![]() |
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
Prvé jarné kozľa: HÁJKO V HÁJI Z Vrchárskeho zápisníka: Žiarislav píše |
14.3.13 |
Po ránu pustil kozy. Šli na salaš, na miesto, kde včera človek osekal časť ohryzenej liesky, aby hodila šípy, a jednu schnúcu bazu nad prameňom, tiež v dvojmetrovej výške, aby hodila píšťaly. Obhádzané kriakmi, aby ich zvieratá neobhrýzli, ostali lieskové a bazové kmienky v bezpečí. Kozy sa motali okolo stajne a človek voňal les. Pozeral na salaš, na slnečnú stráň, ktorá rozvoniavala koncom zimy a predzvesťou jari. Zastrčil si za opasok osekávač a vykročil hore, na salaš. Niečo ho tam ťahalo. Niečo. Silno. Kozy videli, ako človek kráča hore stráňou. Ohryzka vedma, dcéra vedmy Hrušky, zamekala. Z diaľky bolo vidno jej nezameniteľný obrys hlavy, uší ... Ohryzka šla hore a ostatné kozy, najstaršia Vážka a Sivka, s ňou. Za nimi celé stádo. Šli hore, na salaš. Teda na lesopasienok prerastený pásmi kríkov. Hájko stál v hájiku a čakal na svoj osud. Keby nie Čuvy, nevedno, akú by mal cestu.
Človek pozeral, ako sa na slnečnej strane, v osikovom hájiku, motá
čuvačka Čuva. Pri niečom stála a očuchávala to. Bolo to asi 50 krokov od
človeka. Pri Čuve, pri mladej osike, bolo nejaké zviera. Z diaľky
vyzeralo ako mačka, ktorá sa chystá vyliezť na strom, ale nejako sa nemá
k činu. Táto zvláštna poloha malého zvieraťa človeka zaujala,
približoval sa k zvieraťu a onedlho bolo vidno, že má inú farbu, ako
všetky mačky z gazdovstva. Keď prišiel k zvieraťu na 20 krokov,
s istotou videl, že je to kozľa. Malo síce hnedastú farbu suchého
lístia, avšak z desiatich krokov už bolo vidno, že má postavu krásneho
capka a trčí z neho pupočná šnúra. To, čo obchádzala a už aj jedla Čuva,
bol plodový koláč. Capko bol tu sám, zjavne pol dňa, lebo bol pekne
vysušený. Nebyť človekovho cítenia a obchôdzky, asi by sa nedostal po
náhlom rannom pôrode späť do stáda.
Capkovi dal človek meno „Hájko“, keďže ho našiel v osikovom hájiku. Hájka sme preniesli do stajne a večer, keď prišli všetky kozy, zatvorili ho s Černicou. Ráno bol napitý a Černica mala vemeno prázdne. Dala mu piť. Zobudila sa v nej matka.
Po napití ostal niekoľkohodinový Hájko pri breze a vychutnával si lúče svojho prvého Slnka. Snímky: -slav- a Ladomíra podobné články: 17.9.12 Deravý PLOT Žiarislav píše. Z Vrchárskeho zápisníka 20.4.12 Gazdovský rozhovor so Žiarislavom o slovenskej lazníckej koze 8.1.12 VRCHÁRSKE VZRUŠENIE - Z rodocestného zápisníka
|
|