Jedna vec je, že počasné zmeny by boli aj bez človeka, tak - či tak. Druhá vec ale je , že by neboli až také. A človek vraj múdry (homo sapiens sapiens sapiens, ha ha) prišiel v období piateho geologického obdobia – piatohôr (odpadkov) s nevídaným plánom, ktorý sa v „odborných“ kruhoch slovenských teší mimoriadne dobrej priechodnosti. Človek múdry múdry (stačí dvakrát, niekedy plus a plus dáva mínus) sa rozhodol, že bude prírodu REVITALIZOVAŤ. V preklade z latiny by sme mohli povedať, že oživovať. A ako ju oživuje?

Keď pisateľ článku býval ešte v meste, do volebných plánov miestnej samosprávy sa dostali heslá o revitalizácii blízkeho chráneného pásma. Zriadili tam moderné krčmy, v jednej z nich bol revitalizovaný medveď v klietke, ktorý si v zúfalstve, skoro odhryzol nohu (psychológovia poznajú tento jav). V  hnusnom zajatí, kde ho niektorí nadšení rodičia cestou z bufetu ukazovali zhrozeným detičkám, medveď nepochopil prednosti tejto revitalizácie, a keďže sa nevedel zabiť, hrýzol si labu v dosť pokročilej neuróze. Potom pri jazierku plnom vzácnych druhov zvierat začali budovať revitalizačnú asfaltku a ďalej to už poznáte – nech je to kdekoľvek, v revitalizovanej oblasti padnú stromy a v „doteraz zanedbanom“ parku vyrastú kockaté betónové krabice a tak ďalej. To posledné prírodné miesto sa začalo revitalizovať z tichého, čarovného kútiku do hlučnej a nečarovnej podoby a presťahovať sa do lesa bolo už len úľavou.

Revitalizácia však už zasiahla aj lesy a to viac ako kedykoľvek predtým. Neďaleko je jeden taký „revitalizovaný“ les. Celý kopec najprv na príkaz „homo hlavus kubikus“ vyrúbu, čím ho úplne oslobodia od stromov, ktoré bránia tej správnej „revitalizácii“. Potom príde veľká strojová obluda, ktorá pred sebou obrovskou radlicou tlačí pne aj s koreňmi, lebo korene stromov bránia revitalizácii. A keďže „revitilizácii“ bráni aj zemina, ktorá je medzi koreňmi, veď z nej by mohli narásť ďalšie stromy, tak aj tú zeminu tie stroje tlačia s tými pňami a koreňmi až niekde do jarku, kde ju postupne splavuje voda do mora. Revitalizovaný kopec je teda oslobodený od života až na kameň a keď nastane obdobie dažďov, voda po ňom stečie ako po tej šmýkačke na kúpalisku a potom sa okúpu doliny a mestá v povodniach podstatne väčších, ako je nutné, aby mohli nadávať na „zlý živel“ a „vrtošivú prírodu“. Prečo na takom revitalizovanom kopci už takmer nič nerastie, tak to sa dá pochopiť aj bez vysokej školy. Toto riešia už po celé storočia v Škótsku a Írsku, ktoré „revitalizovali“ pred stáročiami Angličania a doteraz tam nechcú rásť sadené stromy. My si pre istotu „revitalizujeme“ krajinu sami, možnože aby sme sa vyhli národnostnej neznášanlivosti.

Les a príroda vôbec sa najlepšie revitalizuje sama, stačí ju nezohavovať. Niekedy to môžeme urýchliť vedomou a citlivou pomocou, čo akiste nie je hore popísaná „revitalizácia“, ktorej hlavným dôvodom je rýchly zisk na niektorých účtoch a pestovanie ideológie o neschopnosti a nemúdrosti prírody, ktorá by si bez revitalizátorov – chudák - neporadila. Isteže opak je pravdou. Revitalizátori vo svojej „vyvolenosti“ nechcú pripustiť, že najodolnejší je prírodný, samosevný, alebo aspoň samosevnému podobný les a voči prírode postupujú s podobným fanatizmom, ako ten primár, čo pri prehliadke novorodenca z domáceho pôrodu privolal na rodičov kriminálku. Darmo policajti vysvetľovali, že domáci pôrod nie je zakázaný. Policajti to chápali, on nie. Dúfajme, že lesní revitalizátori nezmutujú na doktorov a že nám nezakážu milovanie a súlože, aby nás mohli „revitalizovať“ zo skúmavky. To záleží len od nás, rodina.

Ako by to vyzeralo, keby chcel niekto taký spôsob lesnej revitalizácie uplatniť na ľuďoch? Vlastne taký menej dôsledný pokus už jeden architekt robil. Volal sa Adolf. Európa sa v priebehu jedného - dvoch pokolení z toho ako-tak spamätala. Revitalizovaná“ krajina a jej rastlinná a živočíšna spoločnosť sa však tak rýchlo asi nespamätá. A čo naše duše? Tie sa kedy spamätajú?

Teraz mnohí nadávali na dažde. Žiadne strachy. Veď ono príde aj obdobie sucha.

Žiarislav