časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Z vrchárskeho zápisníka                                                                                     Žiarislav píše:

27.3.13

Odkedy Rodanovi mama odmietla dať svoje mlieko, miluje mlieko kozie, ktoré predtým nechcel. Kozie mlieko je podľa znalcov najpodobnejšie materskému. Rodan bol kojený do dva a pol roka a dnes sa poprvýkrát nad ránom neprebudil na to, že chce mlieko. Nad ránom na túto obvyklú požiadavku dostane svoju obľúbenú trojdecovú fľašku kozieho mlieka a tú stiahne na jeden dych. Aj keď v zime bolo mliečka pramálo, toľko vždy bolo.

Nedávame mu nič nasilu. Do úst. Keď mal po návšteve mesta mrle, a to niekoľkokrát, dali sme mu zo desať pečených cesnačikov. Teraz má už ale spurné obdobie, ktoré sa dostavilo o pol roka skôr, ako u iných detí, čo to vraj zvyknú mať v troch rokoch. Takže keď niečo nechce, tak bojuje. Nelámeme ho. Zlomených ľudí je na svete tak, či tak, viac, ako dosť. V dôležitých chvíľach sa však musí podriadiť svorke. Z bezpečnostných dôvodov to musí vedieť. Z detí, čo môžu všetko, vyrastajú nevedomci podobne, ako z tých, čo nemôžu nič.

No a teraz sme mu objavili v hovienku tie malilinké, už nehybné červiatka. Bolo ich len pár, ale to stačí. Otázka bola, ako doňho dostať cesnak, hoci aj pečený, keď nechce. Tabletky sme mu samozrejme dávať nechceli, keď už máme overené, že zdravší cesnak zaberá oveľa skôr.  Človek navrhol jednoduchý spôsob: Keď už je dosť veľký na to, aby bojoval proti cesnaku, tak je dosť veľký aj na to, aby pochopil, že má v sebe červíky. Táto správa sa malému vonkoncom neľúbila. Zjedol večer päť strúčikov cesnaku a pýtal si ďalšie. Hneď sa vypýtal kakať, aby mohol červíky dostať zo seba von, ale nešlo mu to. Kaká spravidla len ráno. Bol z toho nešťastný, že má v sebe stále tie červíky. Dnes Lada výnimočne zaspala v kuchyni  pod stolom, v Rodanovom  „pelechu“ na kožušinách, na ktoré si obvykle ľahne večer človek, o chvíľu pribehne malý, chvíľu lezie hore-dole po človekovi, potom priľahne, popýta si "prikry" a o chvíľu už chrní. Človek potom vstane a Lada ho prenesie do postele. Dnes to bolo naopak – úlohu zaspávača si osvojila poprvýkrát Lada. A to tak dokonale, že sa nedala nijako zobudiť. Rodan ale po človekovom príchode do kuchyne zo spánku otvoril oči a opýtal sa: "Kde sú tie červíčky?". Muselo to naň naozaj zapôsobiť. Nebolo ho treba lámať. Ráno cesnakom vypudené červíčky naozaj vykalil a počas dňa jedol ponúkaný cesnak, „aby vyšli všetky“. .

Aj keď bude mať onedlho tri roky, nejedáva keksy, cukríky, ani čokoládu. "Chudák", povedal by niekto, ale jemu to nijako nechýba, keďže nevie, že to jestvuje. Kiežby sme aj my boli toho v detstve ušetrení, ušetrili by sme aj zubov zopár a veľa kazov. Teta v sporiteľni mu šušťala dobrosrdečne keksami a cukríkmi a on na to nijako nereagoval, to bolo krásne, že neslintal ako pudlík, ktorému zašuští papierik vo vrecku okoloidúceho. Bolo by aj smiešne ponúkať mu keksy plné éčok, keď máme vypestovanú tú najčistejšiu stravu a v obchode mu vyberieme, čo hodnotné je a chutné. Nie je to nijako ťažké, keďže mu chutí spravidla to isté, čo jeho otcovi. Rastlinné nátierky v črievkach, ktoré síce nie sú bio, ale sú chutné, kaša z ovsených vločiek, ale aj z kukuričných chrumiek zaliatych kozím mliekom, ale aj rôzne placky a iné pochutiny z našich, i iných surovín. Rozhodne odmieta mäso, aj keď mu ho občas ponúkneme. V chove sa občas stane, že máme mäso a to to najzdravšie. Keďže ho máme nie kvôli zabitiu zvieraťa pre mäso, ale kvôli zákonom chovu a prírody, ktoré nás presahujú, občas to na stole je. My jeme tak, aby sme v rámci možností pomerne zdravo prežili. I keď pred príchodom do lesa sme mäso nejedli. Malý mäso rozhodne odmieta. Spozná mäso v miske bez toho, aby to ovoňal a ochutnal.

podobné články:

6.9.12 DARUJTE DEŤOM ZDRAVÉ ZUBY - Raz sa vám poďakujú, že ste ich nepodplácali

4.3.13 POD SNEHOM A ODKVAPOM z Vrchárskeho zápisníka

 hlavná strana