|
Na
východnom pobreží Spojených Státov nie je duchárčina tak celkom v
móde. Hudba sa však teší obľube všade a tak nie je
problém ŽiariSlava uviesť ako hudboníka. Na programe sú
pesničky s hovormi a premietaním fotografií. Vystúpi tiež
ako hosť miestnej skupiny, ktorá má pestrý repertoár autorských a
prevzatých tradičných
piesní rôznych kultúr. Hneď
na druhý deň po prílete, v piatok večer, spolu hrajú na
benefičnom
koncerte v Stredisku pre vedomé žitie v Moorestown, New Jersey. Jeho zakladateľka
pochádza z Kalifornie, kde sú duchovné vedy
bežnejšia vec.
|
Stredisko
má cez štyri stovky členov. Väčšina z nich sa
vymyká
z bežného davu. Sú medzi nimi ľudia rôznych náboženstiev, veľa umelcov a
hudobobníkov, liečiteľov a aktivistov pre ochranu
prírody a zvierat. Hudobníci
a ich fanúšikovia sú v pestrom oblečení a ŽiariSlavov
goralský kroj ešte pridá do krásy. Jeho husle krásne
zapasujú do repertoára, spievajú, akoby boli doma. Prítomní
ľudia tlieskajú do rytmu a aj sa roztancujú. ŽiariSlav vytiahne sadu
písťal a fujaru, ktorá dobre nevybledne od okukávania, a to
ešte nemá výzdobu. Žiari si myslí, že bude mať dosť
času
zdobit ju tu počas, akože, dovolenky. |
|
|
hudobníci a
priatelia |
|
V
nedeľu ráno ideme do strediska na bohoslužbu. Je tam
práve ekvádorský Yachak šaman so synom. Šaman
hovorí kečuánsky, jeho syn prekladá do španielčiny a
ich prekladateľka potom do angličtiny. Chodia sem raz za rok a v
ten deň majú poobede workshop. My však máme
vystúpenie s premietaním v štúdiu tanca a jogy v inom meste. Na prvú prednášku príde zo desať ľudí. ŽiariSlav striedavo
hrá a rozpráva o našej kultúre a tradíciách. Premietame fotografie
na stenu. V
dave je enviromentalista s ruským pôvodom, ktorý má veľa otázok.
Tie sa stávaju smerodajné pre budúce hovory. |
|
|
foto: Ján Plicka
(z
premietania, vrkoče)
|
|
Po dvojhodinovom
vystúpení sa ľuďom akosi nechce odísť, skúšajú
hrať na koncovkách a keďže
písťaly sú to čarovné, ide im to parádne na prvý šup a tak sa
hneď dve predajú. Dvaja chlapíci chytia tmavšie, jemne
zdobené a už ich nepustia z rúk. |
fotka zo studia - koncovkari |
Počas
týždńa sa ŽiariSlav skamaráti so spolubývajúcimi
hudobníkmi Dávidom a Ronom. Tí ho na striedačku berú do obchodu s
náradím. Ja ho zas
beriem na miesta, kde by mohli byť bazy, alebo im podobné
dreviny,
kde ŽiariSlav reže prúty na píšťaly a šípy, aj ked mne sa
vidí, že je to
len zámienka na to, aby bol medzi stromami. Doma
namiesto zdobenia fujár celé hodiny vyhráva na digitálne bubny a
elektrickú gitaru. Nastaví si to na sluchátka, čo je
dobré pre všetkých. Od Dávida dostane pozvanie do štúdia, kde
nahrávajú Dunaju, Dunaju. V
stredu večer má Ron doma skúšku, dom je plný nových tvári a tak
sa rohodneme ísť von na takzvaný otvorený mikrofón, ktorý je tu v
móde počas týždňa v zariadeniach, kde hráva cez víkend
živá hudba.
|
|
Na takomto
podujatí, ktoré je hosťované skúseným
hudobníkom udržiavajúcim plynulý chod, hrá dve-tri
piesne ktokoľvek, kto si donesie svoj nástroj a kto sa včas
zapíše. Hosťuje ho Sharis. Žiari hrá na husle a spolu si zaspievame Hej
hory, hory.
Je tam ešte jeden huslista, ktorý hrá írske piesne na
elektrické husle a tak po tom, ako zahrá každý zvlášť,
zahrajú aj spolu, čo sa vsetkým náramne páči. |
 |
|
V
piatok večer je vystúpenie v Legends, reštaurácii v
susednom meste. Je krásne počasie a tak môžme hrať von. Pri
príchode sa dozvedáme, že si rezervovalo miesto 20 ľudí,
takže si ledva máme sami kam sadnúť. Po vystúpení sa všetci prejdeme
pozdĺžď rieky Delaware. |
tu
by slo video ako ti ludia tlieskaju, ale nemusi to byt na u-tube
medzi ostatnymi, mozem ho to zatial dat
na google. |
|
|
V
sobotu je indiánsky umelecký festival v Rankokus (NJ). Tam si najprv
vypočujeme vystúpenie indiána, ktorý hrá na píšťaly a husle
pomaľované podľa konského plemena pinto (biele a
tmavé fľaky).
