Rado:
Mne napríklad trochu vadí, že na slnovrate ste všetci v tých
staroslovanských odevoch. Veď žijeme v tejto dobe a nie v dobe pred
tisíc rokmi...
Živan:
No, čo sa týka odevov, tak to nie je tak, že by ľudia na (našich)
stretnutiach nosili odevy z nejakej jednej doby. Naopak, je to úplne
naopak. Sme asi jediná väčšia skupina, ktorá nosí odevy z rôznych dôb.
Máme tu odevy kožené z neolitu, odevy na spôsob staroslovanských, novšie
slovanské i slovenské z minulých storočí, ale i dnešné. To je rozsah
tisícov rokov a v tom môžeme vidieť úžasnú slobodu. To si nemôže dovoliť
nejaký zachrápkaný bojko – vyjsť na ulicu s odevom a účesom z iných dôb.
Ešte aj pankáč, metalista a tak ďalej, má dnešný dobový odev z nejakého
súdka, je podporený dnešnou skupinovou módou, časopismi, komerčne
vydávanými hudobnými prúdmi a to nie je žiadna až taká veľká frajerina.
Ale vybrať si v odeve a v účese prvky z rôznych dôb, ale urobiť ich na
svoj spôsob, to je už nadčasová tvorivosť. To si už vulgárne povedané
frajer originálny, v podstate sa stávaš naozajstným umelcom
a osobnosťou, ktorá sa možno vymkla z otrockého diktátu pre slaboduchých
a netvorivých nasledovníkov módy, ktorí ako poloopice opakujú, čo videli
v najnovšom komerčnom časopise. Myslíme si niekedy, akí sú tí mladí
originálni, ale oni tiež tak často len opakujú tie svoje módne prúdy,
akurát, že sú to prúdy nové, ale onedlho budú staré a ďalší mladí
vymódenci, ich deti, sa z tých dnešných vymódencov budú smiať, lebo to
už pre nich bude móda starých fotrov a tak to ide dokola. Každý blbec
bol raz mladý, to ešte nie je zásluha. Horšie je, blbosť ostane a
vek sa zmení. To vôbec nie je umenie, byť namotaní ako iní. Dokola je to
aj s odevmi, aj s hudbou, aj s inou módou. Osvedčené prvky rôznych dôb
v tvorivom podaní, to je to, čo je napríklad zaujímavé nielen v odeve,
ale aj v dedičnej závitnici – v závitnici DNA. Koľko máš v sebe
osvedčených a overených skúseností, mohol by si žiť slobodne celý vek
v radostnom zdraví, ale oni, tí vymódenci posledného končeka DNA,
zabudnú na staré múdrosti sa budú trápiť a vyhadzovať peniaze a teda
živu len preto, lebo je v móde zase nejaká ďalšia gebuzina. Budú robiť
chyby, akoby žili len v tomto živote, ako by nemali žiadne skúsenosti
predkov. Jediný vynález tejto doby je počítač, ktorý už niektorých
zotročil. Je to len ďalší strojček. Všetko ostatné je z minulých dôb:
milovanie, oranie, koleso, zákon, kladivo, plátno, platidlo, košeľa,
nohy, nohavice, pás, opasok, učenie, útek, liečenie, prebudenie...
Dnešná kultúra má prvky rôznych dôb, všetko už bolo, len teraz je to
v iných pomeroch. Teraz ale nie je výsledok. Výsledok ešte len bude, ale
ani to nebude úplný výsledok. Táto doba nie je nič iné, ako jeden
z nespočetného množstva okamihov, ktoré sa už konali. Ani sa nenazdáš,
a zostarneš v tejto dnešnej namotávke dnešnej módy, civilizačného
otroctva. . Horšie je, keď si povieš: Však ja som bol len taký otrok
tejto civilizačnej namotávky. O čo iné bude, keď si povieš, hrom
a večnosť, stálo to za to, chvála za tie chvíle, a zaspievaš si pieseň
smrti – pieseň večného života. Už som takto videl odchádzať bytosť,
s hlasným spevom. Priatelia, ešte aj nakoniec si zaspievame v dobových
odevoch. A stretneme sa na Veľkom Slnovrate.
Veď
si len zober, koľko máme z rôznych dôb chlapských účesov – vrkoč na
temene z obdobia Svévov, či Kvádov, bočný cop, rozpustené vlasy
v čelenke, rozpustené s dvoma vrkočmi pred, či za ušami, so záušnicami
(vplietané šperky) alebo bez, štyri vrkoče a tak ďalej. A dnešní chlapi
chodia vyholení, ako kedysi ako na vojne bažanti, ako basisti, alebo
predtým otroci. To nie je náhoda, že chodia ostrihaní ako kedysi otroci.
