MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND a s ním prepojená takzvaná SVETOVÁ BANKA sú považované za strážcov a vodičov globálneho kapitalizmu. V MMF je podľa nepísaného pravidla riaditeľ  niektorej vplyvnej západoeurópskej krajiny, riaditeľom Svetovej banky je spravidla občan USA. Vplyv USA je dominantný v oboch týchto organizáciách.

MMF a Svetová banka boli vyhlásené viacerými krajinami sveta za  úžernícke, ba až zločinecké organizácie. Svojho času boli proti ich moci prudké reakcie v Mexiku, Argentína po svojom krachu vyplatila svoje dlhy voči MMF a poslala ho úspešne  dovidenia. Brazília MMF už nič nedlží, naopak, keďže je príliš "bohatá", z nejakých dôvodov mu požičiava...
Do politiky a finančnej praxe týchto pračudesných organizácii príliš nevidno. Nie každý riaditeľ MMF je taký hlupák, aby s takým kráľovským platom znásilňoval chyžnú, ako sa to podarilo predposlednému riaditeľovi, takže o ich vnútornej činnosti toho veľa nevieme.  Každú chvíľu ale vidno ich vyhlásenia, ktorými dirigujú krajiny menej panské a riadia ich cez nastrčené osoby a vazalských lokajov, ktorých vyznamenávajú rôznymi ekonomickými rádmi.  Ak by sa niekomu zdalo, že medzinárodnym menovým fondom uznávaní ekonómovia sú len tí, čo plnia ich prikázania, tak to asi nebude náhoda. Tieto peňažné páky riadia vývoj takzvaného kapitalistického sveta a ich očividnými cieľmi na ťahu boli krajiny postkomunistického bloku a krajiny rozvojové, v ktorým stanovovali ako zásadnú podmenku čo najširšiu privatizáciu štátnych a národných zdrojov, od  nerastného bohatstva až po zdravotníctvo. Mnoho rozvojových krajín sa po ich "pomoci" zrútilo, iné sa stali "len" hospodársko-politicky nesvojprávnymi. Niektoré z tých, čo spoluprácu s nimi odmietli, boli "čírou náhodou" zbombardované.
Zdá sa, akoby do tejto podriadenej skupiny  patrilo  aj Slovensko, napriek svojej pomerne dynamickej ekonomike. V týchto dňoch rozhodli poslanci všetkých politických strán o pôžičke Medzinárodnému menovému fondu.

Biele goliere z týchto organizácií - MMF a Svetovej banky -  samozrejme žijú zo svojej činnosti. Ich činnosť nie je ani tak spasiteľská, ako skôr direktívno-menežerská. Nemajú radi dve veci – keď si od nich nechce niekto požičať a keď niekto nechce požičať im. Čo je črta v podstate hysterická. Nečudo, že práve teraz ich to najviac chytá. Keď si chcú požičať napríklad od Slovenska. O tom, že Slovensko je zadĺžené, predsa vieme. Lenže globálny kapitalizmus má chudák krízu. Zvíťazil síce nad socializmom, obsadil mocensky jeho väčšinu území, dve desiatky rokov si aj vďaka tomu mastil brucho, ale teraz sa ocitá v podobnej situácii, ako kedysi socializmus. Všemocné biele goliere, ktoré sú zvyknuté riadiť vývoj vo svojich vazalských krajinách a rozhodovať, ktorý politik má, alebo nemá byť volení, sa zrazu trasú o svoje stoličky, a hlavne o svoje bankové kontá. A o povesť, od ktorej sa všetko odvíja. Ak by sa im ten cirkus zosypal...Oni, majstri mágie kapitálu, si zrazu musia požičiavať. Aj od tých, ktorým vnútili pôžičky. Dnes už na Slovensku každý môže byť volený - kto im dá. A teda v parlamente každý.

Bežný človek do toho všetkého nemôže vidieť. Zdá sa, že do toho celkoim nevidia ani naši poslanci. Ale "robia, čo sa dá". Aby sme nekrachli spolu s tými kapitálovými čudodejmi. Keď sme sa už na nich takto zavesili.

Bača bačoval s tým, čo mal. Poslanci bačujú s tým čo nemajú. A to je veru nie dobré.

podobné články: