časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

 

So Žiarislavom o novej knihe, o remeslách a Gazdovskej obrode, o nevysielaní a nahrávaní, Vatre a vnoroch.

ČLOVEK TERAZ PÍŠE A HĹBA

16.9.15

Skončilo sa leto plné podujatí. Ako to prebehlo vo vedomeckom stredisku Na Medzi?

Novinkou bolo predĺženie remeselného tábora na dva týždne. Takto sme stihli oveľa viac ako po iné roky. Postavili sme kováčsku vyhňu, na pojazdnej vyhni sme už veselo kuli, postavili hrnčiarsku pec, nakopali dobrej hliny a uhnietili z nej výrobky, toto boli asi najväčšie novinky a množstvo činností ostalo z minulých rokov, ktoré je zbytočné menovať, lebo na stránke sú o tom články. Snáď ešte je dobré spomenúť, že sme – remeselníci – začali spoločne pôsobiť na folklórnom festivale v Hrušove, kde je usadených viacero našich novolazníkov. Na toto nadviažeme a v budúcnosti budeme jazdiť na vybrané folklórne festivaly a hody ako Gazdovská obroda. Novinkou tiež bolo, že sme sa zaoberali trochu aj včelami, toto sa v budúcnosti rozvinie.

Ako?

Včely sú mimoriadnou záležitosťou pre prežitie ľudstva a sú ohrozené. Pre opeľovanie na gazdovstvách sú včely mimoriadne dôležité. Med je navyše lepšie a zdravšie sladidlo ako bežný cukor. Po tom, ako človek dostal do daru prvú včeliu rodinu, podarilo sa ju rozmnožiť a pribudli ešte dve rodiny s matkami iného rodu. Takže teraz máme Na Medzi sedem rodín v siedmych úľoch.

V budúcom roku budeme pokračovať v množení rodín. O tom a o výrobkoch  budeme nielen hovoriť, ale aj v tomto pracovať s ľuďmi na hlavne remeselno-gazdovskom tábore, ktorý sa od budúceho roku znova vyvinie k širšej podobe. Avšak s včelami pracujeme aj počas roka s učeníkmi, ktorí dostanú možnosť dočasného pôsobenia Na Medzi s cieľom prípravy na prírodný život. Takýto človek v zácviku od budúceho roku môže dostať z Medze jednu včeliu rodinu spolu s vedomstvami ako výslužku, pokiaľ si ju samozrejme vyslúži. Ide teda o učenie aj mimo táborov.

Ako si bol spokojný s tohtoročnou Vatrou?

Tohtoročnú Vatru sme sa nesnažili ohlasovať s prílišnou silou, keďže ešte v tomto roku nemáme dokončené prístrešky. V budúcom roku to bude viac pripravené, chystáme väčší  novodrevný pódiový prístrešok. Vatra však bola dobrá. Priaznivci novodreva si prišli na svoje, bola aj hudba na počúvanie a boli aj divotancové odpaľovačky.  Prekvapením bolo vystúpenie Andreja Šebana a jeho podanie novodreva. Bola to celkom iná hudba ako všetky ostatné novodrevné koncerty, na ktoré sme zvyknutý. Každý cíti hudbu inak. Takže to je aj ťažké to popisovať. Andrejovu hudbu človek pochopil ako lyrizovaný príbeh. Začal fujarou a časť fujarovej piesne zachytil do slučky lupera. Potom sa príbeh vyvíjal ďalej, boli tam rôzne veru a aj ruchy a chvíľkové kakofónie, zriedkavejšie ako na jeho mestských koncertoch, Do  hry zapojil  aj také nie bežné nástroje, ako rapkáč, tiež ho hodil do opakovačky, zvuky odlepovania lepiacej pásky, pripomínalo to odlepovanie z civilizačnej lepivej namotávky. Zväčša používal gitary, hodil tam aj nejaké vyhrávky typu „fú-ha“, ale dôležité boli iné súlady, harmónie, iné stupnice, na aké sú ľudia siedmych obohraných tónov a módnych prejavov zvyknutý. Andrejov hlas je vyzretý, istý, odkedy robil Bezvetrie, odkedy sa začal zaoberať vlastnou tvorbou je to výrazný vývoj. A stále sa v určitých chvíľach vracal ten motív fujary, akoby čohosi rodného, čo je v nás od prírody a preráža to na povrch v najmenej očakávaných chvíľach ako čosi navýsosť prirodzené. Koncert to nebol pesničkový, bola tam len jedna jeho pieseň s textom. Ale použil mnoho ľudových motívov, napríklad – pieseň Prečo si ma vyvolala z krčmy von. Spieval ju, ako aj iné ľudovky, akousi meditačnou slabikotvorbou, teda v žiadnom jazyku. Taký koncert sa nedá pochopiť v povrchnom  stave. Kto čakal na Vatre len zábavu, ten to určite nepochopil.

