časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Pôdohospodárske dobrodružstvo, ktoré sa nekončí

Ladomíra píše, snímky: LM, ŽS

O vysnívaní si svojho raja a uskutočnení svojho sna sme nielen hovorili, ale aj tvorili - na koncotýždňovke vo vedomeckom stredisku Na Medzi. V piatok sme si uvedomili, že sme nerozoslali obvyklým spôsobom oznamy o podujatí. A tak sme sa aj potešili, keď sme zbadali, ako v podvečer stúpajú hore chodníkom predsa len nejakí návštevníci.

Ktosi sa pýtal, či to bude aj keď hlásia dažde.  My sme sa na dážď tešili, a pršalo - v noci. Sobota bola pekná. Slnko a polooblačno, otvorili sme aj včely.

V piatok večer sme začali obhliadkou práve vyrobených nových hriad a objavených vodných zdrojov. Ukázali sme si, ako upraviť zemský povrch tak, aby hriady viazali vodu a odkryli sme v rokline pri políčku  novú studničku. Bude zásobovať zeleninové záhony a okoloidúce kozy živou vodou.

V sobotu dopoludnia sme sa najskôr porozprávali o možnostiach usadenia sa v prírode a o tom ako začať a ako si splniť sny. Potom sme sa vydali na veľkú obhliadku pestovatelských záhrad a ukázali si, čo všetko sa tu robí a akými spôsobmi. Bolo toho naozaj veľa a vedomstvá sa chrlili, že už hlavy nestíhali a tak sme teóriu preťali prácou a po ukážkach - ako správne kopať nástrojom (čakanom, klčovnicou), sme si to aj vyskúšali na dvoch hriadách. Popritom sa podarilo aj dva košíky zádušníka nazbierať. Zaslúžený obed - žihľavové halušky s kozí bryndzou, šalátom s divými bylinami a zeleninovou polievkou. Mňam.

Po obede sme urobili ešte obhliadku jednej včelej rodiny, povymieňali tmavé plásty za nové a keďže sa ochladilo, radšej sme išli - lebo včielkam sa to začalo nepáčiť a aj to niekomu dali najavo.

Po krátkej prestávke s dobrým nápojom sme ešte aj lieskový ker presadili, a bol čas na večeru - kde inde, ako na hriade. Rodan doniesol svoju kresaciu súpravu - čo si sám poskladal a ušil si na ňu puzdro a vykresali so Žiarislavom čistý jarný oheň. Pojedli sme z kozích mliečnych dobrôt s celozrnným chlebom a zeleninou, uvarili sme si na ohni čarovný odvar a rozprávali gazdovské aj iné príbehy. Čarovný večer. Prvé kvapky nám povedali, že už je čas ísť spať a pršalo do rána - čo bolo veľmi potreba. V nedeľu dážď ustal a my sme šli ešte na hriady - vykopať pre účastníkov sadenice a odrezky, ktoré si spolu so semenami odnesú domov. A tak sa toto naše podujatie nekončí.

Studnička otvorená vlani. Vyliahli sa v nej čistomilné salamandry a iné živočíchy.

Divé byliny do šalátu.

Cesto na žihľavové halušky.

Radšej raz vidieť ako stokrát počuť. A radšej raz skúsiť, ako stokrát vidieť.

Presadená lieska v novom hniezde.

Semená našej odrody tekvice - pečiarky a pôvodných druhov kukuríc budú rásť aj na iných hriadach.

hlavná stana