 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
|
Koncovka - veľká matka ladenia hudby Žiarislav píše ČISTÉ LADENIE KONCOVKY úryvok z chystanej knihy Cesta koncovky |
5.11.12 |
|
Koncová píšťala je najstarším druhom píšťaly. Určite vznikla skôr, ako trúba – fujara trombita, čo je vlastne obrovská koncovka. Avšak praveký človek ľahšie vyrobil píšťalku z konára bazy, či zo stebla divej rasce, čo sa mu mohlo pritrafiť spočiatku aj náhodne. Takto nejako asi píšťala vznikla. Až neskôr na ňu vyrobil dierky. Človek, ktorý sa s koncovkou ešte nestretol, by si mohol myslieť, že táto píšťala hrá iba jeden tón. V skutočnosti to tak nie je. Bežná slovenská koncovka hrá dnes 15 i viac tónov. Aj pre to koncovka prežila od praveku až po dnes, lebo umožňuje veľmi zaujímavé možnosti hry a hlavne má jedinečné ladenie. Oproti dnes bežnému západnému - sedemtónovému ladeniu, má koncovka veľký štvrtý tón (veľká kvarta) a navyše ma pridanú malý siedmy tón (malú septimu) Tuto stupnicu môžeme smelo nazývať koncovková. Vedecky sa označuje ako lydicko – podhalinská. Samotné ladenie bližšie popíšeme neskôr, teraz však si pripomeňme dôležitú vec: koncová píšťala má, ako jeden z mála dnešných nástrojov, čisté ladenie. Pri fuknutí do stvolu rastliny, či do akejkoľvek pravidelnej trubky, ak sa nám podarí vylúdiť tón, tak súbežne k nemu súčasne vzniká akýsi iný „priateľský“ tón – presnejšie povedané rad priateľských tónov, ktoré majú k sebe určitý pomer. Teda majú ladnosť, navzájom ladia. Toto by sme mohli nazvať aj akousi prírodnou, vesmírnou hudobnou láskou. Sú to prirodzene ladiace súbežné tóny, ktoré hudobná veda označuje ako alikvóty. Môžeme ich počuť buď podprahovo, teda jemne – po pri jednom hlavnom tóne, alebo v prípade koncovky ale i v prípade fujary a trombity môžeme tieto tóny zahrať oddelene a to tak, že fúkame do nástroja rôznou silou dychu. Takto, úplne jednoducho, vzniká súzvuk. K prvému tónu najhlasnejšie znie piaty tón (čistý súzvuk – čistý akord v čistom ladení.
Dnes používame v ladičkách takzvané temperované ladenie. Toto ladenie bolo vymyslené kedysi za Bacha hlavne kvôli tomu, aby hudobníci mohli hrať poľahky spolu v rôznych stupniciach. Temperované ladenie je vlastne taký malý podfuk, alebo kompromis, pri ktorom bežné ucho príliš nevníma, že došlo odchýlke od prirodzenosti hudby. Je to ako keby sme vyrobili stolársky meter na ktorom by niektoré centimetre boli trochu väčšie a niektoré trochu menšie. Nie je to síce najvýstižnejší príklad, ale poslúži. Bežný človek by si toho nemusel všimnúť. Nástroje, ako klavír, harmonika, harmónium..., ale aj gitara v bežnom ladení majú „kompromisné“, teda temperované ladenie. Denne sme bombardovaný temperovaným, teda nie celkom prirodzeným ladením z rozhlasov, z televízie, z internetu, z mobilov... A tak už ani bežne nepočujeme prírodné – čisté ladenie asi tak, ako keď bežne nepijeme čistú vodu. Musíme ísť do lesa k horskému prameňu, aby sme si pripomenuli , ako chutí čistá voda. V hudobnej oblasti nám takúto službu, či pomoc môže poskytnúť koncová – bezdierová píšťala. Isteže, ak počujete dobre spievané trávnice, alebo fujaru, tiež sa môžete stretnúť s čistým ladení, len to nie je také jednoduché, ako keď si pískate na koncovku. To, že je nejaké „temperované“ ladenie je v poriadku, akože je v poriadku, že je nejaká malinovka. Dôležité však je, aby sme vedeli, že základom je čistá voda a čisté ladenie. Základ je myšlienka, film je len odvodeninou myšlienky. Hudobná teória znie dosť zložito a pri Ceste koncovky sa ňou vôbec nemusíme zaoberať. Dôležité je vedieť, že tento prirodzený hudobný nástroj môže pri správnom použití mať blahodarný vplyv na prirodzenosť dychu, ducha a duše.
podobné články:
13.9.12 UČENIE A CESTA KONCOVKY - z dejín
13.9.2011 Hranie bez stresu a falošných tónov - Koncovkou sa dÁ vylepŠiŤ HUDOBNÝ sluch aj spev
|
|
Dokonalosť
bezdierovej – koncovej píšťaly je v jej jednoduchosti. Je to vlastne
úzky a dlhý, spravidla drevený valec, teda priama rúrka, rovná trubica.
Ak takáto píšťala nie je z dutého dreva, môže byť aj z dutého stebla
hrubej trávy, alebo z kosti. Z týchto hmôt vyrábali píšťaly predkovia,
pričom iste že by mohli byť aj z iných napríklad z kovu a podobne. Avšak
to, že koncovky sú vyrobené z prírodných hmôt, to má aj svoje duchovné
dôvody. O tom v inej stati.
Čisté
ladenie je čosi ako čistá voda. Je to to najprirodzenejšie ladenie, aké
môže v hudbe jestvovať. Čisté ladenie vzniká, ako sme už povedali, buď
prirodzeným vlnením vzduchového stĺpca fúkacieho hudobného nástroja
alebo vzniká prirodzeným vlnením struny v jej zlomkoch od ktorých je
odvodené ladenie strunového nástroja. Čisté ladenie teda môžu mať husle
naladené podľa súbežných tónov (alikvótov), ale v podstate napríklad
i gitara ladená podľa „zlomkových“ tónov (flažoletov). Teda nie gitara
s dnešným ladením, ale ladená ako stredoveká lutna. 