Existuje mnoho náhod v živote každého človeka. Prekvapia nás i zaskočia. Iste to poznáte. Aj v mojom živote sa ich pár takých udialo. Zmenili moje názory, postoje, aj celý pohľad na život. Aj pred nedávnom sa mi taká „náhoda“ stala.

Pri ceste autom, náhodou. Moje myšlienky prerušila hudba – prvé tony, potom slová. Tie slová, jednoduché, prosté, krásne a najmä zrozumiteľné mojej duši. Boli to veľmi silné emócie, ktoré som doposiaľ nezažila pri žiadnej inej hudbe. Nevedela som, kto je autorom týchto piesni. Samozrejme, že teraz už o ňom čo-to viem. Žiarislav, toť meno jeho slovanské, alebo Žiarko, tak som si ho dovolila, familiárne pomenovať. Zažiaril v mojom stereotypnom uponáhľanom živote.

Náhoda spustila vlnu, nie obyčajnú, ale tú najväčšiu, deviatu, ktorá je na mori najsilnejšia. Piesne, články, knihy...Všetko som doslova hltala. Žiarislav vo svojej knihe „Návrat Slovenov“ píše, že „Zmena nastáva vtedy,  keď sa všetky poznatky zosúladia do jedného celku a človek má pocit, že pochopil o čom ten svet v skutočnosti je.“ A ja som pochopila. Toľko veci som pochopila. Dokonca aj rodičov. Ich silné puto k zemi, lesom i zvieratám. Jednoduchý ale bohatý život, ktorého korene siahajú až tak ďaleko...V spomienkach som sa vrátila do môjho detstva. Detstva, ktoré som prežila v prírode. Na moju obľúbenú čistinku v lese kde som spievala, snívala a počúvala šum lesa a spev vtákov. Žijem rýchlo, tak rýchlo, že sa neviem ani zastaviť, ani nadýchnuť, ani porozmýšľať, tak ako väčšina ľudí v súčasnej dobe. Ďakujem za tú náhodu. Ukázala mi cestičku po ktorej kráčaš ty, Žiarislav, a spievaš:

trnivá je cestička

na ceste chlapci stoja

takí čo sa neboja.

A ty sa nebojíš. Žiješ tak ako chceš. Život čistý, jasný, v duchu starých tradícii. Z tvojich slov „Cítiť teplo“. Teplo, ktoré je také hrejivé, prenikavé, že to nemôže byť len NÁHODA.

Možno, náhodou, mi ju raz zanôtiš: