Často sa stáva, že čítate, akí sú ľudia nevšímaví, ako vám chcú zle, alebo ako vás nechajú v galibe.

Napríklad dnes som šiel do civilizácie. Vlastne bežal. Vzal som si so sebou do vaku mestskú bundu a nohavice, keďže kvôli časovým súvislostiam som sa neprezliekol z vrchárskeho. Pošta vybavená, hodina stihnutá, tak som sa vrátil a odstavil auto na začiatku lesa, že si prezlečiem nohavice, keďže v civilizácii treba stihnúť aj ďalšie veci a to so žiaducou menšou pozornosťou, než akú ponúka surový vrchársky odev. Čižmy sa nedali stiahnuť, lebo veď bol odmäk, tak som si zapol tie smerovky naraz na obe strany, na kraji cesty  a trápil sa s vyzúvaním, za volantom aj s vyzliekaním. Zistil som, že som „naostro“. Potom som si našiel civilizačné nohavice, viete, že si ich natiahnem. Lenže – jak som bol podpás holý, práve zastavilo pri mne nejaké auto a z neho vyšiel človek. Reku – čo povie – že sa nasrdí - že do mňa skoro nabúral, alebo čo. Tak som si cez lono len prehodil tie nohavky – bola už takmer tma – a otvoril okno, akože – či je všetko v poriadku. A on – že - či netreba pomôcť – pýta sa, či nejaký defekt, alebo tak. Hovorím – ďakujem veľmi pekne, všetko v poriadku, ste milí, nič netreba – a usmievam sa s bosými nohami celými. A on – že v pohode a odišiel.

Tak som si spomenul, ako som už párkrát tiež zastavil, keď sa zdalo, že niekto je v núdzi a stalo sa, že to bol len taký výletík neraz. Niekde na okraji cesty auto stálo. Občas som pomohol, niekedy nebolo treba.

Áno, niekedy sa stane, že sú ľudia nevšímaví, že nepomôžu, že sa robia, že nič nevidia. Ale som si istí, že sa často stáva aj to, že sú ľudia pozorní. Niekedy to nie je až také vtipné, ako sa mi to prihodilo dnes. Ale - niekedy vám to môže zachrániť zdravie, život, alebo aj iné hodnoty.

Chvála.

- Hor -