časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|||
|
|||
PÔROD V AMERIKE Zornička píše: |
18.6.2013 |
||
Ja som mala veľké šťastie v tom, že jedna z mojich dobrých známych, Adriene, je dula, ktorá ma sama dve deti a ktorej môj pôrod zavŕšil jej tréning v praxi. Stretli sme sa počas tehotenstva dva krát a často sme komunikovali telefonicky . Na prvom stretnutí mi vysvetlila jej úlohu dozrieť na to, aby som pri pôrode mala, čo potrebujem a uistila ma, že dozrie na to, aby mi dali dieťa na hruď pred prestrihnutím pupočnej šnúry a dala mi množstvo otázok, o ktorých som nechyrovala - kde chcem rodiť, koho chcem pri pôrode, kto prestrihne pupočnú šnúru, či si želám dieťa hneď po pôrode očkovať.. Usmernila ma v mojich otázkach ohľadom liekov na tlmenie bolesti a vyvolávačiek, pričom netlačila svoj názor. Sama mala dva rôzne pôrody, jeden jednoduchší prirodzený a jeden náročný. Domov som šla so zoznamom otázok, podľa ktorého sme spolu sformulovali pôrodný plán (birth plan). Keďže som bola naklonená k prirodzenému pôrodu, Adriene mi odporučila hypnopôrod (hypnobirthing) na pomoc zvládnutiu bolesti a ponúkla mi masáž a oleje. Dozvedela som sa o rôznych iných metódach, z ktorých asi najradikálnejšou je Bradlyho metóda.
Takže do pôrodu som bola na sedenia hypnopôrodnej metódy, ktorá je seba hypnózou, čítala som knihy a radila sa s dulou. K pôrodu som si vybrala dve blízke kamarátky a novú nemocnicu v okolí so skvelou povesťou hoci tam zatiaľ nemajú (ale majú v pláne) vaňu na rodenie. Moje rozhodnutie bolo ovplyvnené tým, že vo veku nad 35 bolo moje tehotenstvo považované za rizikové. Veľmi som zvažovala pôrodné centrum, v ktorom má každá izba vaňu. V kúpeli sa totiž pri uvoľnení zmierňujú bolesti a urýchľuje sa otvorenie krčka. Pôrodný plán sa samozrejme musí prispôsobiť okolnostiam. Pár dní po termíne, v deň kontroly, na ktorej sa ukázalo, že som otvorená na 3,75 cm s nepravidelnými nebolestivými kontrakciami došiel do New Jersey hurikán Sandy a tak mi lekárka odporučila nahlásiť sa popoludní do nemocnice, aby som neostala odrezaná od pomoci. Takže, hoci som mala v pláne vyhnúť sa vyvolávačke, ktorá ZNÁSOBUJE bolesti, ináč to nešlo. Keď ste už raz v nemocnici, tak vás tam pichnú, sú totiž tlačení poisťovňami, ktoré preplatia nemocnici tri dni (dve noci) v prípade normálneho pôrodu. Aby mal človek prehľad, poisťovňu stojí vaginálny pôrod cez 30 tisíc dolárov, cisársky 50 tisíc.
Pôrodná izba bola špičková, veľká s velikánskou kúpeľňou. Nebola to žiadna sála. Posteľ sa prelomila na dvoch miestach, sedela som na nej ako na tróne. Po príchode mi okolo ôsmej večer dali infúzne oxytocin, po ktorom sa musí dieťaťu monitorovať tlkot srdca, čo mi takmer zabránilo využiť záchod, kde sa tiež dá lepšie uvoľniť ako na posteli, ku ktorej som nechcela byť pripútaná. Našťastie si sestrička spomenula, že im pred pár dňami došiel bezdrôtový monitor a tak ho došlo päť sestier vybaliť a ja som sa mohla (tlačiac vešiak infúzie) pohybovať. Všimla som si, že personál sa navzájom upozornil, že mám pôrodný plán. Adriene doniesla cvičnú loptu, na ktorej som väčšinu času sedela opretá o posteľ. Dievčatá ma masírovali prírodnými olejmi - jedná chrbát, druhá ruky, kým tretia oddychovala, rodili sme totiž do jedenástej doobeda. Lekárke sa môj doprovod veľmi rátal a sama ma povzbudzovala a odhovorila ma od prosby poskytnúť mi niečo proti bolesti v závere, čo už v tom štádiu aj tak nešlo. Keď už bol syn na svete, dali mi ho na hruď. Pekne nás s dulou za hlasného plaču ocikal. Adriene mi podala (od sestričky) nožnice a ja som prestrihla pupočnú šnúru. Malý bol potom mihom oka okúpaný, odmeraný a odvážený. Bolo to presne ako mi dula povedala - ak o tom nevieš, nevšimneš si, že deťom pichajú prvú injekciu (Hepatitidu B) pár minút po pôrode. Tá v mojom pláne bola - teda že sa v tom čase uskutočniť nemá.
Keď ma lekárka pozašívala - mimochodom tá potvrdila, že prirodzené potrhanie (tiež v pláne) sa hojí lepšie alebo prinajhoršom takisto ako nastrihnutie - naložili ma do vozíka a so synom v lone nás odviezli do inej časti nemocnice, do izby o niečo menšej a jednoduchšej. Deti tam už od matiek nedelia ak si to sami nevyžiadajú, aby sa mohli vyspať.
Podľa môjho odhadu 90 percent rodičiek v Amerike rodí bez vedomia rôznych možností a metód a v strachu zakorenenom v neprirodzenom zasahovaní do pôrodu v poslednom storočí. Aj tam sa v polovici minulého storočia ženy priväzovali k posteli a deti ťahali z lona za hlavu a odlučovali ich od matiek. Z tohto nevedomého strachu strkáme hlavy do piesku, dáme sa napichať vyvolávačkami aj keď to nie je potrebné, na to epidurálom a nezaujímame sa o to, ako to pôsobí na tých, čo sa rodia. Veď dôkazy o škode sa predsa verejne neskúmajú.
Čítajte viacej o pôrodoch v tlačenom časopise Rodná cesta.
podobné články:
8.2.13 JE TO DIEŤA VÔBEC VAŠE? A STE VY VÔBEC DOKTOR? 6.10.10 Ako by mohli vyzerať pôrody (1.) O TEHOTENSKEJ PRÍPRAVE TU 24.11.10 Ako by mohli vyzerať pôrody (2.) Pôrod je sviatok. Je to posvätný úkon a tak ho treba aj vnímať. Tajomstvo života treba pestovať, posilňovať a chrániť. TU 28.6.10 KOVBOJKA PO DOMÁCOM PÔRODE - Primár na rodičov zavolal policajtov a v rozpore s právom odmietol vystaviť hlásenie o narodení TU
|
|||