1.) Ahoj Žiarislav,  keď budeš mať čas, by som ťa poprosil keby si mi mohol napísať odpoveď na moju otázku, ktorú som ti položil v Hlave 22:  Aké obetiny používaš pre 4 živly alebo, ktoré sú najlepšie pre živel vodu, oheň, zem a vzduch?

A nevedel by si vydať slovník cudzích slov - poslovenčených slov - z Angličtiny? Ako si to niekedy písal v niektorých článkoch?

Ďakujem pekne. S pozdravom a prianím Vám všetkým všetkého najlepšieho  Daniel - Pravdomil.

Ahoj, Pravdomil,

V ľudovom vedomectve  napríklad Zemi dávali predkovia obetinu škrupín z vajec (veľkonočných), Vode – štipka soli (z mosta do potoka, rieky), vetru a ohňu omrvinky chleba a podobne. V duchovnej vede vedomeckej  človek by poradil duchovnú obetinu. Tá sa prejavuje vedomým vzťahom k živlom a denno-dennou pripomienkou tohto vzťahu a teda obradom. Úctivé správanie k Zemi, Vode, Vzduchu a Ohňu je vedomecká cesta, ktorej môže napomôcť mudra 4 živlov i vedomstvá 4 živlov. Ide teda o obetinu vedomej živy. Podľa zákona  vzájomného pôsobenia živly spätne posilňujú a vyrovnávajú toho, kto takýto obrad uskutočňuje. Takúto cestu vníma Žiarislav ako celostnú. Použitie živlov v dennom živote, ako zapaľovanie ohňa, pitie vody, chválenie plodov Zeme pred jedlom, vydymovanie očistnými zelinkami, to všetko súvisí so živlami a ak to robíme v plnom duchu, sme s nimi v jednom čare, v jednom kruhu, sme doma v tomto Vesmíre.

V druhej otázke asi nemáš na mysli poslovenčené slová z angličtiny, ale  slovenské slová , ktoré znamenajú to, čo cudzie (anglického, latinského, či iného pôvodu). Ako napríklad harmónia – súlad, spirituálny – duchovný, archetyp – pravzor, astma – záducha, determinovať – vymedzovať, asimilovať – spodobniť, mulčovať – prikrývať, degustácia – ochutnávka. Ak myslíš toto, tak ide o slovenské významy slov cudzích - s latinským koreňom prijaté z latinčiny, alebo latinizovanej angličtiny. Nejde teda o poslovenčené cudzie slová, ale o cudzie slová prijaté, alebo prijímané do súčasnej „slovenskej“ slovnej zásoby. Možno máš na mysli preklad cudzích slov do slovenského jazyka, ktorý prekladatelia často už nepoznajú, alebo opomenú a vytláčajú nimi  slovenskú slovnú zásobu. Niektorí radšej používajú cudzie, ako naše slová, lebo si myslia, že pritom vyzerajú múdrejšie, učenejšie, pričom  mnohí tieto cudzie slová používajú pomýlene, v inom význame, než aký v skutočnosti majú, takže to prináša aj opačný výsledok. Dnes je už však našťastie aj prirodzené smerovanie -  používať vedome svoj jazyk a nerobiť z neho nesúvislý guláš. O takomto slovníku človek neuvažoval, ale ak niekto dodá zoznam cudzích slov, ktoré treba preložiť, môže to človek urobiť, ak ich nebude úplná záľaha.

2.) Dobrý deň prajem, chcem sa spýtať Žiarislava na knihu - Slovenska vlastiveda 2 z roku 1943.Prosim Vás čím je ta kniha taká výnimočná, že sa ani poriadne nedá zohnať a ak aj tak za neskutočných 150 eur, pričom ostatné diela z tej doby sa pohybujú okolo 20 eur. Prípade neviete, kde sa dá kúpiť za prijateľnejšiu cenu? Ďakujem za odpoveď. S pozdravom Lubo.

Dobrý deň.

Táto kniha je výnimočná svojim rozsahom a obsahom a tiež fotografickým materiálom z doby, keď duchovná kultúra bola ešte tajomná a živá vo veľkom rozsahu.

Ide o Slovenskú vlastivedu, jeden z piatich dielov, ale ako jediná sa zaoberá národopisom, teda etnografiou.

