časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

So zápisom slovanských mien by už nemali byť ťažkosti
SLOVANSKÉ MENÁ BUDÚ V MILOSTI
Niektorých poburuje, že MENÁ niečo znaMENAjú

11.4.2011

Napríklad v minulom článku sme spomenuli novodrevné meno (nové prijaté v súlade s pôvodným tvorením mien) Jasoslava. Aj keď to nebolo v tej chvíli historicky doložené meno, na južnom Slovensku v národnostne zmiešanom území ho na matrike bez ťažkosti prijali (keď nie na jednej, tak na druhej). Malá „JASKA“ sa teda hrá s vedľa Ildikó a nikomu sa to nezdá čudné, že má slovenské meno (a nie biblické, či germánske). To je potešiteľné. Mrzuté však je, že kým na území s maďarskou menšinou je slovenské meno, zrozumiteľné v našom rodnom jazyku, bez ťažkostí prijaté, podobne, ako napríklad v Amerike, ťažkosti nám ľudia hlásili len v „rýdzo slovenských“ krajoch. Zdá sa, že najväčšími nepriateľmi skutočne slovenských mien sú samotní Slováci, či skôr „Slováci“.

Meno Jasoslava sme si klikli na internotovom vyhľadávači. Čuduj sa svete, meno nie je nové, ako sme sa nazdávali. V angličtine vedená stránka o menách nám prezrádza, že Jasoslava je staroslovanské meno a znamená Jasná v sláve, alebo oslavujúca jas, svetlo (The meaning of the name Jasoslava is Glory Of Light. The origin of the name Jasoslava is Slavic.V inom prístave píšu o tomto mene - old slavic name - light celebrating). Našli sme aj meno Jasoslav, ktoré nosí aj istý český novinár. Ešteže tu máme tých Angličanov, čo nám spopularizujú slovanské mená, aby nám v nich slovenskí úradníci nebránili.

BUĎME PRIRODZENÍ !

Podobne, a to bez dôkazov o historickosti mena, sme zaznačili na kokavskej matrike meno Rodan, ktoré tiež prišlo vo videní, bolo v súlade so slovanskou menotvorbou a nemuseli sme ho nijako dokladovať. Matrikárka povedala – aké pekné slovenské meno. Až dodatočne sme sa dozvedeli, že toto meno sa vyskytuje u juhoslovanských národov, u nás bolo doložené len podobne znejúce meno Radan s odlišným významom. V rámci tejto výskumnej činnosti sme si klikli meno Žiarislav a vyhľadávač nám meno našiel, pravda, v nárečovo trochu inej podobe. Ako Žarislav sa meno vyskytuje tiež v juhoslovanskom jazykovom okruhu, s tým istým významom. U východných Slovákov by toto meno znelo presne tak – Žarislav, u západných Slovákov Žárislav. V Čechách pred koncertom v jednom zaujímavom divadle Kampa (predtým tam bola cez rieku „kompa“) prechýlila v relácii pražského Rádia Etno tamojšia „Pí Ár“ meno Žiarislav na „Zářislav“ (čítaj „Zářislaf). Chvályhodné je, že meno slovanské prijala v podstate do svojho jazyka bez ťažkostí s prechýlením do češtiny bez straty významu, čo je v podstate prirodzené. A škoda, že jej slovenská sestra nie je u nás matrikárkou. Menej príjemná je skutočnosť, že pri anglických menách si niektorí Česi (a aj Slováci) idú polámať jazyky, aby boli anglickejší, jak Angličania (Misčr Hauôardč namiesto Mistr Havard), ale meno pri meno slovanského brata je pre ich výslovnosť akoby cudzie. Minule sa kamarát, hudobník Robo, opýtal – ty, počúvaj, a nie je to meno Žiarislav trochu namyslené? Odpovedal som mu – a vieš, čo znamená tvoje meno? On že - nie. No, v podstate to isté. Robert je Žiarislav. Lenže kým ja si môžem skromne povedať – Sláviaci Žiaru, tvoje meno vysvetľujú jazykovedci ako Žiarivý v Sláve. Prekvapil sa. A bol prekvapený v pohode. Nie celkom tak Klára, ktorá sa diví nad menom Jasna, aj keď znamená v podstate to isté. Niektorí sú doslova urazení, že ich mená niečo znamenajú. Jeden Andrej pri ohni podráždene odpovedal: „Andrej? To neznamená nič. To je len meno“. A zachmúril sa. „No, Andrej znamená mužný, znamená to chlap. Znamená to, že nositeľ takého mena by mal byť chlap v srdci, a nie v puzdre pod pazuchou“. Podivil sa nad týmto ANDROgénnym vplyvom. Aj iný priateľ, skvelý lekár, sa podivil nad „exotickým“ slovanským menom. Pričom sám nosí exotické meno – grécke. Peter – znamená to Skala, tak samozrejmé pre geológa, ktorý študoval „PETROgrafiu. Teda – kameňovedu. Kto je tu vlastne exotický? My, slovenskí domorodci? Exotický znamená v podstate cudzokrajný, cudzý. Kde sme my prirodzení, ak nie tu? Jedine doma nie sme exotickí. Sto hromov, nenechajme si vziať svoj domov. Prihlásme sa k rodnej kultúre!

Dôležitý, aj keď nie celkom bežný prístup – je chrániť si svoje - a cudzie nehaniť. Nech na nás nikto neútočí a my  nebudeme bojovať... Je to isteže trocha rozprávková predstava. Ale veď rozprávky a báje vychádzajú zo svetlých zákonitostí. Nemusíme haniť cudzie mená, pretože tie naše mená sú naše, sú vypovedané v posvätnom jazyku a sú hlboko duchovné. Ale – len pre tých, čo vidia a vedia silu slova.

Žiarislav

predchádzajúci článok o menách: Slovanské mená v nemilosti TU

hlavná stana