 |
||||||||||||||||||||||
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||
|
Ako sa obliecť v chlade prírodne? Žiarislav píše |
18.11.15 |
|||||||||||||||||||||
Z neorezanej kože - vpredu len uviazaný remencom. Na neskorších, napríklad slovenských súkenných plášťoch a kabaniciach, dnes ľudového strihu, vidieť remence uchytené za ozdobnými puklicami "menty".
Jednoduchšie je už iba kožušťok z jedného kusa ovčej kožušiny, ktorá v prípade ovčej môže byť zošitá po obtočení vodorovným spôsobom, ako to vidíme vo filme Živý bič.
Ostatné strihy sme už popísali, alebo sú už dosť známe ako ľudové kroje. Staroslovanským a stredovekým strihom sa môžeme viac zaoberať v budúcnosti, ale aj tie vychádzajú z týchto základov. Ak chcete mať na sebe skutočne hrejivé oblečenia, zabudnite na ľudové kožušky, ktoré sa strihom podobajú na čašnícku vestičku. Nechajte tú kožušinu celú, nech vás hreje, nevystrihujte veľké módne oblúky popod pazuchy a nenechávajte na pleciach len pásik kožušiny, nech sa to nepodobá na nátelník, alebo podprsenku. Na to, aby ste prežili v chlade, potrebujete mať poriadne chránenú hruď a nie len nejaké symbolické vestičky. Nezabudnite, že obličky a kríže sú dôležité, takže ak nemáte hrubý aspoň 3- prackový opasok, tak si zabezpečte takú halenu, aby ste na druhý deň mohli chodiť a tešiť sa dobrému zdraviu. Niekoľko dobrých rád: Ovčia srsť bez kože, teda zo živej ovce ostrihaná, sa dá spracovať na gubaňu (gubu, huňu), na súkno, alebo na filc. Súkno je tkané, filc je lisovaný, obe tkaniny sú zo srsti. Súkno býva pevnejšie. Kožušina môže byť vyrobená prírodnejšie – v kyseline mravčej, v mydle, v mozgovici), alebo v chemickejších roztokoch. Najhoršie kožky, najlacnejšie, chemicky napáchnuté, dovážajú spravidla zo severu – hlavne ovčie. Tie sa poľahky trhajú a šiť z nich je zbytočná práca. Sú to často kožky z jahniat – malé, tenké, ostrihané. Na šitie kožuška je lepšia kožušina z dospelého jedinca – čím starší jedinec, tým pevnejšia koža. Len kožušina z ovce je dobrá celoročne, kušnier (garbiar) by povedal, že mimo obdobia pĺznutia a že lepšia je koncom jesene. Mnohí hovoria, že ovčia kožušina je lepšia, lebo sa vlas neláme. To je síce celkom pravdivá správa, ale ak si budete na ňu sadať alebo dokonca po nej chodiť, tak nielenže sa neláme, ale sa dosť plstí, čo je teda nevýhoda. Po kožušine, ktorú si odievame, zásadne nešliapeme a ani si na ňu bežne nesadáme, podobne, ako na váš najlepší kabát. Použiť takúto kožušinu ako podložku na spanie je samozrejme prirodzené. Kožušina z kôz a ostatných zvierat je hrejivá, ak je zimná. Nie letná. Zimná kožušina má dvojitú srsť – má podsadu. Ak sa niektorá takto láme, tak skôr srnčia alebo jelenia, kozia nie. Málokto by si obliekol koziu albínsku kožušinu. Biela nie je tak pôsobivá, ako hnedé odtiene prírodných plemien. Strakaté plemená sú v starej dobe zriedkavejšie, vznikajú krížením moderných plemien. Preto sa ani väčšinou ľuďom nepáčia. Plynulé prechody prírodných plemien sú vzliadané ako zaujímavejšie. Slušnosť: Ak sú tu i ďalší, ktorí ocenia slušnosť ku zvieratám, tak pisateľ prezradí, že opatruje kožky z prirodzene uhynutých zvierat, ktorých mená často pozná, ktoré niekedy na podujatiach požičiava. Je to taká domová svätosť od blízkych zvierat. Vcelku nerád ich však ľuďom necháva, keďže niekedy na kožkách určených na šitie kožuchov po večernom zahriatí na druhý deň sedia, alebo ráno ich nájde aj spadnuté na zemi. Svoje mestké šaty si pritom pod zadok nedajú a na zem nespustia. Preto ľuďom necháva radšej prikrývky. Ak vám zhynie zviera, ak inak príde o život a máte kožku, môžete si u vypracovať, alebo ju dať vypracovať kušnierikovi, či koželužni. Pritom si dajte pozor na niekoľko vecí. Zistite si, či ju vyrobia takým spôsobom, aby sa z nej dal ušiť dobrý odev. Nie že vám vyrazia do kožky vybíjakom číslo, ako sa to stalo komusi pred pár týžďňami a v dielni mu povedali, že si mysleli, že to bude podložka pred posteľ. Chcete, aby kožušina bola pevná a nepoškodená. Tiež ju ale musíte tak odovzdať – buď čerstvú bez zaparenia v teple, alebo zasolenú, alebo len vysušenú v tieni, nesmie byť na slnku a ani nesmie byť prepnutá, len prevesená cez drevo alebo šnúru pozdĺž chrbtice mäsovou stranou hore. Pozor na psov a iné dravce, aby takú vzácnosť nepotrhali, lebo im v surovom stave najviac vonia. Nemala by takto visieť rok, lebo to vám z nej mole a kožojedi môžu urobiť mrvivo. A hlavne – žiadajte, aby ju neorezávali. Ak vám bude chýbať pár centimetrov, máte smolu. Nadšívanie je síce zaujímavá vec, ale – z čoho to nadšijete? A prečo by ste mali nadšívať niečo, čo niekto tesne predtým jednoducho ušmykol? Keď už máme takú vzácnu vec, ako je kožušina zo živého tvora, tak nech je z nej aj úžitok. Nezabudnime, že základ kultúry a teda duchovna je úcta. Preto voľme radšej chov zvierat vo voľných chovoch a voľme použitie látok a tkanín v súlade s našim svedomím. snímky: archiv Diva Podobné články: 31.1.13 Čo sa týka odevov je to úplne naopak. MÁME ODEVY RÔZNYCH DÔB 18.2.13 ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV: 1. VÝBER LÁTKY, ALEBO KOŽKY 25.2.13 ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV: 2.VÝBER NÁSTROJOV 7.3.13 ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV: 3. Skúste si to! ČO TREBA NA AKÝ ODEV?
|
||||||||||||||||||||||
