 |
|||||
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|||||
|
|
|||||
|
Oslavy Letného Slnovratu JOZEF BLAHOSEJ ANDRÁŠ píše |
19.6.12 |
||||
Čo je vlastne slnovrat ? V jednoduchosti sú to dni, kedy je najsilnejšia slnečná aktivita počas celého roka, teda kedy zemská os je najviac nasmerovaná smerom ku slnku, a lúče dopadajú kolmo na zemský povrch. Rovnako z prírodovedeckého hľadiska prebieha v rastlinách najsilnejšia látkové výmena preto mi ten čaj tak chutil a preto tieto bylinky zbierané v tento deň sú najliečivejšie. Teraz trocha cestujme mysľou do minulosti spred 3000 rokov. Naši predkovia sú úplne závislí od darov prírody a poľnohospodárstva, každý slnečný deň je požehnaním a od slnka závisela úroda. Preto mnohé civilizácie si stožňovali práve božstvá zo Slnkom. Oslavy slnovratu po svete Vajano, Kupalo, Sv. Ján, Midsummer, Fęte de la Saint-Jean, Ivanje, Sommersonnenwende a mnohé iné sú pomenovania rôznych národov alebo spoločenstiev na oslavu tohto dňa. Väčšinou to je v rozmedzí 21 až 23 júna. Z tohto prieskumu vidno že slnovrat bol oslavovaný po celom svete. V dnešnej Veľkej Británii sa pálili na kopcoch ohne aby ochránili účastníkov pred zlými duchmi, ženy okolo nich tancovali – dôraz sa kládol hlavne na zber nechtíka lekárskeho, ktorý mal v noci slnovratu zázračnú magickú schopnosť. Vo Švédsku zase sa obetovali zemi obetiny z dôvodu zabezpečenia si hojnej úrody. Zaujímavosťou bolo že cestou na obrad ľudia sa mali vyhýbať krížnym cestám lebo sa tam zhromažďovali bosorky – iná podoba tejto povery sa dodnes na východe Slovenska kde ľudia počas toho ako natrafia hlavne v lese na križovatku ciest nahlas riadne zahrešia, aby odplašili bosorky. Oslavy Letného slnovratu na Slovensku Na rozdiel od zimného slnovratu ktorý bol synonymom pokoja, letný slnovrat v rámci toho že v prírode boli najaktívnejšie plodivé sily, vône energie , ľudia boli najviac nabitý energiou. Ľudia aj bez základných astronomických vedomosti vedeli že práve najmagickejšia je noc z 23 na 24 júna. Všetky regeneračné, liečivé, plodivé a očistné sily boli najaktívnejšie. Odkrývali sa skryté komnaty, zemské poklady, chodilo sa vyhárať poklady. Ráno sa pastieri obávali vyháňať kravy na pašu z dôvodu čarov bosoriek, hlavne prvá krava čo sa objavila na paši. Deň pred slnovratom sa pálili Hojany – jánske ohne na poliach aby vydali riadnu úrodu. Mládež olúpala zo smrekov kôru, z miazgy a smoly urobili fakle a obiehali nimi polia a kravy čo sa pásli. Dobytok sa vyháňal čo najvyššie na pole, predtým po nich gazdiné pogúľali vajíčko a potreli pysky cukrom. Na začiatku stáda šiel muž a sledoval ktoré steblo trávy prvá krava odkusla – potom si (obyčaj z Kysúc) stiahol gate a sadol na to miesto aby všetky miesta tak krava vypásla ako je jeho holý zadok. Keď sa schyľovali k najväčšiemu obradu – ľudská reťaz okolo ohňa chlapci preskakovali tieto ohne, bačovia preháňali ovce a slobodné dievčatá veštili. Obe sa postavili chrbtom k ohňu, chytili sa za ruky a každá vyhĺbila pravou nohou do zeme dieru. Ráno sa tam šli pozrieť – ak v diere našli mravca alebo chrobáka pripadne jej šikovný pracovitý muž, ak slimák alebo hlísta, lenivec. Ak nič ostane slobodná ďalší rok. Ak dievka počas noci uplietla z deviatich dostupných rastlín veniec a počas spánku ho držala v rukách a myslela na svojho milého – do roka mala byť svadba. Rovnako sa zo smrekových šišiek vrcholce, potreli živicou a zapálili a vyhodili vysoko do neba. Ktorej šišky spadli do ohňa tie sa mali do roka vydať. Rovnako sa živica zo smrekov využívala na to že sa pri ohni vyhĺbil kríž a do neho sa vložila a zapálila. Deťom sa odporúčalo zbierať čakanku alebo harmanček na zdravú kožu dieťaťa. Osobitné miesto v tomto má hlavne ranná rosa. Využívala sa na liečbu kožných chorôb ľudí aj zvierat, na kĺby, a hlavne na oči. Zbierala sa tak že ženy sa vyzliekli do naha a len na nohu si priviazali ľanové pásy a behali nahé ráno po lúkach. Rovnako sa zbierala aj do maselníc a ňou sa mútila smotana a hrudy masla. ženy si touto rosou aj potierali prsia aby mali dostatok materinského mlieka. Všeobecne platilo že všetky úkony ktoré sa spravili počas noci mali väčšiu silu ako po iné dni. V tento deň muži už mali len odpočívať – ale za podmienky že dostatočne všetko pripravili na oslavy. Z líp sa odlamovali mladé halúzky a dávali sa do okien aby odháňali duchov. verilo sa že na tuto noc sa ukazovali aj Víly a tieto tancovali a spievali až od rána na lúkach. Svetlonosi lákali pútnikov z ciest a potom ich zamordovali. Táto noc bola aj úplne najvhodnejšia na zber bylín, malo sa ísť zberať každý sám, bez vydania slovka, a nesmelo sa používať kovové náradie – iba všetko ručne. V niektorých častiach Kysúc bolo pred slnovratom bolo zakázané piť alebo jest mlieko alebo mliečne výrobky. Rovnako bolo zakázané čokoľvek požičiavať aby sa neodnášala hojnosť z domu. Záver Človek dnes aj pred 3000 rokmi je stále ten istý, stále má tie isté potreby, len už teraz to berie nejako automaticky že to jedlo stále v tom obchode si kúpim ale už neviem koľko roboty je za tým. Ja som tiež len pred dvoma rokmi sa začal tomuto venovať a už viem koľko roboty je za tým aby mi vyrástli riadne zemiaky ale bez slnka ako vyššieho princípu by to nešlo. Jozef Blahosej Andráš
podobné články: 21. - 24.6. LETNÝ SLNOVRAT r.12
|
|||||
