časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

30.12.10

Otázka na Žiarislava:

Prečo je nový rok práve prvého januára? Je to prírodný sviatok? Je vtedy naozaj Nový rok?

Naši predkovia odvodzovali čas a značili si časník od pohybov a polôh Zeme, Slnka a mesiaca. Od kolovania Zeme voči Slnku odvodzujeme deň, čo môže znamenať „daný“, i svetlý. Od splnových a novových polôh mesiaca odvodzujeme časový názov mesiac. Od slova pre označenie „hodného“, či dohodnutého (goralsky gadať – hovoriť) – godneho – odvodzujeme staroslovenskú godinu – dnes  hodinu a u východných Slovanov god (všeslovanské rok súvislí so staroslovanským rekti – povedati – gadati, tu všimni si súvis rok – rekti, hod - god - gadati). Obe slová súvisia s dohodou a s časovým určením, teda osudom.  

.

Vedomeckí  predkovia odvodzovali výročné sviatky, ako slnovraty a rovnodennosti, priamo od polôh Slnka a Mesiaca voči Matke Zemi, takže sa nikdy nemohli zmýliť oproti skutočnosti tak, ako cirkev, keď v V 17. storočí u nás zaviedli gregoriánsky kalendár. Pretože juliánsky bol o takmer 10 dni mimo pravdy – mimo Slnka, Zeme, Mesiaca. A aj mimo ducha. Zárezovým písmom, ale hlavne ústnym podaním vedomstiev a odvekými posvätnými miestami, ktorými zaznamenávali tiene vrchov a štítov na obradných miestach, vedomci vedeli určiť presne deň zimného i letného Slnovratu i dni ďalších obradov.

Nepotrebovali na to úradného molocha, ktorý by zrušil prírodne duchovno a namiesto prirodzených odchýlok zaviedol oficiálne chyby.  

Popravde povedané, rok sa nikdy nezačína, tak ako sa nikdy nekončí. Preto medzi posvätnými znameniami (apotropaje) nájdeme nielen kruhy, ale napríklad i ulitu slimáka (závitnicu, latinsky špirálu), ktorá hovorí o vývoji a o časovom slede.  

Napriek tomu, alebo skôr v súlade s tým, nejaký začiatok predsa len vnímame. V prípade narodenia dieťaťa je deň narodenia označený ako pôrod. To v roku je jar. Pučanie pukov je plodnosťou jari – Vesny – je to pôrod. Vtedy Sloveni vnímali v istom zmysle Nový rok. Jar, to je  vzrast, povstanie ducha po zime. Lenže Zima nie je zlá, zima je tehotenstvo. 

U nás mnohé stromy môžu porodiť, len keď ich semená zmrznú. Semeno tisu musí spapať vták a až keď ho vykaká a prezimuje,  vyrastie, veru hej, Zima nie je zlá, je zemná a zimná a po nej sa musíme obrodiť vesnivou jarou - žiarou.

A to je začiatok roku v istom zmysle, jar. Vieme, že septima je siedma, ale september je deviaty, že oktáva je osmičková, ale október je desiaty, že deka je desať, ale december je dvanásty, tak to je bohapustý podvod, ktorý nášho ducha odďaľuje od reči, od slova, od sily.

Úctivý človek nemusí búrať staré, aby vytvoril nové. Nemusí ničiť „pravdy“, aby uctil pravdy. Ale takisto nemusí uctievať lož.

Pravdupovediac, na novoročné oslavy pisateľ článku hockedy poskytol priateľom chatku. Aj v dome už bolo cez dvadsať ľudkov. Veď priateľské stretnutie je dobrá vec. Aj vydymíme, aj pochválime. Ale nie je to výročný sviatok.

Terajší nový rok je predstavou niekdajšou o čase narodenia Krista. Lenže keďže predkovia slávili vo veľkom Slnovrat, narodeniny „krismast u anglánov) boli presunuté. Kým pravoslávni slávia Kristov sviatok začiatkom januára, západný Rím ho presunul na náš Slnovrat, aby ututlal bujné oslavy narodenia nového slnečného božstva, ktoré obradmi i koledami slávili naši predkovia. Potom boli aj koledy pretextované na kresťanské Cyril a Metod koledy za "Veľkej Moravy" zakázali, keďže v tej dobe boli ešte koledy pôvodné, z ich hľadiska "pohanské". Kristova osoba kedysi splývala so slnečným božským dieťaťom - Svarogovym synom Svarožičom, predo dodnes je na detvianskych krížoch znamenie svargy, a to rovno nad novobým odliatkom, ktorý na tradičnom rezbárskom diele isteže nebol. Takže Slnovrat ako božie narodenie slnečného dieťaťa bol pre niektorých začiatkom Nového roku a tak sa stalo, že po ňom bol aj úradný nový rok zavedený. Avšak slnečné znaky na krasliciach boli už v domoch predkov aj na Slnovrat, takže Zimný Slnovrat ako sviatok spojený so začiatkom nového ročného kola nie je výmysel. Slnovrat ak je oplodnením, svätenie jari je pôrodom.

Že píšeme 1.sečňa (januára) nový rok, to je spoločenská dohoda a nie prírodný zákon. Je to naša predstava, je to civilizačná mágia, nemá to priamysúvis s prírodou, ani s bohom, či divmi, ani s fyzikou, astronómiou, či inou dávnou, alebo modernou vedou. Je to výsledok spoločenských pohybov, ktoré sa časom znovu zmenia a s nimi aj ich výsledky.

Dnes ale my cítime novú silu. Naša krv, naše živodráhy, naše spoločné vnímanie hovorí, že je dobré vnímať dobu, hodný čas, rieknutý rok. Vo vedomí vedomeckého človeka však nový rok môže byť v každej dobe, v každom hode. V každom okamžiku.

Dobrú, hodnú, zdravú a vedomú cestu riekol Žiarislav

30.12.r.10

hlavná stana