od dôb, keď ich zavreli do koncentračných táborov – rezervácií. Tie sa síce časom zjemnili, pôvodní Američania po prvej svetovej vojne dostali dokonca občianstvo a americké pasy, lenže väčšina pôvodných národov žiada dodnes samostatnosť a nie to podplácanie nezdanenými herňami, ktoré indiánov skôr duchovne ničia, než ako by im pomáhali. Pravdepodobnosť, že sa v USA stane prezidentom Indián, ako sa stalo vo Venezuele, či  Bolívii, je krajne nepravdepodobná. To by musel byť úplne vygumovaný zo svojej kultúry.

Pre americké mocenské kruhy bol Chávez tŕňom v oku a iste sa ho chceli zbaviť, podpora opozície zvonku ale nezaberala. Konšpiračné teórie o jeho smrti, v súvislosti s „dejinným nepriateľom“, pre Venezuelčanov neznejú sú až tak fantastické. Od čias operácie Kondor neubehlo až tak veľa času. Či už mali, alebo nemali prsty v Chávezovej smrti „tradiční nepriatelia“, Chávez zostáva hrdinom pre výraznú väčšinu obyvateľstva svojej krajiny. Zároveň predstavuje vo svojej oblasti dôkaz, že kapitalistický pravicový liberalizmus má aj v 21. storočí pluralitnú alternatívu, i keď to nemusí byť náš ideál. Pre tých, ktorý chcú Slovensko rozpredať a odovzdať ho do rúk niekoľkým veľkopodnikateľom, podporovaných médiami niekoľkých vlastníkov, pre tých bude akákoľvek alternatíva samozrejme neprijateľná a zavrhnutiahodná. Pre nich bude mnohokrát zvolený Chávez naďalej len diktátorom, aj keď je doma hrdinom.

Foto: 1. multimedia2.acn.com.ve, 2. Pravda.spravy.pravda.sk

podobné články:

20.7.10 Tretia cesta nie je možná – je zákonitá - V prírodnej spoločnosti je prirodzené aj spoločné vlastníctvo, aj osobné vlastníctvo, ale v zmysle zodpovednosti a nie v zmysle samoľúbeho ničenia životného prostredia a trápenie iných bytostí. Viac TU

24.8.2011 S dobytím Kadáfyho sídla prišlo do Washingtonu zemetrasenie KEĎ PADNE KADÁFYHO REŽIM, MôŽE BYŤ HUSTEJŠIE AKO V KOSOVE 

1.2.12  Amazonskí Indiáni sa stále bránia Domorodci z kmeňa Mashco-Piro  zaútočili na strážcu národného parku a zabili zveda, ktorý ako jediný ovládal ich jazyk. Na turistov vystrelili varovné šípky. 

1.7.2009 INDIÁNI OPäŤ NA VOJNOVOM CHODNÍKU (časovka o dianí v Peru) článok

 hlavná strana