časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV:

25.2.13

Úchachá, takže, bytosti drahé, pokračujeme v našom dobrodružstve – ušiť si vlastný odev. Berte to zľahka – ak by sa vám to úplne nezadarilo, môžete to nosiť po dome, ale my urobíme všetko preto, aby sa nám to zadarilo.

IHLY, NITE

Dôležité je zvoliť si spôsob šitia a s tým súvisia i nástroje, ktoré pritom použijeme. Najjednoduchšie je šiť ihlou a niťou. Na ručné šitie si zvolíme primerane pevnú niť – na jemnejšie plátno môže byť tenšia, na hrubšie hrubšia. Podľa hrúbky nite si zvolíme veľkosť ihly a hlavne uška. Pozor na vec – na ručné šitie sú dnes vyrábané hrubšie, spravidla bavlnené nite, na hrubšie látky a súkno môžeme použiť ešte hrubšiu niť ľanovú, teda veľmi pevnú. Nemýľme si však nite na ručné šitie s niťami na šitie strojom. Strojové nite sú jemnejšie a aj pružnejšie – sú v nich pridané umelé vlákna a niť na ručné šitie by sa v stroji zasekávala. Niťou podľa potreby môžeme  šiť jednoducho, alebo dvojmo. Pred šitím je dobré spraviť si najprv uzol, tiež primerane veľký (uzly môžu byť rôzne).  Na šitie látky priamo ihlou používame ostrú ihlu, ktorá látku prepichuje a vzápätí hneď aj prevlieka ňou niť.

ŠIDLÁ, TUPÁ IHLA

Kožu   šijeme šidlom a tupou ihlou, ktorá si ľahšie hľadá dierku po šidle. V dávnych dobách bolo šidlo kostené a šilo sa vtedy a ešte aj v železnej dobe páranou šľachou. To asi dnes robiť nebudeme. Šidlo je v podstate do drevenej, alebo inej (kostenej, rohovinovej) rúčky vsadená hrubá a pevná ihla. Pisateľ s prvé šidlo svojpomocne vyrobil tak, že do agátovej, teda pevnej drevenej rúčky navŕtal primerane veľkú skrutku. Odštikol jej kliešťami hlavičku a na kľukovej stolovej brúske obrúsil trčiacu časť do hrubej ihly – najprv okrúhleho prierezu a potom a hranatého. Hranaté šidlá majú často trojuholníkový, alebo kosoštvorcový pôdorys, šije sa s nimi ľahšie, lebo kožu vlastne režú svojimi hranami, ale sú krehkejšie. Keďže kožu na rozdiel od okrúhleho šidla neroztláčajú, ale režú, nechávajú väčšiu dieru (ktorá sa už tak nestiahne) a teda kožu viac oslabujú. Hranatým šidlom sa teda šije ľahšie, ale sa aj ľahšie láme. Šidlom robíme dierku naraz cez obe kože a potom prevliekame tupou ihlou pevnú niť. Ľanovú, alebo inú pevnú niť ešte viac spevníme, keď ju preťahujeme cez hrudu včelieho vosku. Rýchlosťou, trením ona vosk topí, ten do nej hneď za pohybu vsiakla a tuhne. To je veru dobrý spôsob. Niektorí to nerobia a rovno používajú umelé nite na kožu. Buď umelú šľachu (má podobné zloženie a vlastnosti, ako lacnejšia - zubná niť, keď ju dáte dvojmo), alebo umelú niť. Záleží od vkusu a duševného naladenia, čo si kto zvolí. Niekedy to záleží aj od obmedzených možností. Kožu šijeme buď jednou niťou, alebo prevliekame jednou niťou z jednej strany poza druhú niť, ktorá len trpne stojí a nič nemusí robiť. Tento steh môžeme vidieť na dnešných mechoch na šrot. Ak takto šijeme kožu, alebo kožušinu, tak sa to na rozdiel od mechov nedá potom ľahko párať, ak zadnú niť prednou zaťahujeme.  Stehy na šitie ukážeme na našom sústredení, alebo azda aj v jednom z ďalších dielov tohto reťazca článkov.