Druhý diel sa skladá z niekoľkých častí. Prvá časť - Duchovná kultúra slovenského ľudu - má 120 strán písaného textu a kreslených obrázkov a k tomu 50 strán dobových fotografií. Teda je to rozsah bežnej dnešnej knihy, ktorá dnes môže stať 20 E. Druhá časť - Hmotná kultúra Slovenského ľudu,  je výrazne rozsiahlejšia a je podobne stavaná , s množstvom kresieb a snímok.  Autormi prvých dvoch častí, z dnešného hľadiska asi najpôsobivejších,  je Dr. Rudolf Bednárik. Teda v dnešnej dobe by mohli stáť 50 E aj keby to bola nie tak stará kniha. Ďalšia časť má názov Slovenský folklór a autorom je Dr. Andrej Melicherčík, ďalšia je Slovenská národná povaha od Dr. Jurovského a nakoniec Antropologia od Dr. Franěka, ktorej niektorí vytýkajú dobové vplyvy. Hlavne prvé dve časti, písané Dr. Bednárikom, sú nielen pútavým a poučným čítaním, ale doslova pastvou pre oči pre tých, čo majú radi pôvodnú kultúru, neumelú a prirodzenú. Kniha má rozmer medzi formátom A-4 a A-5, tvrdá väzba samozrejme. Je v nej niekoľko farebných strán - výšiviek . Ak vezmeme do úvahy, že ide o knihu dobovú, tak cena musí byť prinajmenšom dvojnásobná oproti dnešným cenám a to hlavne preto že nijako nestratila na pôsobivosti. A iste bude aj viac, ako dvojnásobná, pretože je jedinečná svojim obsahom a pôsobivým vzhľadom, i keď odvtedy už vyšla napríklad Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, čo súborné dielo množstva vedcov SAV. Zvláštne je aj to, že aj keď ide o dielo vydané v čase 1. Slovenskej republiky, keď u nás vychádzalo viac slovenských kníh, ako predtým a potom, ale tento štát niektorí označujú ako farársky, tak v knihe je napriek tomu veľmi veľké množstvo prejavov pôvodného duchovna, čo je otvorene priznané, čím je tá kniha výnimočná nielen pre vtedajšiu, ale dokonca aj pre dnešnú dobu, tak pokryteckú v oblasti duchovnej kultúry. Navyše, časť "Hmotná kultúra slovenského ľudu" je skvelou oduševňovačkou, ba i šlabikárom pre novolazníka. Folklórne fotografie  v tejto knihe nie sú také uniformné, kikiríkaté a štylizované, ako v neskorších dobách socializmu a kapitalizmu, keď do jemných krojov vnikli umelohmotné výšivky a nášivky.  Keďže v dnešnej dobe poľahky zoženiete v brožovanom vydaní tisíce lacných titulov exotickej ezoteriky cudzej a dokonca i vraj slovanskej, zoženiete i mnoho kníh o permakultúre a inej hmotnej kultúre, ale o skutočne pôvodnej duchovnej a hmotnej kultúre nezoženiete na Slovensku takmer nič. Vysoká cena, pod ktorou túto knihu predávajú starožitníci, zodpovedá dnešnému stavu. Lacnejšia už asi nebude, iba ak by ju niekto predal po kamarátsky, alebo by nevedel, akú má cenu. Azda by bolo zaujímavé, keby  niekto šikovný  vydal  nové vydanie tejto knihy, alebo jej častí. Slovenskú vlastivedu II. dávame spolu s inými k nahliadaniu počas táborov v spoločenskom prístrešku. 

3.) Ahoj, Žiarislav,

Počul som, že si sa zaoberal liečiteľstvom. Mám dve ťažkosti: Na nohách medzi prstami sa mi lúpe koža a je taká do červena, asi pleseň. Kde som to mohol chytiť?  A mám kožu do červena na konečníku , čo ma svrbí a niekedy aj trochu štípe. Vieš poradiť na to niečo prírodného? Martin, Bratislava

Ahoj, Martin. Medzi prstami na nohách ak sa lúpe koža a je červenkastá, zvykne to byť pleseň, teda mykóza. Kde som to mohol chytiť? Treba ti liečiť čo najskôr, lebo horšie stupne sú, keď napadne už aj nechty. Dá sa to „chytiť“ hocikde, z cudzích papúč, na kúpalisku, v mestskej saune... Obe veci, ktoré spomínaš, má veľmi mnoho ľudí, ale je im nepríjemné o tom hovoriť, takže si pripadáš, že si v tomto zriedkavý.

4.) Dopyt - kozy alpínske - teda tie vaše krížence "slovenské vrchárske" nemáte na predaj ?

Dobrý deň Žiarislav, čisto prostá otázka, neviem sa totiž nikam dopátrať k chovateľom pekných a dobre stavaných kôz. Najradšej tie srnčie línie alpínskej zháňam. Abo pristúpim aj ku chovu hnedej krátkosrstej. Poradíte dačo? Ďakujem chovateľ Lozorno - Záhorie ;) S pozdravom zostávam Marek

Dobrý deň, Marek.

K jari sa pozrieme, ktoré kozy a capkov pustíme do iných chovov, podľa línií. Naša „Slovenská laznícka koza“, ako ju nazývame, je čosi ako spätné kríženie kôz smerom k pôvodnejšiemu, odolnejšiemu plemenu prírodnejšieho sfarbenia, ako sú dnešné kozy (slovenská biela krátkosrstá so sfarbením kedysi zriedkavého albinizmu). Naše kozy sú dobre stavané a vravia o nich aj iní chovatelia, že sú pekné. Vybrali sme hlavne jedince z karpatsko-alpských a priľahlých oblastí, osídlených v dávnej dobe našimi predkami. Výsledkom je už pomerne ustálené plemeno s plynulými odtieňmi hnedastej farby (vrátane svetlohnedých, hnedosivých i tmavších odtieňov,  ale nie strakaté) so svetlými znakmi (svetlé, alebo biele brucho, časté kamzíčie pruhy), vemeno a struky vhodné na ručné dojenie...  Ak máš záujem , môžeme na teba myslieť pri jarnom umiestňovaní zvierat do chovov. Najjednoduchšie vziať na začiatok  mladé zvieratá, ktoré si ľahšie zvyknú na nové podmienky.  Ak si rozhodnutý, tak sa ozvi v predstihu.

 podobné články:

ŽIARISLAV ODPOVEDÁ NA OTÁZKY TU

otázky na Žiarislava pošlite na diva@ved.sk