PREČO ŠTEFAN KRÁĽ ZA SVäTÉHO VYHLÁSENÝ BOL 

alebo   AKO IŠIEL VAJKO ZA KARIÉROU

K víťazstvu nad údajne "pohanským" Kopáňom mu pomohli slovenské kniežatá Poznan a Hunt. Neskôr porazil vďaka svojej prefíkanej politike okrem na menších územiach usadených staromaďarských náčelníkov aj kniežatá slovanských mien, ako napríklad svojich strýkov - sedmohradského Zombora a Prokuja (ktorý mu už raz ušiel z väzenia) a pričlenil tak rôzne, prevažne slovanské územia (Sedmohransko, Bulharské územia, Slavónia, dočasne od Uhorska oddelená Nitrava) k Uhorsku. V Uhorsku zaviedol jednotné náboženstvo, označované ako kresťanstvo, prostredníctvom rôznych donucovacích prostriedkov a cirkevnej správy. Zaviedol napríklad povinný cirkevný desiatok. Za to, teda za cirkevnú politiku, bol vyhlásený za svätého. A k následkom tejto politiky boli okrem iného aj ďalšie zákazy rodného duchovna na Slovensku, ktorého sa ľud nemienil vzdať len preto, že kráľ si robí pred čiernymi rúchami s polovojenskou štruktúrou kariéru. Zákazy uctievania studničiek, posvätných stromov a hájov, zákazy slnovratových a iných obradov, ktoré boli prvý raz už za Veľkej Moravy Metodom ustanovené pod hrozbou zhabania majetku, otroctva a iných, aj mrzačiacich trestov, po Štefanovi opätovne ustanovovali ďalší "z božej milosti králi" - všelijakí Belovia a iní, ktorí mali v žilách krv Vazulovho rodu s aprádovským korienkom. A to až po novovek, keď duchovný útlak sa zmenil na národnostný.

AKO SA BELA PRESTRELIL A MAĎAROV MONGOLI TAKMER VYVRAŽDILI

Rozhnevaný mongolský Ďingis, k náboženským otázkam celkom ľahostajný, poslal proti Uhorsku svoje armády, ktoré vtedy v podstate vyvraždili uhorské obyvateľstvo na nížinách, teda hlavne maďarské. Potom boli nížiny znovu osídľované okolitými národmi.  Belovi IV., ktorý z boja ušiel do zahraničia, potom celý život ostalo už len naprávať dôsledky svojich chýb, za čo ho aj historici velebia. 

VÝMYSLY PROTI PRAVDIVOSTI

Štefan je velebený aj ako údajný ochranca národností a kultúrnej rôznosti. Jeho poučenia synovi Imrichovi, z ktorého to má vyplývať, však historici považujú za neskoršie dokreslenú aureolu, ktorá mala vylepšiť jeho obraz. V skutočnosti jeho predstava "kultúrnej rôznosti" bola taká mizivá, že šiel po krku všetkým svojim príbuzným s výnimkou v lastného potomstva, ktorí by mohli ohroziť jeho moc. Že uhorsko bolo mnohonárodnodnostné, to nie je dôsledkom jeho tolerancie, ale mocibažnosti a podľa všetkého dobre vyvinutého citu pre vojenskú a politickú stratégiu. Jednoducho napadol každé územie, ktoré napadnúť mohol a keďže tam boli iné národy, krajina bola mnohonárodnostnou, podobne, ako v tej dobe niektoré západné štáty. Štefan sám nebol celkom Maďarom, keďže jeho mama bola buď poľská Slovanka, alebo - prinajmenšom čiastočná Slovanka (historici sa nevedia dohodnúť, či bola dcérou poľského kniežaťa, alebo dcérou Ďulu zo Sedmohradska - podľa nemeckých zdrojov bol Ďulov brat Prokuj Slovanom). Štefanova žena bola bavorská princezná Gizela (vybral mu ju otec z mocenských, a nie iných dôvodov) a medzi jeho spolupracovníkmi a spojencami môžeme vidieť ani nie tak Maďarov, ako Slovanov a Germánov (bolo to jednoducho preňho vo veci spoľahlivosti výhodnejší). Takže ako panovník vychovaný na dvore staroslovenskej Nitravy, hoc po meči z Arpádovského rodu, po praslici isteže nie, nemohol byť Štefan jednej národnosti. Popravde povedané, v tej dobe a v tých podmienkach by nemohol, ani keby ako chcel, pomaďarčovať iné národnosti, lebo keď sa chcel udržať pri moci, musel s pomocou Slovanov a nemeckých pomocníkov držať "na uzde" maďarské kmene. Takže o nejakej osvietenosti v otázke národnostnej tolerancie je v jeho prípade ťažko hovoriť. To by sme mohli potom oslavovať ako tolerantných k národnostiam aj Lenina, alebo Stalina, ktorí neboli etnickými Rusmi, ale pochádzali tiež z menšín, a pritom tvrdo vládli sovietskej ríši, v ktorej boli rôzne národnosti a niektorým z nich trochu pozmenili územie a vládu. 

Viacmenej - tak sovietsky blok, ako aj Uhorsko, pôsobili okrem toho, že sami popreli slobodu, aj ako určité bezpečnostné zariadenie. Prečo by sme to práve Uhorsku v dejinách neuznali - prinajmenšom zastavovalo ďalšie orientálne nájazdy. 

A s údajnou kultúrnou rôznosťou to bolo za Štefana čoraz biednejšie - on tvrdo išiel po krku takisto "pohanom", teda tým, ktorí uctievali svoje pôvodné duchovná, ako aj kresťanom inej štruktúry, než akú sám presadzoval, tých takisto napádal ako "pohanov".  

Nezabúdajme však na to, že moderný feudálny štát bol pre iných, ako vládnucich, nepríjemnou porobou, ktorá sa dá dokázať aj telesne. Sloveni v dobách rodovej spoločnosti a slobody (aj duchovnej) boli podľa kostrových nálezov zhruba takí vysokí, ako dnes my. V období feudálneho štátu sa priemerná výška výrazne zmenšila. Menej slobody, menej živy, menej výživy... 

Lenže zločin ostane zločinom, aj keď ho vysvätíme. Ale ak ho oslávime, vytvárame priestor pre nové zločiny. My predsa nemáme, a ani nechceme mať slepé oči a hluché uši. Alebo snáď áno?

Ž.slav