Potom prezrieme stánky s rôznymi predmetmi, ŽiariSlav sa dá do
reči s chlapíkom, ktorého kmeň je zo Sibíry. Navzájom
si kúpujeme prívesky so zubom z bizóna. Smejeme sa na tričku s
obrázkom
Geronima a ďalších troch bojovníkov s puškami v ruke s
nápisom "Domobrana,
bojujeme proti terorizmu od roku 1492" Skončíme pri
stánku hudobníka, čo práve zišiel z pódia. Volá sa Avrel Bird.
|
|
Avrel
sa
Žiarislava pýta, z ktorého je kmeňa. Je mu jasné, že je povodný,
len ho nevie zaradiť. Dávam mu fotografiu novorodeného baránka s kontaktom a našou vebovou
stranou. Avrel sa začíta do
kréda na zadnej strane a nadšene hovorí, že to je aj jeho
posolstvo, že robí to isté. Stojí tam" .... Ked príde reč na
píšťaly,
Avrel vraví, že by ich chcel vidieť. Dohodneme sa, že pred
tým
ako odídeme, ešte sa zastavíme, lebo ich zhodou okolností
máme v aute. Avrel a ŽiariSlav si vymenia cedéčka. Ideme k stánkom
s jedlom. Majú tu divokú ryžu, kukuricu a bizónie mäso na špilkách.
To chceme ochutnať.
|
|
Ideme do tieňa a počúvame
ďalšieho pášťalkára na javisku. Medzitým sa k nám
pridá priateľka, ktorá má slovenských predkov a prepásla
prvú prednášku. Žiari prináša ľanové púzdro s fujarou a
koncovkami.
Ideme ich ukázat Avrelovi. Ten skúša hrať na koncovke a
diví sa. Viac krát spomenie, že by to zaujímalo jeho kamáta
Daniela,
ktorý vyrába píšťaly a tak všetci ideme k jeho stánku.
Debata sa zvrtne na
typy drevín z ktorých
sa tradične robia píšťaly. Medzi tým sa pri nás
pristaví žena, ktorá z ničoho ukáže na koncovku a vraví, ze
takú píšťalu zháňa dva roky a že ju chce kúpiť.
Keďže sa mi to zdá nepravdepodobné, nechám ju čakať
a snažím sa tlmočiť tie dreviny, čo mi vôbec
nejde, lebo okrem bazy ich buď vôbec nepoznám alebo ich
viem len v jednom z dvoch jazykov. Žena pri nás stojí dobrú pol hodinu
a pozorne počúva rozhovor. Keď píšťalkári
dodebatujú, ideme bokom. Vyjde najavo, ze tá baba ma priateľa zo
Slovenska, ktorý hrá na fujaru a koncovky. Naozaj
chce koncovku kúpiť. V ruksáčiku má tri
púzdra s indiánskými píšťalami. |
|
Pred
odchodom sa ešte ideme prejsť k vlkom a bizónom, ktore sú tu v ohradách na
ukážku. Pri bizonóch sadneme do trávy. Priateľka so
slovenským
pôvodom vyberá
z kabelky čierno-biele fotky svojich predkov. Odrazu sa otočí na
Žiarislava s fotkou v ruke a vraví, že sa jej často sníva so zosnulou
tetou, že či je to normálne.
|
Prekladám otázku a odrazu
ma napadne, že sa mám usadiť tak, aby sme boli v
rovnoramennom trojuholníku, oni dvaja čelom k sebe. Vypustím
všetko z hlavy a prekladám rozhovor. Čo má robiť?
Musí sa otvoriť tomu, čo jej chce teta povedať? Može
to ignorovať?
Prestane sa jej snívat? O čom sa bavila mama so sestrami v
kuchyni, ako si ich pamätá? Áno? Slováci veria v posmrtný
život?
Priateľka striedavo plače a smeje sa. Keď sa sedenie
skonči napadá
ma, koľko z tých odpovedí bolo pre mňa... |
|
V
nedeľu vyrážame na powwow na západ Pennsylvánie. Powwow je stretnutie
kmeňa alebo skupiny ľudí spojené s bubnovačkou a
tancom. Na
naše prvotné
sklamanie je to "biele" podujatie, je tam na pohľad
len pár indiánskych žien, čo by sa dali rozlíšiť
podľa čŕt tváre. Je tu pár dobrých tanečníkov a aj
pár zjavne zmätených - niekto tu má na
sebe regáliu z americkej zástavy. Sme na území Delawarov,
ktorá
teraz patrí skautom, čo je tiež mätúce. Dozvedáme sa, že
majiteľ bol priateľom jedného z náčelníkov, ktorému
tu postavil pomník. Pomohol tento kus pôdy udržať v
pomerne nedotknutom stave. V záveti ju odkázal skautom. Noc
stávime blízko pohrebiska a skoro rano vyrazame na spiatocnu
cestu. Sme totiz pozvani na vecerne stretnutie k ohnu pri jazerach.
|
