Putoval pútnik na Devín
a divil sa na tom sútoku .
Stočil sa dymom na 4 strany,
 zahĺbený sám v obrade,
so zatajeným duchom

Tam, kde sa morné a dunivé
zlievajú vlny do cesty,
tam hodil rázcošku dvojitú.
Odplávala jak staré rany,
čo morili a neboli.

Pekný deň Vesna priniesla
a s ním aj spevy voňavé
aha, tam vtáčky luhujú
a ľudia chodia po brehu,
nevediac o tej svätosti.

Cez bránu dychu nebesá
otvorili deň videniu:
Na devínskom tom sútoku
vztýčime sochu dubovú,
čo štyrmi tvárami uvidí.

Ten Div, čo všetky strany zná,
povie nám príbehy prastaré,
i  čo sa ešte nestali.
Pútnické miesto je zráňané
a je čas pripraviť očistu.

Niet v tejto našej krajine
žiadnej pamäti rodnému.
Teraz nie kráľov, nie vojakov,
lež ducha rodného oslávme
čo uvidí, to udiví.

Kráčajúci v žiari, 20.3.11