časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

A ešte mi ďakoval                                                                                           vtipník
že zachránil som Euroval

28.10.11

Uff, sme veľmi dojatí, ako od nežnej revolúcie k nám zo západu prúdili všelijaké granty a dotácie a iné finančné prítoky. No, neboli to nejaké podpory pre naše aspoň zčasti svojprávne hospodárstvo, to bolo zrušené, keď sme otvorili naše podniky oficiálnej špionáži a potom ich zrušili. Zato k nám prišli dôležité granty pre Slovensko na podporu menšín (teda nie Slovákov), na podporu inak orientovaných, na posilnenie nie národného, ale otvoreniu sa iným silám, na podporu síl privatizačných, ktoré zabezpečia rozpredaj... a tak.

Dnes je Slovensko v Európskej únii menšinovým štátom, Slováci sú menšinou. Ale teraz nám na našu vlastnú menšinu nik granty nedá. Vyzerá to recipročne. Keď nie predtým, tak ani po tom. Ale dnes už chce Únia peniaze od nás. Ale, prepáčme si to, oni nechcú peniaze na podporu ich opozičnej politiky, alebo na podporu ich kočovných a iných menšín. Oni chcú od nás peniaze, podržme sa europlota, na podporu svojich bánk. Ešteže to nie je ofuk. Dnes, keď aj takzvaná Slovenská sporiteľňa je zahraničný kapitál, keď všetky akože naše banky už nie sú naše, dnes, keď naše médiá, tak alergické na slovenské národné veci, sú v rukách prevažne rakúskeho, francúzsko-nemeckého kapitálu, alebo ešte vieme akého, ale ten jediný sa nesmie menovať, lebo by to bolo protizákonné, tak dnes chcú od nás, ktorí už nemáme banky, len nad sebou nadnárodné cudzie korporácie, aby sme na oplátku vrazili svoje peniaze do takzvaného Eurovalu. Teda nie západoeurópskym trevelerom, ani nie na samizdatové proslovenské časopisy v Nemecku a Francúzsku. To nie. Ale máme dať svoje peniaze na západné banky, aby chudák nekrachli, a aby sme sa s nimi spolu nepotopili. Fú-ha, to je ale geniálna myšlienka, my ich musíme platiť, aby sme sa s nimi - našimi záchranármi, nepotopili! No musíme ich zachraňovať, aby nás zachránili, no musíme!

Ďakujeme vám, euro- unistickí veľmajstri, že ste sa o nás tak veľmi starali, a to v dobrej viere, že nám, vašim socio-autistickým, zaostalým bratrancom, utláčaným režimom, musíte pomôcť.
Ešte by ste nám mohli povedať, že prečo keď už nie sme v RVHP, zavádzate nám veľmi podobné spoločenstvo podozrivé z unitárneho centralizmu a diktujete nám, čo môžeme a nemôžeme vyvážať a predávať, čo máme od vás odoberať a prečo sa vlastne centralistický systém nie obmedzil, ale rozrástol? Keď ruštinu sme sa učili od nejakej 4. triedy, prečo sa deti musia angličtinu od prvej? Keď socializmus prehral menej kvalitnými výrobkami, prečo dodnes sú najtrvácnejšie autá v našich horách tridsaťročné Lady-Nivy a päťdesiatročné V-3S-ky? Prečo dnešné firmy robia porady a konferencie o tom, ako vyrábať výrobky, ktoré sa po dvoch rokoch rozpadnú? Po koľkých rokoch sa rozpadne táto Únia? Prečo nie po dvoch až piatich, ako jej najnovšie výrobky? Čo, keby sme každé dva roky museli kupovať novú úniu, ktorá nás zachráni? No nebolo by to humanistické? Nebolo by to východisko z, prepáčte ale, z, z, zo západnej krízy?

Ďakujeme vám za vaše osvietenie. Sme z toho celí bez seba. No azda sa z toho preberieme.

Za občianske združenie Deti európskej únie
váš oddaný prezident Piťo Diverzant

podpbný článok: 12.10.11 Ako súvisí euroval s krabičkármi, alebo ŽABA JE V HRNCI A POSLANCI TIEŽ 

 hlavná stana