časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

STRIEŠKY A PRÍSTREŠKY

DREVO - ŠINDEĽ - PALUBOK - ŠTIEPANEC 

Z vrchárskeho zápisníka                                                                                 Žiarislav píše

19.10.15

Človek založí do škáry pribitého dreveného štepu ostrú hranu ďalšieho. Priklepne ho niekoľkokrát sekerkou, aby dosadol natesno, ale nie príliš, aby sa pribitý palubok neštiepal. Vytiahne kolársky klinec s malou hlavičkou a pribije šindeľ, aby celkom dosadol. Takto pribíja drevené štepy pekne do radu, jeden po druhom. Je to celkom príjemná práca. Dá sa robiť v rozjímaní. Človek môže pri nej uvažovať, ak všetko ide od ruky. A ide. Raz pomalšie, inokedy rýchlejšie, kúsok po kúsku. Pri najbližšom daždi už nám nebude vytápať pracovňu – priedomok, v ktorom pracujeme od jari do neskorej jesene.

Niektoré práce človek vidí veľa rokov dopredu. Popri nutných gazdovských prácach a popri  obrodnom poslaní ich robí priebežne kúsok po kúsku, nenáhlivo. Pred troma rokmi sme urobili pred domom odtokový žľab, aby už dažďové a snežné jarky neomývali hlinený dom a aby z dverí domu nebolo treba vkročiť do rozbahneného dvora.  Za odtokovým žľabom do zeme vsadil prvé koly z polomu, na nich priečne žrde a na ne priviazal plachty, po ktorých stekal dážď. Sneh sme z plachiet zhadzovali zmetákom, aby nám ich nepopretŕhal. V ďalšom roku človek prístrešok rozšíril pred druhú polovicu domu a teraz, po rokoch, naň s pomocníkom posadil okresané a orezané krokvy a na ne pribil strešné laty z tenkých smrekov. Zase z polomu – úzke smreky bolo treba rozrezať pozdĺžne na polovice a aj z druhej strany ich trochu omietnuť, aby mali zhruba rovnomernú hrúbku. Sú to naozaj pevné laty, o hrúbke fošne, oveľa pevnejšie, než na aké pribíjajú šindle inde. Tieto laty totiž budú držať metráky a možno aj tony snehu, keď sa zosunie z domu, alebo plechom pokrytej stodoly, rovno na už zasnežený prístrešok s malým sklonom. Prístrešky sú tak robustné, že by to mali vydržať, mali by zniesť bez ujmy aj silnejšie výchrice. Keď už, tak už. Druhý prístrešok vyrástol postupne nad strungami – nad priestorom na dojenie, ošetrovanie zvierat  a odkladanie náradia. Ten vyrástol pred stodolou, v ktorej sú kozie a ovčie stajne. V tom prístrešku, doteraz pod plachtami, už roky dojíme kozy a tu prebieha aj strihanie oviec, orezávanie ratíc a prípadné operácie. A hlavne pokojné, pokojné dojenie, v pohodlných strungách – stojanoch na kozy, vymurovaných z kameňov. Jeden z človekových zlepšovákov, ktorý sa tu osvedčil a bez nich si už dojenie ani nechceme predstavovať. Vďaka týmto zariadeniam sa tu dojí v rozjímaní s vystretou chrbticou, v pokoji človeka i zvieraťa. V dažďoch tu doteraz trochu pretekalo, pomedzi plachty, ale je to oveľa príjemnejšie, ako keď ti predtým zo strechy tieklo rovno na chrbát.

No ale teraz sa to zmenilo. Už tu nepreteká. Súvislá strešná paluba – z palubkov – šindľov je hotová. Na troch miestach to pred domom kvapká, sklon prístrešku nie je ani zďaleka štvrťový, ale medzi tie tri štepy natlačená vazelína túto ťažkosť vyriešila. Škáry sa trochu zanesú, prispôsobia a možno aj zariasia. Priedomok je dvadsať metrov dlhý a poldruha metra široký, čo je tridsať štvorcov -  plocha podobná mestskej garzónke. Tu je dielňa, tu je spisovateľský priestor, tu sú aj naše letné vrchárske pelechy a tu je aj miesto, kde okrem zimy chválime dary a jedávame.