DIERKOVAČ, ŠVIHLE

Opasky, krpce, kapsy,  obojky, postroje na koňa a iné pevné veci môžeme šiť aj nie niťou, ale koženými švihlami.  Švihle – ploché remence široké bežne zväčša  4  – 6 mm, si vyrobíme buď  tak, že na podložku z mäkkého dreva  (treba nám širšiu dosku) položíme kožu hladenicou (odstrstenou časťou) hore. Podľa pravítka, či drevenej latky vytlačíme tvrdým drievkom, alebo niečím iným  jasnú stopu. Teda nie je potrebné po koži čmárať. Potom buď vyrežeme kožu rezákom, alebo to robíme opačne – väčší ostrý nôž upevníme do kláta pod tupým uhlom ostrím hore a pekne a presne cez neho preťahujeme kožu.

Tieto dva spôsoby sú pomerne rýchle ale sú aj presnejšie spôsoby ale ich príprava trvá dlhšie. Kože hrubé 2- 5 mm teda môžeme pevne zošiť švihlom – teda remencom,  pásom inej kože, hladenice, alebo mazľavej – (je mäkšia, ako hladenica). No aby sme cez kožu pretiahli švihle,  potrebujeme do nej urobiť diery. Najjednoduchšie je zbrúsiť hrany dlátka širokého 5 – 6 mm tak, aby sme dierky mali oválneho tvaru a aby od hrán nevznikali záseky do tvaru obdĺžnika, čo by nám kožu zbytočne oslabilo a nebolo by to ani pekné. Šitie koženým švihlom  je teda pre začiatočníka jednoduchšie a rýchlejšie, ako niťou a spoje sú navyše veľmi pevné, pretože švihle pružia a netrhajú sa tak, ako niť, ani keď za remeň potiahne kôň. Na ubitie šindľov po zošití sa hodí kyjanička, ale tú si môžeme vyrobiť aj z hocakého drúčka. Robenie dier na švihel okrúhlym továrenským vybijakom nevyzerá tak dobre, ako keď sú diery pozdĺžne a aj zbytočne oslabuje kožu. Tieto vybijaky sú vhodné skôr na robenie dierok na osteň pracky. No a pracky si tiež treba zohnať, kto chce na opasok, alebo na kapsu. V starej dobe sa síce opasky zväzovali švihlami, ale odkedy predkovia opracúvali kovy, ujali kovové spony a často aj všakovako zdobené. Dajú sa zohať u ľudových výrobcov, vytepať z kovu si ich asi teraz nestihneme. 

KRÁJANIE A STRIHANIE

No, niečim treba kroj krojiť. Súkno a kožu, ako sme už popísali, môžeme krájať nožmi, alebo rezákmi. Ostrý nôž je teda dobrý. Ak nemáme riadny rezák z dobrej ocele, za neveľkú hrivnu si môžeme kúpiť v zdravotníckych potrebách klasický skalpel, teda nie s výmennými čepieľkami, lebo tie sú tenké ohýbajú sa a lámu. Jednokusový skalpel používa pisateľ článku ako taký nástrojový vynález, ale rúčku si ovinie  remencom tenkej kože napevno prilepeným. Skalpel nie je až tak kvalitná oceľ, ale dobre poslúži, ak sa brúsi. Najprv hrubším, potom jemnejším kameňom a nakoniec sa dá pribrúsiť, či vyleštiť kožou alebo filcom.

Na strihanie plátna , ktoré sa síce dá aj párať, ale nie šikmo, používame ostré nožnice. Staré typy veľkých krajčírskych nožníc  sa zháňajú ťažko, ale stoja za to. Nožnice brúsime v mierne ostrom uhle vždy len v jednom smere (ak to spravíte naopak, hneď zistíte svoj omyl).

No a pri šití strojom si treba zvoliť primeraný stroj. Na jemnú látku stačí bežný mamičkovský stroj, na hrubšie plátno a súkno buď starý šliapací, alebo elektrický mocný stroj a na kožu už jestvujú iné , ešte mocnejšie stroje, s ktorými ale šiť nie je ľahké.

Z týchto vecí sa najťažšie zháňajú pevné nite na kože a kožušiny, šidlá a podobne. Nájdeme ich u sedlára, u predajcu koží a v iných špecializovaných obchodoch.

Tak, priatelia, víkendová univerzita na šitie sa blíži, tak zháňajte, čo potrebujete. Osvedčený spôsob  je, keď sa spoja dvaja – traja a spoločne si potrebné veci zoženú ľahšie, ako keď ich zháňa jeden človek.

-slav-

podobné články:

ČO TREBA NA ŠITIE ODEVOV:   1. VÝBER LÁTKY, ALEBO KOŽKY

15. - 17.3. - Vedomecká univerzita - ŠITIE A PRÍPRAVA ODEVOV - TU 

 hlavná strana