V informačných (skôr mätúcich ) materiáloch pre mamičky môžeme objaviť "perly" ako: „každá zodpovedná matka predsa vie, že sa má vyhýbať cibule, cesnaku, fazuli, plesňovým syrom..." alebo: "pred a po dojčení si dôkladne umyjeme prsia mydlom a po dojčení aj nakrémujeme krémom pre dojčiace matky..." alebo: "starostlivá matka siahne po plnohodnotnej vyváženej náhrade materského mlieka obsahujúcej všetko potrebné..." .

Ak teda prirodzenou cestou udržiavame prostredie nášho žalúdka a čriev v čistote a pohybe, ak miesto očkovania dávame svojmu dieťaťu hryzkať (bezzubému žužlať) cibuľové a pórové listy (najmä po návštevách na detských ihriskách), sme nezodpovedné? Ak dôverujeme viac pôsobeniu čistiacej a liečivej sily materského mlieka na kožu, než farmaceutickému priemyslu, sme nedôsledné? Ak sme si isté, že naše vlastné mlieko obsahuje všetko potrebné, sme nestarostlivé? Nie, milé mamy. Sme skutočné, silné a odolné.

Jedna príliš milo sa usmievajúca pani lektorka „anjelských seminárov" ma s "úprimnou láskou v srdci" upozorňovala, že nie je dobré dlho dojčiť dieťa, pretože v ňom vypestujem závislosť. Dostala som mnoho ďalších dobroprajných upozornení, v rozsahu od nebezpečného rozmaznávania dieťaťa až po moje trvalé nezvratné pribratie. Strašné predpovede sa ale nenaplnili. Moje dieťa sa odstavilo samo. Jedného večera som mu ponúkla mlieko a ono mi odpovedalo: "Mama, však môžeme ráno, dobre?" Bol to prejav samostatnosti. Vnútorné orgány, mozog, nervy, imunitný systém, aj osobnosť boli pripravené na prvý let. Ešte sme to dolaďovali asi pol roka. Pili sme mliečko skoro každé ráno, cez deň takmer vôbec a večer len občas- najmä po vzrušujúcich zážitkoch ako výlety, návštevy, festivaly a iné dobrodružstvá. Ja som mala mlieka stále menej a menej, až sa jeho potreba rozplynula v toku dní. A keďže som sa už programovo nenapchávala kvôli mlieku, prirodzene som schudla bez diéty v priebehu 1 roka do pôvodného objemu.