 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
|
Nech sa to prevalí v roku 10 |
24.12.2009 |
|
ODLÍNAJME KRAJINU A DUŠE VO SVETLE ZIMNÉHO SLNOVRATU! Zimný slnovrat bol nie jeden obrad, ale viacero obradov. Kým pálenie kmeňa (badniaka) bol obrad skupinový, predchádzal mu rad obradov očistných a pripomienkových, ktorých cieľom bolo upozorniť na blížiaci sa sviatok. K nim patrila obchôdzka s dedom – duchom predkov, prípadne medveďom. Tento obrad bol niekde skôr, avšak na severnom Slovensku v oravských a kysuckých dolinách až začiatkom dvadsiateho storočia premenený na obchôdzku s Mikulášom. Pozostatkom očistného obradu je obchôdzka kňažky Lucie (svetluše) s vydymovacím perom v ruke. Vlastnému obradu slnovratu predchádzala Kračúnska noc plná čara, ktorú bolo treba „merať“, teda prebdieť (v spoločnosti kvôli tomu zvolanej). Tak, ako jánske ohne sa zvolávajú až tri dni po letnom slnovrate, tak aj zimný slnovrat vrcholí v oslave tri dni po, teda 24. mrazňa (decembra). Vtedy je štedrý deň. V domácnosti posvätenej prítomnosťou zelených vetvičiek nastáva obrad darov. Zelené vetvičky v stredoveku vystriedal vianočný stromček, ktorý je ozdobený tak, ako sa obetnými darmi zdobí strom posvätný – jablkami, orechmi, teda jedlými darmi a obetnými stužkami (pisateľ si pamätá z detstva ešte túto výzdobu). Obrad vianočných darčekov pôvodom nie je kresťanský, ale je to nasledovnícky obrad nášho pradávneho Oseňa. Vtedy v domácnostiach obradníci rozosievali plodonosné zrno, ktoré malo privodiť hospodársky zdar a súviselo so slnečným pochodom, čo smeroval k novej jari. Od Slnovratu narastajúcu moc posvätného Slnka, čo prejaví sa predlžovaním dňa, znázorňovali kraslice, ktoré kedysi predkovia kreslili už na slnovrat slnečnými svargami. Bol to jeden z obradov vedúcich k tomu, aby zvíťazili sily svetla nad silami temnoty a aby tak pomohli prírode. Tento zdanlivo, alebo „logicky“ nezmyselný čin je v skutočnosti hlboko významný – človek praje prírode a príroda človeku, sme v jednom kole, zákon vzájomného pôsobenia je v rodnom duchovne podstatný. V tomto roku pisateľ uvažoval nad darmi pre blízkych a v slnovratovú noc dumal nad tým, že prinesie obetný dar prírode. Aký ale dar už len môžete dať prírode? Veď všetko hmotné, čo môžeme prírode dať, je z prírody. Darom z umelej hmoty jej nepomôžeme. Ani kovmi získanými z jej kameňov. Dary z dreva a ovčej vlny môže dať pisateľ blízkym, ktorých azda potešia, ale prírode tým veľmi nepomôže. Duchovný dar, to by mohlo byť azda jediné, čo môže dať prírode. No ale aspoň neuškodí. Či pozerá na prírodu kvantový fyzik, biológ, alebo astronóm, žasne nad jej dokonalosťou. Prírode, vo svojej celostnej (holistickej) podstate tak dokonalá, je aj duchovne veľmi ťažko človekom obdarovateľná. Obdarovateľnou je len jej časť, ktorú my, ľudské bytosti, na Matke Zemi narúšame. Najväčším darom môže byť snaha o obrodu rodnej kultúry, prírodného duchovna. Ako duchovný sloven tak človek činí slovom - obetným slnovratovým darom – týmto článkom – článkom z reťazca, ktorý svojimi štyrmi prvkami, podobne, ako DNA, píše o našom dedičstve, živom dedičstve, ktorého znovuzrodenia sme svedkami. A aj účastníkmi. Pretože rodné duchovno je v každom z nás. V krajine, kde po dedinách koledujú štyria strážcovia svetových strán, aby so štyrmi ozembuchmi pravotočivo tancom a spevom vykreslili slnečné znamenie, na ktorom sedí duch predkov – Rod (Starý) – piaty koledník. Táto koleda, ktorého súčasťou je dieťa znovuzrodeného Slnka – Svaroga – Svarožič (Dažbog), slnečné dieťa (Vratko), ktoré sa každým rokom vracia v znovuzrodení, táto koleda bola za Veľkej Moravy zakázaná. No keďže sa jej ľud napriek prísnym trestom nevzdal, bola pretextovaná, „preonačená“. Dnes sa k nej vraciame, ako slobodní ľudia, ktorí berú do svojich rúk svoju cestu, ktorí majú právo kráčať podľa slnečného vzoru, v súlade so svojou dušou. Majme na pamäti, že žiadne násilie nedosiahne, aby sa tisíc krát opakovaná lož stala pravdou. Jedného dňa sa pravda znova zjaví, ako keď ráno vyjde Slnko. Reťazec slnovratových obradov, ako Očista, Obchôdzka s duchom predkov, Kračúň, Slnovrat, Oseň, Koleda, tento reťazec vrcholí plesom. Nasledovníckymi obradmi staroslovanského plesu je novoročná oslava a plesové obdobie. V tomto roku, roku preborenia hrádze, ktorý sa končí číslom perného - 9, je posledný deň – na Horislava (Silvestra), 31. mrazňa (prosinca, decembra) spln mesiaca. Uprostred splnu sa Zem dostane na jednej osi medzi Mesiac a Slnko a to tak, že budeme môcť pozorovať zatmenie mesiaca. Má sa tak stať trinásť minút po dvadsiatej hodine. Nový rok, podľa súčasného časníka 2010, sa začne v znamení splnu. Nech cez škáru hate preniká živá voda a nové slnko do krajiny a našich duší tak, aby sme zavlažila suchú pôdu a osvietila množstvo duší omnoho viac, ako sa to dialo doteraz. Rodina. Aby sme posilnili náš slnečný chod, aby sme ho umocnili, zaspievajme spolu 31. 12. R. 9 o dvadsiatej dvanástej minúte – o 20.12 hod., prastarú slnovratovú obradnú pieseň, ktorú už mnohí poznáme s týmito slovami:
Voláme Roda Voláme Roda - Starého Nech je obroda Nech je obroda mladého Voláme Slnka Sálavú silu svaroga Aby zosvoril Aby zosvoril národa
A potom spievajme, hrajme a tancujme aby sa tak dialo a aj iné piesne, ktoré sú vášmu srdcu blízke. Nebuďme strnulí, stuhnutí, zakliati, buďme odkliati, rozhýbaní, rozospievaní, roztancovaní. Je taký spôsob – v čase vianočných sviatkov zapáliť 4 sviečky a medzi ne dať priania. Zdravie , šťastie , lásku, alebo aj iné dobré veci. Jablko ako plody a úrodu, rybie šupiny na hospodársky zdar... Na záver človek pridáva ešte jednu koledu:
Pásli ovce pastieri Na poľane na medzi Tam sa im duch ukázal A na nebo ukázal Oni sa ho uľakli Na kolená pokľakli Nekľakajte tancujte Nové Slnko vítajte Zahrajte na fujarky Zapískajte píšťalky Zahrajte na gajdice Zatancujte divice Zahrajte aj na doby Nech sa národ prebudí Pásli ovce valasi Na tom našom salaši Novému Slnku Sláva!
Žiarislav
|
|