časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

ale neskutočne som si to všetko užila.                         

Svedectvo z oddychového tábora na Medzi roku 2014  píše Jana Ormandyová

11.11.14

Ako by som teda začala?

Azda niečím základným o mne.

Odmalička vravievam, že som sa narodila v zlej dobe. Nesedí mi charakter medziľudských vzťahov založených na pretvárke a predvádzaní sa, nesedí mi systém spoločnosti založený na vláde „elity“ s jej jediným cieľom: zhrabnúť čo najviac pre seba, nesedí mi ani životný štýl a základné hodnoty a priority ľudstva: slepá a naivná konformita, extrémny význam majetku a sociálneho statusu, nezáujem o dobro druhých, ľahostajnosť voči prírode a „našej“ planéte ako takej... Od mala sa cítim ako outsider v cudzom svete, s ktorým nezdieľam takmer nič spoločné.  

Zvykla som hovoriť, že by som bola najšťastnejšia, keby som mohla žiť úplne jednoducho, tak ako žili naši predkovia kedysi: niekde pri lesíku a pri potôčiku, starať sa o kozičky a kravičky, pásť húsky na lúke, okopávať záhradku, spať pri peci a jesť zemiaky pripravené v pahrebe.. Netušila som však, ako skoro sa mi toto moje prianie splní – v podobe vášho tábora.

Je však pravda, že predstavy a realita sa často od seba dosť líšia. Preto keď som prišla k vám, mojím prvotným pocitom bol – šok. Predsa len, som dievča z mesta a napriek tomu, že nie som rozmaznaná, u starkých na dedine som zažila kadečo a zbožňujem dobrodružstvá a nové výzvy, na niečo tak veľmi prírodné som zrejme nebola pripravená. Tak či onak, po prvom dni som si vo všetkom našla svoj systém a s každým ďalším dňom som sa cítila lepšie a lepšie.

Aj keď mojou hlavnou úlohou bolo umývať riady (čo v studenej vode a jedine s pomocou popola bolo pre mňa opäť niečo zázračné), s Pravdomilom a Svetlankou sme si akosi prirodzene a spontánne rozdelili i ostatné povinnosti a zakúsila som aj prípravu jedál v kotli a na ohni (pecka!), krájanie surovín a servírovanie tých najchutnejších pokrmov (a pritom tak jednoduchých a súčasne maximálne zdravých! Inšpirovala som sa a teraz doma skúšame naozaj kadečo), donášky všetkého možného, zberanie, čistenie a triedenie bazy (to bolo krásne) či dojenie kozičiek (fakt zážitok). A ohromne sa mi páčilo, ako zvieratká voľne pobehovali po celom okolí; za prvé, zbožňujem všetko živé a tak blízky kontakt s nimi bol veľmi milý a vrúcny, no a za druhé: popravde som asi ešte nikde a nikdy nevidela šťastnejšie tvory.) ... Napriek tomu, že mi neostal čas na aktivity, ktorým sa venovali oficiálni účastníci tábora ako bola výroba píšťal, bubnov, lyžíc, lukov či šperkov, šitie, ranné hudobno – fyzické rozcvičky atď. (ú-žas-né!!), NESKUTOČNE SOM SI TO VŠETKO UŽILA ! 

Neboli pre mňa až taký problém búrky (tie úplne zbožňujem) a z toho vyplývajúce blato všade naokolo, ani občas chladné počasie, ani čierno - čierna tma, keď zapadlo slnko a ja som sa brodila - občas viac skrz intuíciu než vďaka zraku - ku svojej chatke; to bolo príjemne dobrodružné. Vlastne pre mňa nebol problémom ani samotný nocľah v chatke – ktorá bola popravde viac deravým prístreškom než chráneným domčekom, a je fakt, že som sa budila nielen na pestré sny, ale aj na riadnu zimu. Jediná vec, ktorá pre mňa bola trošku náročnejšia, bola záležitosť hygieny. Umývať sa v ľadovom potoku pri ceste alebo prúdom vody z hadice, bez bežných hygienických prostriedkov a pod holým nebom, tak to bola riadna výzva.

