 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
|
Z prírodného
hľadiska je multikulturalizmus nie bezpečnou ideológiou |
16.11.11 |
|
Multikulturalistická ideológia v našich pomeroch v podstate znamená asi toľko, že kultúry by mali mať úplnú voľnosť migrácie, ktorá by mala byť dokonca štátom umelo podporovaná. Táto ideológia stojí v protiklade k úplnej uzavretosti bez slobody cestovania. Oba tieto krajnosti môžeme označiť za extrémistické, keďže bránia na danom území prirodzenej rovnováhe. V Západnej Európe bol multikulturalizmus v deväťdesiatych rokoch povýšený na všeobecný politický trend a multikultúrna výchova bola dokonca zavedená do škôl. Dôvody boli viaceré. Jednak išlo z časti o reakciu na uzatvorenosť komunistických a iných štátov. Jeden z dôvodov multikultúrneho ošiaľu mohol byť určitý názorový humanizmus, ktorý mal zabezpečiť domov utečencom z krajín s násilníckym zriadením. Hlavným dôvodom však bola ideológia kapitalizmu, ktorému multikulturalizmus najviac vyhovuje. Čím väčší multikulturalizmus, tým slabšia je miestna duchovná kultúra ako sila, ktorá je schopná kult kapitálu vymedzovať. ZÁPAD TO PREHODNOTIL. NESKORO. Dnes môžeme povedať, že multikulturalizmus v západnej Európe dnes už nepovažujú za šťastné riešenie a že je najnovšie ako ideológia už aj mnohými západnými vodcami odmietaný a obmedzovaný. Predovšetkým neuspel ekonomicky, čo na Západe najviac zaváži. Jednoducho – prišla kríza nielen v USA – v novovekej mekke multikulturálnej ideológie, ale aj v Západnej Európe a to v plnom multikulturalistickom „rozmachu“. Ukázalo sa vo väčšej miere, že príliš veľké prisťahovalecké menšiny z celkom iných prostredí nesú aj svoje riziká. Od zvýšenej drobnej, po cielenú kriminalitu zameranú voči samotnému multikultúrnemu štátu. Tiež neochota prispôsobiť sa multikultúrnemu štátu – napríklad malá ochota naučiť sa úradný jazyk. Nezanedbateľná je aj uvedomelá právna neprispôsobivosť - napríklad snahy o uplatňovanie moslimských právnych noriem v západných právnych podmienkach. Ďalší dôvod je demografia – prudký nárast prisťahovaleckej populácie. Niektoré západoeurópske štáty sa behom pár desiatok rokov môžu stať takmer arabskými. A nie je vôbec isté, či v nich budú Arabi horliť za „multikulty“, alebo budú presadzovať ten akože jediný správny kult. Vyzerá to tak, že prirodzená kultúrna rôznosť môže byť práve prehnaným multikulturalizmom úplne pochovaná. A ako vieme, prijatie veľkých vysťahovaleckých vĺn z krajín s násilníckymi vládami sa toho veľa nevyriešilo – tí vnímavejší a viacmenej šikovnejší odišli a diktatúra zostala, lebo ju nemal kto zosadiť. To isteže neplatí do bodky, ale niečo na tom je. Navyše teória multikulturalizmu ospravedlnila aj invázie, aj vojenské invázie západného imperializmu do krajín, ktoré mu nešli po ruke. Azda jediným istým prínosom multikulturalizmu je prírastok mladej populácie (podporiť pôrodnosť domáceho národa by bolo hriešne?), ktorú cudzinecké osídlenie prináša. Znamená to ale, že sú to pôrodnice plné detí prisťahovalcov, ktoré pri určitej sile, keďže je ich už viac, ako domácich detí, o niekoľko desiatok rokov prevezmú vedenie krajiny. Je to dobrovoľný nevedomý zánik zhýčkanej západnej kultúry, ktorá nám multikulturalizmus vnucuje, aj keď ho nechceme, ale jej kapitáloví ideológovia to budú robiť, lebo im to už zajtra prinesie zisk a je im jedno, že to neskôr pochová domácu kultúru a domáci národ. MY UŽ MÁME VEĽA KULTÚR Nakoniec – my už dnes máme na Slovensku okrem štátotvorného národa aj ďalšie kultúry, ako rómsku, ktorá už nejaký čas zabezpečuje vyššiu pôrodnosť a možno aj preto Slováci nie sú až tak náchylní k prijatiu ďalších „pôrodníckych“ kultúr na svojom území. Tiež máme kultúru maďarskú, tiež rusínsku a iné národnosti, ale aj iné priemety kultúr – napríklad Slováci počúvajú nielen ľudovú hudbu, ale aj ethno, tiež mnoho nepôvodných štýlov, ako metal, hiphop, a iné kultúrne sfarbenia, ktoré nie sú v podstate