časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

 

JE TO DIEŤA VÔBEC VAŠE?           

A STE VY VÔBEC DOKTOR?                                                 Slavo Horník píše

8.2.13

Pri domácich pôrodoch sa opakujú tie isté, alebo podobné ťažkosti. Rodičia idú na matriku vybaviť rodný list. Lebo veď – rodný list sa zíde. Chcú od nich Hlásenie o narodení dieťaťa, ktoré je povinný poskytnúť, podľa správ Ministerstva zdravotníctva SR, každý lekár. Lekár, aby to nebolo jednoduché, im ten papier nedá (lebo ho nemá a iste nemá ani internet, kde by si ho stiahol a vytlačil). Akonáhle občania zistili, že to tlačivo sa dá zo stránky ministerstva jednoducho stiahnuť a vyplniť, nastal ďalší zádrheľ. Zrazu bolo treba aj papier o ukončení tehotenstva. Tento papier by mal vyplniť gynekológ, pričom matrika ho môže a nemusí žiadať. Keď matrika tento papier žiada, tak rodička musí ísť ku gynekológovi. Ten by ju mal prehliadnuť a napísať papier, ktorým potvrdí, že porodila. To je jednoduché. Ako keď kováč potvrdí, že kobyla má podkovy, alebo nemá. Ako keď automechanik potvrdí, že auto má kolesá, alebo nemá, tak môže aj gynekológ, keďže môžeme predpokladať, že sa v tom vyzná, tak ten gynekológ by mohol jednoznačne vedieť, po prehliadke matky, či porodila, alebo neporodila. V podstate by to mohol vedieť aj negynekológ, ale gynekológ by to mal vedieť naisto. Preto tá pečiatka.

No, ale aby to nebolo až také jednoduché, tak niektorí s tým robia ťažkosti. Prečo?  K tomu sa vrátime, prečo, najprv si povedzme, že ako.

Tak napríklad pisateľovi článku pri žiadosti o potvrdenie o hlásení novorodeniatka primár pôrodník odmietol dať potvrdenie (ktoré podľa predpisov dať mal) s tým, že „Čo ak to dieťa nie je vaše?“. Pred pár týždňami v Banskej Bystrici sa manželom Martine a Viktorovi Dávidomcom narodilo doma dieťa. Keď šli ku gynekológovi, lebo matrikárka od nich pre istotu žiadala Potvrdenie o ukončení tehotenstva, tak on im ho odmietol vydať. Vraj „Nemôžem vám s tým pomôcť“ , akoby šlo o niečo nelegálne, alebo o nejakú prosbu, o službu, o nejakú dobročinnosť, o milodar. A potom že „Ako mám vedieť, že je to vaše dieťa?“

Tak to je naozaj zaujímavý jav, ktorí sa nám rozmohol u poniektorých pôrodníkov. Rodičia sú nespokojní s katastrofálnym prístupom a stavom pôrodníctva. Takže čoraz viac rodičiek rodí doma, kde má svätý pokoj a nikto ich neholí, nereže, nepichá a ani neberie novorodeniatkam krv z hlavy a neočkuje ich vo veku troch dní. A ani každá tretia domorodička nemá cisársky rez, ako majú rodičky v nemocnici (lebo takto je to rýchlejšie). Niektoré deti – dve zo siedmych - sa na rozdiel od nemocnice rodia aj v prirodzenom čase cez víkend a nikto ich z mamy vo štvrtok chemicky nevypudí. No a za trest, že si niekto dovolí rodiť doma, takýchto rodičov, nie vždy, ale stane sa, niektorí pôrodníci šikanujú. Občan si platí lekára, každý mesiac, aj keď nie je ošetrovaný, aby mu on, lekár, v prípade potreby robil službu. Je to postavené na hlavu, keď si nejaký lekár vo svojej nespútanej predstavivosti sám seba predstaví ako vedúceho väznice, alebo veliteľa družstva rodičiek... A začne trestať rodičov za domáci pôrod. Lebo on si myslí, že to môže. A v podstate ich obviní z trestného činu. Tým, že údajne „nemôže vedieť, či to dieťa je ich“. A rodičia ako môžu vedieť, že ten drzý akože štátny zamestnanec je vôbec doktor a že vôbec je legálne v tom úrade? Preukázal sa nejakým potvrdením, alebo aspoň diplomom? A čo, ak by bol aj ten diplom sfalšovaný, alebo keď vzhľadom na nevalnú spoločenskú inteligenciu si ten papier nejako kúpil? Takéto obvinenia sme nikdy nepočuli. Ale spochybňovanie rodičovstva zdá sa, že je ako pomsta za domáci pôrod  dosť bežné. Jeden lapaj matrikárke, ktorá mu citovala zdroje z ministerstva, podľa ktorých je povinný potvrdenie vystaviť, škodoradostne povedal: Tak ma žalujte. Dobre vedel, že nezarábame ani desatinu z toho, čo zarába on, a že by si lepšie zaplatil právnika, takže sa s nim napriek záparom, ktoré spôsobil celodenný šikan novorodeniatku, súdiť nebudeme.

Ak by niekto mal podozrenie zo spáchania trestného činu, čím by akiste bolo nejaké vymenenie dieťaťa po pôrode, tak ten niekto podozrievavý by mal podať trestné oznámenie a nie ho pred inými osobami (stalo sa dokonca pred policajtmi) neodôvodnene upodozrievať, alebo osočovať. . Vyžadované potvrdenie o ukončení tehotenstva hovorí o ukončení tehotenstva a nie o potvrdení materstva, alebo otcovstva. Mimochodom, ak niekto porodí neplánovane, nikto neskúma, či je, alebo nie je rodička rodičkou dieťaťa. Prečo? Lebo jej potom to dieťa vezmú, odvážia, popichajú, a tak ďalej. Žiadne zviera si nechce dať vziať svoje dieťa cudzím bytostiam, z dosahu matky, z dosahu jej živy. Prečo by človek mal byť na tom horšie, ako zviera? Prečo by mala žena rodiť v prostredí, kde sa necíti dobre, medzi ľuďmi, ktorí k nej nie sú milí,  v čase, ktorý jej určí cudzí samec? Prečo by si mala dať svoje dieťa vziať, keď ho chce mať pri sebe?

Vďaka rozmáhajúcim sa domácim pôrodom začínajú sa zmeny v pôrodníckom systéme. Síce len postupne a pomaly, ale predsa. Iste to nepôjde hladko a ani hneď.  Záleží len na nás, či sa necháme urážať a šikanovať a či sa budeme správať ako zvieratká v stajni. Alebo – či to bude tak, ako to má byť – platíme si u lekárov službu a očakávame priateľský, ústretový prístup a nie šikanovanie.

foto: Ladomíra

podobné články:

 

6.10.10 Ako by mohli vyzerať pôrody (1.) O TEHOTENSKEJ PRÍPRAVE TU

 

24.11.10 Ako by mohli vyzerať pôrody (2.)  Pôrod je sviatok. Je to posvätný úkon a tak ho treba aj vnímať. Tajomstvo života treba pestovať, posilňovať a chrániť. TU

 

28.6.10  KOVBOJKA PO DOMÁCOM PÔRODE - Primár na rodičov zavolal policajtov a v rozpore s právom odmietol vystaviť hlásenie o narodení TU

 

Rodili sme doma: http://vnimavetehotenstvo.sk/rodili-sme-doma-10-pribehov-planovaneho-domaceho-porodu-slovenskych-rodin/

 

 

 

 

 

 hlavná strana