Z psychologického hľadiska bolo tiež zaujímavé pozorovať, ako sme sa zladili navzájom ako kolektív ľudí. V tábore boli rôzne osobnosti, muži i ženy, detičky úplne malinké, mladí dospelí, dospelí i zrelí ľudia. Každý z nich vynikal iným temperamentom, iným záujmom o iné veci, inak sa staval k duchovnu i k pôvodnému prírodnému duchovnu, inak každého sformovali jedinečné zážitky osobného či pracovného života.. Bolo úžasné vnímať, ako sa každým dňom viac spoznávame, približujeme sa k sebe a ľudia sa otvárajú a rozprávajú.. Nádherné, obohacujúce, pre mňa doslova vyživujúce! Veľmi veľa som sa naučila od každého jedného účastníka len tým, že som ho pozorovala a spoznávala jeho jedinečný príbeh.

Keď už som pri tom rozprávaní a počúvaní, nemôžem opomenúť každodenné HOVORY. Množstvo vecí sa mi potvrdilo, našla som mnoho analógií medzi Tvojou „teóriou živlov“, Žiarislav, a vlastným životom, veľa vecí sa mi vysvetlilo, veľa Tvojich krásnych myšlienok ma inšpirovalo. Nepísala som si poznámky len z toho dôvodu, aby som všetku svoju pozornosť upriamila na tie vzácne okamihy, kedy si sa s nami delil o svoju múdrosť. A netýkalo sa to len samotných „oficiálnych“ hovorov po raňajkách, ale všetkých rozhovorov, ktoré sa viedli. Veru, vaše vedecko – filozofické diskusie so Stankom či Ivanom boli pre mňa jedni z najuchvacujúcejších momentov celého tábora.

No a „oslava“, ktorú ste pre nás s Ladičkou prichystali na rozlúčkový večer, tak na tú nikdy nezabudnem. Nebo plné hviezd nad hlavou, všade okolo tá najčistejšia príroda, „čarovný odvar“, hypnotizujúca vatra a hypnotizujúca slovanská (i neslovanská, každému podľa chuti) hudba a spev, prekrásne melódie a prekrásne texty prekrásnych piesní, úplná uvoľnenosť, radosť, spontánnosť.. Pre mňa to bola liečba duše, pohladenie zmyslov a dokonalé umelecké i medziľudské vyžitie. Veľkolepé ukončenie veľkolepého tábora.

Žiarislav, v mojich očiach si jeden výnimočný a veľký človek s veľkým srdcom, génius vo svojom „fachu“, ktorý si ide vlastnou cestou a to, čo robí, robí úplne najlepšie. Ladička, v mojich očiach si nádherná a silná žena, verná manželka a starostlivá milujúca matka, ktorá Žiarislava dopĺňa tak krásne, že ako pár pôsobíte absolútne prirodzene a oddane, no pritom si každý z vás zachováva svoju jedinečnosť; váš malý synček je živým dôkazom Čistoty a Lásky vás oboch. Ja vám ďakujem za tú úžasnú príležitosť spoznať vás a stráviť s vami tak bohatý čas. Veľmi veľa som sa naučila a Slovanský Oddychový Tábor 2014 ostane navždy hlboko zapísaný v mojom srdci. Verím však, že to nebolo naše posledné stretnutie.

Chvála!

Podobné články: 

ODDYCHOVÝ TÁBOR r.11 VO VIACERÝCH ROVINÁCH - Vo vedomeckom stredisku sa tvorilo, majstrovalo, dojilo, hlivelo, spievalo aj tancovalo

CHCELA SOM NOVÉ VEDOMOSTI, MÁM PLNÉ SRDCE - ohlas na vedomecký tábor r.11 TU

Svedectvo z hudobného tábora r.11 - očami Bohumera Levoslava  VODA A VZDUCH...

 hlavná strana