naše. Tiež tu máme cirkvy a sekty, iné duchovné prúdy aj prúdy modernej vedy i exotických vied. A s prepáčením, máme tu aj pôvodnú kultúru ešte, taká maličkosť, keď už sme tá menšinka v euromlyne. Takže my už tu viac kultúr máme a to, že Slováci nepotrebujú nahradiť už jestvujúci polykulturalizmus multikulturalizmom a spáchať tak úplnú kultúrnu samovraždu.To by mohlo byť pre chápavých ľudí celkom pochopiteľné. Okrem nie najrozhľadenejších ľudí podporuje multikulturalizmus aj vrstva snobov so zlým, narušeným, alebo až s chorým vzťahom k domácej kultúre (a teda národnej, čo je pre nich veruže nepríjemné slovo). KTO ZÁVIDÍ INDIÁNOM? Amerika ako prototyp „multikulti-štátu“ je pre Európu nevhodná. Už len to, že na území USA prebiehala fyzická i duchovná genocída pôvodného obyvateľstva zavretého bez občianskych práv do koncentračných táborov - rezervácií a až potom, po ich zdecimovaní, bol vyhlásený multikulturalizmus, ktorý pôvodných Američanov – Indiánov – ani dnes nijako zvlášť neteší. Pre nich je tento „multikulturalizmus“ katastrofou nie menšou, ako nacizmus pre Židov, ktorí predsa len dnes majú vlastný a nie málo vplyvný štát. Aj na Slovensku by však multikulturalizmus potlačil národnú a zvyšky prírodnej kultúry. Zoberme si len príklad – keby bola napríklad celá Petržalka prisťahovalecká – šla by demonštrovať za záchranu Sadu Janka Kráľa? Skúsenosti zo sveta sú také, že prisťahovalecká kultúra má menší vzťah ku krajine a prírode, ako kultúra domáca. To znamená, že zavedenie multikulturalizmu do spoločnosti by poškodilo aj prírodu a to práve v dobe, keď v domácej kultúre sa začal pochod prírodnej obrody. Multikulturalizmus je ideológia, ktorá po uplatnení nie raz priniesla nezvratné, ničivé následky a preto je síce inak, ako napríklad fašizmus, či komunizmus, ale v podstate je tiež extrémistická. To nijako neznamená, že by naša spoločnosť mala byť uzavretá. Naopak – veď prebieha aj bez multikulturalizmu výmena kultúrnych vplyvov, aj keď by sme kvôli rovnováhe mali menej prijímať a viac kultúrne vyvážať, keďže to robíme práve naopak. VEĽKÝ NEBRAT NÁS OHOVÁRA Multikulturalizmus je v niečom ako komunizmus – bol by teoreticky možný, keby bol uplatnený na celom svete naraz, čo je isteže neprirodzené. Takže ak ho západ uplatňoval, ale arabské krajiny o tom ani len neuvažovali, v dejinách sa toto obdobie môže zapísať ani nie ani ako obdobie „multikulti“, ako skôr obdobie ďalšej arabskej expanzie. Samozrejme, ak sa
nepodrobíme kapitálovo-mediálnej propagande multikulturalizmu, to
neznamená, že by sme mali byť xenofóbmi, nacionalistami a fašistami,
ako sa nám to snažia nahovoriť idioti, v preklade do slovenčiny
nevedomci. Mali by sme sa usilovať o to, aby sme boli šťastní
v rodnej krajine a pestovali si tu našu kultúru. Aby sme chápali
iné kultúry. Tiež môžeme, v rámci svojich možností, ak vôbec
vieme ako, napomôcť k tomu, aby sa mali dobre Arabi v arabských
krajinách, Afričania v afrických krajinách, Indiáni v Amerike,
nepodporovať ich zdieranie, hlúpe vojny a tak ďalej.
Bezbrehé neprirodzené miešanie kultúr ničí prírodu. Dôkazy o tom
sú nielen v dejinách, ale aj v samotnej biológii, zoológii,
mikrobiológii a iných vedách. Poznáme katastrofy spôsobené inváziami
ľudských kultúr, ktoré spôsobili samotné, alebo v spojení
s inváznymi rastlinných a živočíšnych druhov a mikroorganizmov.
Poznáme nielen genocídu pôvodných kultúr (Amerika, Austrália, Nový
Zéland...), ale aj genocídu nie menej, ako tisícov rastlinných a živočíšnych
druhov. Prečo by sme sa z dejín nepoučili? Keď sa
dvaja z rôznych národov zamilujú, keď niekoho láka
cestovanie, keď mladý človek ide do sveta na skusy, keď si
pracovná skupina zriadi pobočku v inej krajine, keď
koncertujú Slováci vo svete(?) a cudzinci u nás, to sú
prirodzené kultúrne výmeny a hlavne ak sú v rovnováhe, tak môžu byť
v poriadku. Ž.slav
Ohlasy na článok:
"Z prírodného hľadiska je multykulturalizmus
nie bezpečnou ideológiou
|
|