Už v piatok dávali desiatky ľudí usadených pod prístreškami aj pod holým nebom tušiť, že tohtoročný Slnovrat nebude malý. Napriek podmienke odevu v rodnom duchu a pomerne nedostupnému miestu sa na hoľu štverali ďalší a ďalší návštevníci, aby sa zvítali so svojimi už poznanými, i dovtedy nepoznanými druhmi. Hoľou zneli koncovky, husle a spevy. Prišli aj mládenci z Kokavy nad Rimavicou, ktorí pomohli stavať táborový zabezpečovací prístrešok. Na hoľu sa navečer vyštveral džíp s chlapmi z píly a lesov, ktorí sa snažili zvedieť, čo sa deje, že okolité lesy sú znovu plné hľadačov jánskych ohňov. Odpovede typu „niekde prespia a potom nás nájdu“ sa im zdali neuveriteľne vtipné. Po ich odchode  bol obradný kruh občiaraný konopným špagátom a vykosená tráva ho ohraničila vonkajším prstencom. Ešte aj v sobotu ránu sa ozýval klepot ocieľky a vzápätí ostré kosy vykosili aj priestor na hry.

V sobotu prichádzali ľudkovia zo všetkých kútov krajiny. Od východu, z rusínskymi vzormi na vyšitých košeliach, až po Moravu a Čechy. V okolitých priestoroch sa piekli placky a iné pochutiny, pri hlavnom táborovom prístrešku sa stále varili čaje a odvary. Prichádzalo množstvo hostí, ktorí tu vystúpili po prvý krát, vznikali ďalšie priateľstvá. „A kde sú všetci“? pýtali sa dvaja chlapi v kabaniciach s rozložitými klobúkmi, čo prišli od Štiavnice a zjavne sa im zdalo niekoľko desiatok ľudí hmýriacich sa okolo obradného priestoru málo. Keď sa dozvedeli, že ďalšia časť tábora je za obzorom, uspokojili sa a pridali sa k najbližšej spievajúcej skupinke, aby ju posilnili a aj predložili svoje spevácke nápady s prevažne ľudovo-slnovratovou tematikou . Kým obradné skupiny pripravovali obrady, pod brezou sa rozširoval „prírodný trh“ píšťal, misiek, domácich syrov, novodrevných (cd) dosiek , vrecúšok s bylinami, kníh a ďalších výrobkov. Žiarislavova reč o slnovratových zvykoch zvykoch a vývoji  zhrčila pri hlavnom ohni desiatky ľudí , ktorí vzápätí mohli počúvať naživo Horanine piesne vydané na jej novej doske. Prípravy vatier boli ukončené, vo vykosenom priestore na protiľahlom svahu prebiehali lukostrelecké hry. Zraky slnovratových táboritov sledovali pohyb Slnka, ktoré zapadalo za vrcholkami hôr, tak vysokými, a predsa takmer rovnými s obradovým priestorom. Silný vietor rozfukoval vlasy a občie hune pútnikov, ktorí prišli pozdraviť svoje svätosti a precítiť spojenie s rodným duchom.

Nedalo sa to nijako tlmiť a už pred hlavným obradom sa vytvoril na stráni pri stanoch veľký kruh ľudí bujaro spievajúcich a hrajúcich, ktorí vlievali živu do žíl tých, čo boli uzimení vetrami. Sila sa stupňovala. Niekoľko obradníkov obišlo stany a prístrešky, Žiarislav obehol na koni od Ďubíkovských lazníkov koniec tábora, táborový bubon zadunel. Už idú, už idú, spieval ktosi a Svarog ustupoval so svojim nebeským svetlom, aby dal priestor svojmu slnovratovému obradu. Ocieľka narazila na sopečný kremeň a iskra dopadla do práchna. Od dychom rozpáleného práchna vznietil sa konopný kúdeľ a brezová kôra vzplanula, aby v strede kruhu odobzdala oheň nositeľom svetla strán a ochrancom štyroch brán. „Tu bytosť s pochodňou zdraví raňajšiu stranu slnka“, zvolal  s horiacim lúčom zdvihnutým nad hlavu Bohdan Dobroslav smerom k východu. Poludňajšiu stranu mocným koledným hlasom pozdravil Veleslav otočený k juhu, večernú Bohumer  k západu a polnočnú Hrom smerom k severu. Nasledoval obrad štyroch živlov, obrad divíc, obrad koncoviek a obrad žien. Tieto obrady boli sprevádzané vydymovaním posvätnými bylinkami a prijímaním z obradného pecňa chleba. Očistiť sa posvätným dymom prišli aj vrchári, v ktorých správe je pozemok a aj oni sa oddali tancom. Hromové výkriky zo stoviek hrdiel sa ozývali na všetky strany. Vajanááá..., Hééééj, Holáááá a iné nie vždy rozlíšiteľné zvolania dávali celému zhromaždeniu pocit neopísateľnej živy, ktorá sa nesie krajinou, aby obrodila silu aj v tých, ktorí sa zatiaľ priamo nestretli s našim rodným duchom, z našou podstatou a nebeskou priazňou.

Len na hlavnom slnovratovom obrade zapálenia vatier bolo viac, ako dvesto ľudí. Hudba, spevy, tance, novodrevné i ľudové piesne vystrelili na nohy aj unavených. Vystrelení časom oddychovali, niektorí sa vzdialili kvôli milostným povinnostiam, iní sa budili a navracali do veľkého kruhu, ale mnohí vydržali napriek ceste a výstupu na hoľu spievať a tancovať celú noc. Okolo polnoci piesne na chvíľu poľavili a prebehol obrad podstrižín a obrad prijímania mien. Hromoslav,Slobodan, Diva, Zdravoslav,Bohuslav, Bránomíra, Hrom...Volanie na slávu novým súrodencom sa rozliehalo do dolín, do ktorých sa vrátia už ako iní ľudia. Ako tí, ktorí nastúpili na plnšiu cestu.

Posledná vlna nočného slnovratového nadšenia prebehla na brieždení. Unavení ožívali. Hodinu sa spievali „beťárske piesne“, ktoré majú v slovenskom folklóre nezastupiteľné miesto a bez nich by Slnovrat nebol úplný. Pri východe Slnka vrcholila vlna novodrevných hitoviek, ako Hraj hudbička, Chvála ti za svetlo, A keď vyjde Slnko, Matka Zem široká – na Kráľovej Holi... Slnovratový kruh sa však ani po východe Slnka nerozpustil. Tí, ktorí si zdriemli, alebo pospali, sa zapájali do piesní a hovorov a tak to bolo až do odchodu. Po chleboch z kokavskej pekárne nezostalo ani stopy a isteže ani po kotli bryndzovej kozej nátierky z gazdovstva Na medzi. Ľudkovia sa dohadovali, kedy sa zase stretnú a aké tábory ich čakajú. Lukostreľba vrcholila triafaním letiacich terčov a na ohni sa prihrievali posledné pochutiny.

Zdanlivo sa toho veľa nezmenilo. Bol letný Slnovrat, nič zvláštne. Niektorým sa ale zmenil svet.

Slnečný otec dal, že k lepšiemu.

Vajan

foto: Ladomíra