Odpradávna meriame čas podľa polohy Slnka a Zeme. Deň, rok, alebo slnkom v splne osvetlený mesiac, od ktorého je aj dnešný mesiac odvodený. Novšie miery sú hodina, minúta, sekunda – to všetko tiež zlomok dňa, teda doby, za ktorú sa Zem otočí o celé kolo voči živodarnému Slnku. Aj tep ľudského srdca lekári merajú vo vzťahu k minúte, teda zlomku zemsko-slnečného času. Svetelným rokom meriame aj vzdialenosť hviezd. Niekedy sme vzdialenosti merali od ľudského tela – ľudostredne, antropocentricky. Vida, vedci sa akoby priklonili podvedome k rodnému duchovnu , isteže z exaktných dôvodov, a dĺžkovú mieru – meter – odvodili od rozmerov Zeme. Takže už nie krok, stopa, palec, siaha, či lakeť, ale zlomok zemského rozmeru je dĺžkovou mierou. Veď isteže Pigmej má inak dlhý lakeť, ako Tuareg, ale aj Stano má iný lakeť, ako Milan. No a Zem je našťastie stále dosť rovnako veľká, tak isto, ako deň a rok. Takto sme si z Matky Zeme a posvätného Slnka zobrali ich telesné prejavy za miery nášho žitia. Ba aj zo samého svetla, z jeho rýchlosti, o ktorej sme kedysi neuvažovali, sme si spravili miery. Presnejšie povedané nie z nich, ale odvodili sme ich od nich. Od vody sme odvodili aj kilogram, čo je hmotnosť litra vody odvodená od jej tiaže na povrchu Zeme. A liter je kocka odvodená od metrickej miery. Sila, nie?

Akí sme presní, až strach. Vieme zmerať zem i hviezdy, i čas, v ktorom hviezdy zaniknú, vieme zmerať, kedy vznikol vesmír, kedy vznikli hviezdy a kedy hviezdy i Slnko zaniknú. Vieme zmerať, čo sa stane s hviezdou o miliardy rokov, ale nevieme zmerať, čo sa nám prihodí o rok, o mesiac, zajtra, ani o hodinu. Všetko sa zdá byť tak jasné a merateľné, okrem nášho správania. Okrem správania najnebezpečnejšieho tvora na Zemi, ktorí v mnohom spreneveril svojim rodičom, svojmu duchu a tak často sa správa ako prešibaný dravec, ktorý však na rozdiel od tých prírodných ničí svoje aj cudzie životné prostredie a znásilňovanie priviedol až do génových rozmerov. Nevieme presne, čo sa bude diať, ale vieme, že je dôležité uctiť si Praotca i Pramatku života. Uctiť si Slnko i Matku Zem.

Keď ideme k rodičom, rátame ich a našu hmotnosť? Rátame náš príchod na tisíciny sekundy? Je to dôležité? Nie. Dôležitý je cit. Dôležitý je duch. A to je, rodina, dôležité aj na našom stretnutí Letného Slnovratu. Nepýtajme sa kedy presne, ale očisťujme sa a posilňujme v duchu. Živa na Cestu!

Slnko v duši praje Žiarislav.

Program osláv Slnovratu 2011 TU