Pôvodné obrady mali rôznu podobu a zameranie. Vieme, že boli obrady očistné, liečivé, zasväcovacie, boli aj obrady  privítania, či odprevadenia duše, boli aj obrady výročných sviatkov. Na slávnostiach výročných sviatkov boli bežné hry. Hry spravidla vyjadrovali, či predstavovali prírodné, či posvätné deje. Ľudia v hrách napodobňovali tieto pochody odohrávajúce sa vo svete prírody a duchov a takto im aj napomáhali a zlaďovali sa s nimi.

Popri tomto dôvode bol napríklad aj iný dôvod prestrojenia – obradník jednoducho zakryl svoju tvár – nositeľku jeho znakov, aby sa mohlo uvoľniť jeho „ja“ a aby takto, ako bytosť sprostená osobného, mohol sa oddať deju, alebo dostať sa do zmeneného duchovného stavu.

Pri týchto hrách bolo bežné použitie prestrojenia, či ustrojenia. Hráči – obradníci, mali na sebe to, čo dnes nazývame cudzím slovom – masky. Obradníci teda boli prestrojení , či skôr ustrojený do podoby osoby, alebo javu, ktorý znázorňovali. Používali pritom rôzne dostupné prostriedky. Líčidlá, nalíčnice i kukly, prístavky...

Líčidlá boli u Slovenov bežné napríklad na sviatku Letného Slnovratu, kde dievčatá a ženy mohli na tvári biele a červené pomaľovanie, bielu tvár má Očistná Kňažka (Lucia). Čierne pomaľovanie má napríklad postava Starého v hre Zimného Slnovratu, tiež fašiangové masky, ako mužožena a iné.

Nalíšnice, škrabošky, sú  čiastočné, alebo celé pokrytia tváre iným povrchom. Môže to byť kôra stromu, koža, kožušina, drevená nalíčnica, tkanina, v novej dobe aj papier, gáza, tiež  tkanina  vytmelená, či podlepená pojivom (voskom, sádrou, lepidlom, hlinou) a iné, podľa tváre vytvarované kryty, ktoré zakrývajú osobnú tvár hráča, tanečníka a napomáhajú predstave bytosti, ktorú má obradník zosobňovať . V slovenskej obradovosti takto poznáme nalíčnice drevené, ako aj kožené , kôrové, často aj narýchlo vyrobené – napríklad z „jednopalcovej“ koženej rukavice...

Čiapka na rozdiel od nalíčnice neprekrýva „líco“, teda tvár, ale vrch hlavy, pričom býva na nej pripevnený „dôvod“ použitia, napríklad turie, či capie, alebo baranie, či jelenie rohy, vlasy (z chvosta koňa a pod.) perá, krídla vtákov  (ďadovia na Slovácku) a podobne. Upevnenie znakov obradovej bytosti môže spočívať aj na klobúku, či na čelenke.

Ďalší spôsob je kukla. Tá sa ako celok dá na hlavu, pričom podobne, ako nalíčnica, aj kukla má otvory pre očí, ústa, je uspôsobená tak, aby hráč , tanečník mohol dýchať. Poznáme kožušinové kukly Starého, kožušinovú, či drevenú kuklo Medveďa aj iné.

Okrem toho poznáme aj ustrojenia, ktoré využívali aj mimotelové „prístavky“, ako Jazdec  na koni, či Kôň, tiež Chriapa a ďalšie. Napríklad strašidelná Chriapa vzniká tak, že obradník drží na žrdi umelú hlavu chriapy, pričom jeho hlavu nevidno, keďže odev chriapy splýva z jej „pliec“ cez tanečníka dole. Obradník má samozrejme v odeve chriapy otvor pre oči.

Na staroslovanských maskách máme aj znaky, dnes už menej používané, ako perá – pripevnené u Ducha na rukávoch. Ako si čitatelia všimli, nevoláme „masku starého“, ale priamo „Starého“ (ducha predkov), nie masku Turoňa, ale priamo Turoňa a podobne.

Samozrejme, že si nekúpime v obchode hotovú gumenú masku z ropného zálivu. Snažíme sa vrámci možnost aj pri zhotovení masky vrátiť k prirodzenosti a prírode.  Pri využití časti živých, či neživých zvierat poprosíme o dovolenie ich dušu (vlásie koňa, kožky, rohy). Ak môžeme, použijeme časti tiel zvierat, ktoré neboli úmyselne zabité  (pri ceste) –pri dodržaní pravidiel čistoty. Vieme, napríklad, že koža z ježa nájdeného pri ceste sa používala na ochranu (prišitá nad očami starého)... Ani len pomyslieť na zabitie zvieraťa kvôli obradovej maske. 

Pri rozhodovaní sa pre obradný ústroj je dôležité, ak nám záleží na rodnom duchovne, aby sme rozlíšili masku s pôvodným významom, v pôvodnom obradovom deji (Turoň, Starý – Duch Predkov, či Div Rod..., Kňažka (Lucia)... od masiek invázneho náboženstva a jeho dejov , ako Mikuláš (vytláča Deducha), Anjel (vytláča rôznych duchov), „kríženecký“ Čert (vytláča Turoňa) a podobne. Konajme teda vedome tak,  aby sme podporili  pôvodné duchovno pôvodnými maskami a dejmi. A teda sa vystríhame aj takým úpadkovým nehoráznostiam z obdobia vieme akého, ako kopanie do Starého,   zabíjanie Turoňa a podobne. S takýmito dejmi treba náležite skoncovať hlavne v našom kruhu a  upozorňovať na  nevhodnosť „bitia Dedka“ a iné ohavnosti, ktorými malo byť v nových obradoch invázneho duchovna ponížené a udupané rodné duchovno. Je potrebené urobiť obrodu v spoločnosti  aj obrodou obradov.

Žiarislav

Dodatok: Na stretnutiach, slávnostiach a obradových vystúpeniach zimného Slnovratu uvítame aj obradových tanečníkov, aj v ustrojení.

 

 podobné články: