Ak človek radil v poslednom článku „pred strihaním pomerajme“, tak aj sám tak konal. Meral z hľadiska celostného vedomstva i rôznych dielčich vied. Nie je to špekulácia, ktorá by súvisela s nejakou tvorbou duchovna. To naše, rodné duchovno, je už zjavené. Najprv sme ho označovali slovami „pôvodné - prírodné“ (duchovno), alebo  skrátene slovom „rodné“. Ide stále o to isté poňatie a viac, ako samotný názov, dôležitá je podstata. Tesne pred prelomom vekov bolo naše duchovno popísané v štyroch základných vetách , ktorých slovosled sa mohol meniť, význam skracovať, či doplňovať, ale podstata už bola jasná. Do roku 2 008 sme veci nešírili sieťou. Ale dnes, po necelých troch rokov od otvorenia stránky ved.sk (Rodná cesta), ich nielenže šírime, ale aj vyzývame k prihláseniu sa k tejto veci. K našej duši, k našej kultúre, k nášmu duchu.

Označenie duchovna ako „pôvodné“ je zrozumiteľnejšie pre „nezasvätenú“ spoločnosť, preto bolo tak časté. Pôvodnosť však nie je jediná črta nášho duchovna. Hovoríme predsa tak často o „novodrevnom“ vývoji  - v kultúre, hudbe, duchovne a iných novodrevných prejavoch. Takže o niečom novom, čo vyklíčilo z pôvodného koreňa. Nehovoríme tými istými slovami, ako predkovia pred tisíc rokmi. Hovoríme ale tými istými slovnými koreňmi.  A naše sslovesné a duchovné obrazy sa vyvinuli, a to by sa nutne stalo, aj keby nebola naša pôvodná kultúra od druhej polovici deviateho storočia zakázaná. Naše duchovno nebolo vyčítané, ani vyšpekulované. Duchovno je skutočné, ak prichádza z ducha a nie z mysle. Skutočné duchovno nie je vymyslené, ale zjavuje sa tak, ako sa zjaviť má.

Dnes my nehľadáme otázku, či byť, alebo nebyť. Vedomejší vedia, že v duchaplnom stave je prirodzené byť a nebiť. Dnes môžeme hľadať otázku, ako to nazvať, či sa prihlásia len tí prebudenejší, alebo oslovíme aj menej prebudených a tých, ktorí o veci nemajú správy. Dozrel čas otázku „ako to nazvať“ uzatvoriť. Z pohľadu vekov, z pohľadu slovného i duchovného dedičstva, i z pohľadu kultúrneho a dejinného vývoja a zrozumiteľnosti, je pojem „RODNÉ DUCHOVNO“ jasný, výstižný a zrozumiteľný. Pojem „pôvodné duchovno“ by bol síce možno zrozumiteľnejší tým, ktorí o našom duchovne nevedia, avšak práve takí by si ho do označenia svojho vyznania zväčša nepísali.

Vo výzve „Otázka Žiarislava vo veci sčítania ľudu...“ Žiarislav písal, že osobne považuje za najjadrovejší pojem „rodné duchovno“. A dnes, po hĺbkových vnoroch v čase Svätenia jari, môže povedať, že aj neosobne vzaté - vidí po pozorovaniach z rôznych uhlov a časov pojem „rodné duchovno“ za jadrový.

Bolo potrebné, aby sme o tejto veci hovorili a písali. Nebolo to len hľadanie duchovného mena, bolo niečo viac. Uzrejmovali sme si nielen meno. A to je správne. Veď začali sme jazdu, ktorá netrá ani deň, ani rok, ale ani sto rokov, ale podstatne dlhšie. Začali sme obdobie duchovného mieru s prírodou a duchovného zápasu so silami neúcty, nevedomia, sebectva a hrabivosti, ktoré pochovávajú súčasnú kultúru a niet inej možnosti, ako nechať odhniť to, čo odhniť má a pestovať to, čo je dobré. My sa nemusíme nikam ponáhľať, lebo nie sme módny trend. Dôležité je, aby rast bol v dobrom stave, aby sme sa pravidelne očisťovali od nedobrých javov.  A tiež je dôležité, aby sme boli duchaplní a v pravej chvíli aby sme urobili správne činy.

Je teda dôležité, aby sme sa dnes prihlásili k nášmu duchovnu.

Chvála

Žiarislav