A bude aj po letných táboroch prebiehať nejaké vedomecké vzdelávanie – dajme tomu víkendového typu pre ľudí, ktorí v lete nemajú týždeň voľna na tábor, ale víkend by si isto voľný našli?

Niekedy asi áno, ale na túto jeseň  to nepripravujeme, snáď s výnimkou splnu pri rovnodennosti. To ale nie je doslova vzdelávacia koncotýždňovka, ale zber dreva na kúrenie a na vypaľovanie keramiky spojený s večerným obradom chôdze po žeravej pahrebe, s dožinkovou slávnosťou a nakoniec s hodmi z úrody s ochutnávkou našej medoviny.

Takže sa môžeme tešiť na novú knihu? Na akú? A čo časopis Rodná cesta, bude musieť ešte počkať?

Jedno čislo časopisu Rodná cesta, pokiaľ ho robíme svojpomocne na kolene, pár ľudí, strávi toľko živy, koľko je potrebné na napísanie a vydanie jednej knihy v takých istých podmienkach. Na rozdiel od časopisu, ktorý je výrazne stratový, kniha je nadčasová a stratová nie je. Články teraz vychádzajú na Rodnej ceste na sieti a to sa utiahnuť ešte dá. Kniha má určitú návratnosť prostriedkov, ak ju napíšem a aj vydám. A teda z tohto hľadiska sa človek rozhodol vydávať radšej knihy. Prisnil sa návrh obálky nového vydania Čara prírody. Písmo teraz človek po 17 rokoch upravuje. Treba vypracovať výtvarné spracovanie a kniha sa dá túto jeseň vytlačiť. Z obeživa, ktoré sa vrátilo z knihy Návratu Slovenov v duchu a slove. Cvála všetkým, ktorý na túto knihu prispeli v minuloročnej zbierke. No a teraz  človek stojí pred otázkou vydania knihy, ktorá má pracovný názov Usadenie v lese. Tento pracovný názov približne vystihuje obsah. Bude to duchovná beletria podľa skutočných udalostí. Na vydanie tejto knihy ale už obeživo nevystačí, lebo by mala vyjsť nedlho po Čare prírody.

A teda kto chce podporiť novú knihu, môže poslať dar?

No, ak by bola taká vôľa, tak by to tak mohlo byť. Spustilo by to aj viac spoločenskej živy a mohlo by to byť ľuďom, čo chcú žiť v súlade s prírodou, na úžitok. Návrat Slovenov v duchu a slove sú dejinno-národovedné (etnologické) duchovné state. Čaro prírody je sústava rozjímaní na vyladenie a samouzdravovanie duše. A kniha s pracovným názvom Usadenie v lese by bola beletria. Už má človek odložené niektoré state staré cez 10 rokov a teraz na nich nadviazal. Vnory o dianí a dianie o vnoroch.

Takže sa uzatvoríš  budeš  písať? A ako to vyzerá s Rodnou cestou v Slobodnom vysielači? Nejako ťa nepočuť z éteru. Rodná cesta teda skončila stým dielom? Nechystá sa nejaké pokračovanie?

100 dielov je pekný, okrúhly reťazec. Jeden deň v týždni tomu treba venovať a ak má človek písať, musí sa sústrediť v pokoji. V budúcnosti nevylučuje ďalšie vysielanie Rodnej cesty. Bol by to už ale reťazec iný.  Človek preto odmietol aj nahrávanie hudby v štúdiu. Štúdio by sa ešte dalo, ale cesta a penzión v meste žerie živu aj obeživo. Má to byť hudba k filmu a včera pre tu bol režisér so zvukárom, do hosťovskej chatky prenesol filmový zvukár od filmu tie nahrávacie strojčeky a niečo sme nahrali rovno Na Medzi. To je celkom  prijateľný spôsob.  Inak najlepšie by bolo zriadiť základné nahrávacie, rozložiteľné  štúdio rovno v chatke a bolo by to vybavené. Pravda, chcelo by to ešte nejaké technické zariadenia.

Takže žiadne výjazdy?

V tomto týždni je nejaký novodrevný sobáš a hudobné vystúpenie s bytosťami, aby sme nevyšli z cviku. A potom to stretnutie pri rovnodennosti. To je všetko. Človek pociťuje silnú potrebu hĺbať, vnárať v duchu. Týmto spôsobom sa teraz spája aj s tými, čo majú o vedomstvo hlbší  záujem. Hĺbanie a písanie je to, čo sa popri gazdovaní ešte dá v pokoji robiť.

-RC-

Podobné články:

27.8.15 Suchá správa o gazdovaní Na Medzi - Z Vrchárskeho zápisníka 

26.7.15 UKULI SME NOŽE Z TRÁVY - Vyše sto výrobkov na tábore prírodných remesiel

1.7.15 REMESELNÝ TÁBOR 1.sled! - obrazová reportáž

 

 

 hlavná strana