Ahoj, Martina,

Nikto ťa neobvinil, že by si chcela zneužiť fotky.

Patrí k etike duchovných tancov, že sa tam nefotí. Keď som bol na indiánskych obradoch, tiež to tak bolo. Všetko má svoje zákonitosti. Tanec vo vedomeckom (duchovnom) poňatí je hlboko intímna (osobne duchovná) vec. Napríklad keď sa miluješ so svojim milým, je to inak intímna (osobne duchovná) vec. Keby ťa chcel pritom niekto fotiť, odhadujem že mu to nepovolíš, či už by to bol amatér, alebo profesionál. Divotance však majú aj spoločenský význam, preto niekedy povoľujeme výnimky za určitých podmienok. Ty si udelenou výnimkou pohŕdla a chceš fotiť len za podmienok, ktoré si určiš sama.

Jestvuje niečo, čo voláme v slovenčine i v češtine DUŠA. Fotografovanie bytostí, keď si to neprajú, je neslušné. Moderná spoločnosť síce pojem duša nepoužíva, ale nahrádza toto slova inými, spravidla latinskými krkolomnými spojeniami a výsledok je podobný - každý človek má právo autorizácie fotky, aj ten, kto nie je slávny. To si nijako netreba mýliť s cenzúrou. Autorizácia je vyjadrenie tvojho práva na osobný priestor (súkromie) a teda ak by ťa niekto nafotil v kúpelke, tento osobný priestor by narušil. Keby si prišla na pohreb, na pôrod, alebo na iný duchovne vybudené dianie, nemohla by si tam len tak fotiť. Divotance sa napájajú na slovanskú duchovnú tradíciu a vrámci divotancov uplatňujeme aj liečiteľstvo a ďalšie hlboko citové pochody, ktoré by samozrejme fotografovanie mohlo narušiť. Väčšina ľudí sa neodviaže, keď niekto okolo nich chodí s fotoaparátom, prečoby sme to robili?.

Okrem výnimky, ktorú udelý hlavný zodpovedný (vedúci), je na fotografovanie potrebná ešte krátka porada (veci) prítomných, ktorých sa táto vec týka. Tam zodpovedný vysvetlí podstatu veci a fotiť sa môže, len ak to schvália všetci (a teda nestačí prehlasovanie), pričom každý má právo veta. Ak by to napríklad niekto nechcel a ostatný by súhlasili, tak v dohodnutom čase fotenia (preto dohodnutý čas) sa môže postaviť mimo. Ak má fotografovanie, alebo natáčanie, nejaký cieľ, tak sa to vysvetlí a schváli, alebo neschváli.

Takéto podmienky uplatňujeme na podujatiach tohoto typu. Mohli by sme ich nazvať vedomecké, divotance sú súčasťou vedomeckého učenia. Pochopiť ich môže aj ten, čo s vedomectvom neprišiel do styku, ak má zachovanú základnú prirodzenú kultúru duše. Či je niekto amatér alebo profesionál, na samotnú podstatu veci to nemá žiadny vplyv. Dôležité je, aby sme robili veci dobre. 

S pozdravom Žiarislav