Pozri sa, čo pôsobí dôstojne. Áno, je to vec vkusu, ale skús si
predstaviť nejakých hrdinov, no, napríklad Statočné srdce, akýkoľvek
Jánošík, však tu nejde o zbojnícku módu, lebo podobne chodili ustrojení
takmer všetci Slováci, predstav si nejakého dragúna, alebo toho
Francisciho na tom obraze s tým klobúkom a perom, a predstav si oproti
nemu dnešného chlapíka v kikiríkatých šušťavých teplákoch, alebo v tom
obchodnom saku. Na koho by si vsadil? Kto sa ti viac páči? Isteže , je
to vec vkusu. Osobná vec. A o to ide. Na zimnom slnovrate nik
nepredpisoval, kto si má čo obliecť, a nie každému sa musí páčiť, že sú
tam ľudia v odevoch rôznych dôb. Sám v tom vidím určitú slobodu a keby
tam bol niekto v cilindri, alebo s vojenskou brigadírkou, alebo s reperským
pudlom po kolená, alebo v saku, tak by ho nikto kvôli tomu nevyhadzoval.
Susedia
vyhadzujú ovčie kože. Za desať éčiek vyrobí garbiar kože a za jeden
večer som si z dvoch ušil bundu. Dnes som bol v stajni v riflovej
košeli spred dvadsiatich rokov, ale v meste by som sa v riflovej košeli
neukázal. Vyzerať ako nejaký Micky, Picky, Kicky...hanba. To sme mali aj
takého jedného akože premiéra, čo sa nechal oslovovať ako Miky a tvrdil,
že Spojené štáty sú záštita svetovej mieru a zaviedol po politickom
školení v Amerike na Slovensku americký prízvuk... Šašo. Miky Maus, to
je meno pre deti a nie pre chlapa. Niekto si myslí, že je
anarchista-pankáč, keď si dá na seba zástavu britského impéria. To
nesvedčí o prehnanej bystrosti – anarchista so symbolom impéria. To je
úplne ťuťmáčikovská namotávka. To si môže dať tiež britské sako...
Alebo akože dospelý spevák hátlaninou spieva „Hej Džou, béejby, krásny
víkend s el-es-dí...No, niekde to musí naraziť, keď je štát plný opíc od
hora až dole. A asi to už narazilo. Jednoducho sú ľudia, čo osobne, ale
aj spoločensky hovoria svojim odevom – ja som ja a nie nešikovná
napodobenina amerického herca. My sme my a nie nejaký klon nejakej
západnej kultúry. Keby mi tá riflová košeľa z pesticídovej klonovanej
bavlny čo i len trochu ešte páchla tým komerčným puchom, tak ju hodím do
ohňa ako iné veci z doby, keď som si povedal – už dosť. Lenže je už tak
spratá, že vyzerá ako stará pionierska košeľa, a podobne hmlisto, ako na
pioniersku košeľu, si spomínam na rifle. Takže len z úcty k samotnej
Matke zemi, z ktorej vyrástla tá bavlna, prežíva ako niečo minulé a hodí
sa k tej bunde z ovčej vlny a horalskému klobúku, v stajni. Pred cestou
medzi ľudí ju nahradí zaujímavejšia – ľanová, alebo konopná košeľa, hej.
Keby nejaký malomeštiak chytil šok, nevadí, dostane sa mu prvej pomoci.
zdroje fotiek:
1.
Ďuro Shelley
2.
http://www.webnoviny.sk/kultura/beneficny-festival-punkaci-detom-m/438828-clanok.html
3.
http://www.davidhasselhoff.com/profile/AndreyZotov
podobné články:
20.6.2011 Továreň je uniforma. Duša
má svoj odev - Na Slnovrat vo vlastnej košeli
TU
29.3.2010
KEĎ SI CTÍM RODNÉ HODNOTY, TO NEZNAMENÁ,
ŽE BY SOM HANIL CUDZIE.
TU
12.3.2010
Učiteľ
z Hriňovej príde niekedy do školy takto a s deťmi hovorí
o starých zvykoch a spôsoboch života predkov. Medzi žiakmi je
veľmi obľúbený. Na snímke má v tejto oblasti kedysi najčastejší
mužský účes – „kečki“, teda vrkoče. Mohlo ich byť 4 alebo aj
viac.
Viac v našej galérii
tradičných
slovenských
chlapských
účesov TU |
10.3.2010
Trest odrezania
vlasov za Veľkej Moravy mohol vychádzať z pôvodného
presvedčenia, že vlasy súvisia s osobnou silou. Orezanie, či
ostrihanie vlasov, navodené, alebo uskutočnené pod nátlakom,
bolo VŽDY spojené so stratou cti. Celý
článok
TU |
|