Strešné luby sme vyrobili pred asi štyrmi rokmi. Zo smreka, osiky a pokusne aj z jelše. Smrekové šindle pokryli celú hosťovsko-učenícku chatku. Osikové  šli na pastiersky zrub a na obidva prístrešky. Pekne naskladané do stĺpcov zreli štyri roky, v polovici čakacej doby sme ich okúpali v zmesi horúcich olejov, variacich sa v plechovej kadi, nad ohníkom. Olej stekajúci po plechovej dráhe do nádoby sme vracali späť do kade. Šindle sú teda vyzreté a napustené, už tak nepracujú. Niektoré si človek priamo na streche prisekáva osekávačom, keď sú ohnuté, strapaté, alebo prihrubé v ostrej časti. Šindle na pastierskom zrube sú pribité každý dvoma klincami. Aj na chatke. Jeden je hore skrytý prekrytím, druhý je dole, aby držal spodok. V prístrešku pri dome je každý palubok pribitý jedným klincom – na striedačku – jeden hore, ten je skrytý prekrytím a nevidno ho, ďalší zase len dole, aby držali spodky. Štiepance sú zaseknuté do seba – do drážok – takže by to malo držať. Človek počul aj o treťom spôsobe – pribíjať len hore – ale pre malý sklon prístreškov a očakávaný nápor snehu zošmyknutého zo strechy tento spôsob, najmenej pevný, nerobí. Inak výhoda tohto spôsobu je v tom, že klince vôbec nevidno a teda na nich neprší . Diery pri hrdzavých klincoch teda nevyhnívajú tak, ako keď sú na obnaženej , daždivej časti palubku . Neviditeľné klince, a teda skryté pred dažďom, má ešte aj štvrtý spôsob uchytenia , o ktorom človek doteraz len počul, ale ho nevidel, keďže je najprácnejší. Každý štep je pribitý jedným klincom hore – do skrytej , prekrytej časti krytiny, ale niektoré, alebo všetky šindle sú ešte pribité zboku – do drážky – do pahu a to tak, že ich nevidno. Prebitá je len časť šindľa pod drážkou. V suchu sa niektoré palubky pri pribíjaní v pahu rozštiepia a preto je lepšie ich predvŕtať tenkým vrtáčikom. Do drážky sa klinec nedá pribiť sekerkou na doraz a preto ho treba ku koncu pribíjať cez iné železo. Človek si na to vyvinul svoj spôsob – pribíjať jednou sekerkou cez druhú. Ide to samozrejme pomalšie, ako iné spôsoby, ale takto človek prikrýva prístrešok pri stajni o ploche dvadsiatich štvorcov. Viac, ako polovica je hotová, chca chá a aj keď sa spustili dažde, trvajú už týždeň,  jedna strunga už ja zakrytá pevnou drevenou strechou z krytiny vyrobenej z polomu v našom lese. Há-ha. Chodíme si v lejaku  popod prístrešky v sandáloch a tešíme sa z dokončenej práce. Občas tak človek vyjde na dážď aby zo slušnosti aspoň trochu zmokol a pozoruje, ako voda steká po drevenej krytine až do odtokového žľabu, presne do stredu, ako to bolo vymerané. V rokoch tvrdého pustovníčenia a drsnej vrchárskej samoty tu takéto vymoženosti neboli. Ale teraz, v časoch prírastkov a budovania strediska sa nám to tu celkom hodí.  

Snímky: ŽS

Podobné články:

7.5.13 NOČNÉ SADENIE  A BRIEŽDENIE SEMIEN Z vrchárskeho zápisníka

 hlavná strana