Ž.slav odpovedá na otázku: Ďakujem, že si odpovedal na minulú otázku o Slovenstve a pohanstve v súvislosti s parafrázovaním Návratu Slovenov Cyrilom Hromníkom v jeho knihe Sloveni a Slováci, kde sú vaše korene. Je podľa teba možné, aby bol pôvod názvu Sloven dravidský?   Žiarislav. Je to tak nepravdepodobné, ako keby mal byť náš zubor potomkom amerického bizóna. Ak odhliadneme od novodobého kríženia, tak je to holý nezmysel. Isteže náš zubor a americký bizón majú najskôr nejakého spoločného  predka, a to nejakého prazubra, alebo z latinčiny vypovedané prabizóna, ale to neznamená, že by sa napriek podobnosti zubor vyvinul z bizóna, tak isto, ako sa Sloveni nevyvinuli z Indov, či už árijských, alebo dravidských, a ani nemajú v Indii pôvod, čo sa dá dokázať dejinne (historicky), ako i jazykovo, ale i geneticky. Podobnosť s Indiou teda neznamená pôvodnosť v Indii, určite nie. Popisujeme to v iných súvislostiach aj v našom tlačenom prvom čísle Rodnej cesty.

Ak by sme skúmali pôvod slova Sloven a Slovák, mali by sme si uvedomiť, čo je koreňoslovný  základ a čo prípona. V slove „slovenský“ je v dnešnej („produktívnej“) slovenčine slovný koreň „sloven“, dnes už nerozložiteľný. Lenže v staroslovъenčine  je dnešný slovný základ „sloven“ rozložiteľný na staroslovenský (staroslovъenski)  a súčasne praslovanský slovný koreň „slov“ a na príponu „en“.  Takže označenie nášho (dávneho) národa so znalosťou dávneho jazyka rozložiť môžeme ako Slov-en (slovъ-en), či Slov-an  a dnes aj Slov-ák. Cyril Hromník rozdelil slovo Sloveni nie ako Slov-en-i, ale na Slo-veni. Do takejto nekoreňoslovnej deľby potom asi v objavnom nadšení v podstate umelo dosadil dravidské významy slov, pričom ako základné mu prekvapivo poslúžilo množné číslo domnelého prídomku „veni“, a nie prirodzené jednotné, takouto deľbou dosiahnuté „ven“. (Navyše, pri porovnávaní s dravidštinou asi nenarazil na skutočnosť, že to v tej dobe neboli "Sloveni", ale "Slovene", ako by sa to dnes povedalo po východoslovensky - nie "Čehuni", ale "Čehuňe". Odhliadnúc od tejto koncovkovej chyby, týmto, pre slovenčinu, aj starú slovančinu, neprirodzeným delením slova, vylúčil možnosť koreňa „slov“ zo „sloviť“, či „slovo“. Zdôvodnil to tým, že tí, čo narábajú so slovom, by sa volali po slovensky Slovári, tak, ako ten, čo narába s kovom, je kovár. Z tohto zdroja tiež čítame, že ľudia od dreva sú drevári, a nie drevani. Hej, ale vieme, že drevo súvisí s  drevnosťou a teda dávnosťou a s týmto koreňom poznáme naozaj skutočne v dejinách mnohokrát  menovaný staroslovanský kmeň Drevľanov (a s prepáčením, nie Drevárov). A teda koncovka u remesla je bežne iná (-r), ako koncovka u národa (-n, -k).  Takže, v slovenských nárečiach to môže byť nielen kovár, ale aj kovaľ a kováč, čo sú remeselne vzaté rovnoznačné slová (synonymá).  Vôbec však nie je pravda, že slovenská jazykoveda nepozná koncovky ako –en, či –in. Ba práve naopak, práve  na označenie národov takéto koncovky“  radi, ba až spravidla, používame.. Spomenuli sme Drevľanov... Od slova, či „slovenia“  je prirodzená odvodenina Sloven a Slovák. A to prirodzenou slovanskou a slovenskou koncovkou,  tak isto, ako Rusín, či Rusnák, Turčin (Turek), či Kozák , tiež Talian (nie Ital, či Taliár). Koncovka –in, -ín,  je v podstate tá istá, len inak vyslovená, ako –en (Rusín, Sloven) - porovnaj východoslovenské Slovinky.  Doložiť to môžeme napríklad len nárečovou odchýlkou v slovinských dialektoch , kde je možný tvar „Slovenec“ tak isto, ako „Slovinec“. Prekvapivá „doplnková“ koncovka po Sloven v tvare Slovenec má aj inú, staršiu podobu z našej oblasti – Slovъen ako Slovъenin (z toho množné číslo Slovъene).

Koncovka „...n“ je teda najčastejšia  pri označovaní národov, či etnických skupín. To by sme mohli doložiť aj tvarmi, ako Murín (černoch), či Nemčin (Nemec). A práve slovo Nemec pre označenie cudzinca, ktorý „nesloví“ (je „nemý“ – nesloví, po našom nevyslovuje, nehovorí našim slovom a teda nie je Sloven) je jedným z dôkazov o tom, že Slovania, a teda i  Slováci, Sloveni a Slovenci (Slovinci), i Slavónci... máme odvodený názov od slova, lebo Neslovenov sme opačne (opozitom) označovali za Nemcov. A to už za staroslovъenskej Veľkej Moravy,  lebo toto zachytili a popísali u nás napríklad arabskí cestovatelia, spomínajúci susedných „Nemcov“ (Nemetov a podobne).  Toto by sme mohli považovať za jazykovo preskúmanú, doloženú a jasnú vec.

Prechod tvaru Sloven na tvar Slovák vznikol asi tak, ako Rusín na Rusnák, Moravan na Moravák. Nejaký čas to boli súbežné pojmy, ako dodnes Rusín a Rusnák sú. Pravda, z nejakých dôvodov potom prevážil Slovák nad Sloven, ale len v jednom z mnohých tvarov. Slováčky , tiež Slovácko a slovácku reč a slovácke deti máme len na moravskom Slovácku, možno odtiaľ je ten tvar s koncovkou „-ák“ v mužskom rode u nás. Stále, ako za čias Slovenov, na východ od rieky Moravy máme nie Slovácko, ale Slovensko, ženy Slovenky, deti slovenské a jazyk slovenský – nie slovácky.

Takže ešte raz, žiadny Slovár pre označenie etnickej skupiny nie je logické, tak ako nie je Šarišár, ale Šarišan, nie Spišiar, ale Spišiak, nie Nemer ale Nemec (c ako k), alebo tiež Nemčín bolo slovo nami užívané. Máme doložené aj názvy etnických skupín odvodené od vyslovovania - slovenia? Áno. Napríklad kdesi na južnom Gemeri bola vyčlenená etnograficky slovenská etnická skupina Sotákov, ich názov bol odvodený od toho, že „čo“ vyslovovali vedľa ako „šva“, alebo „ša“ (dodnes na západe Gemera), ale Sotáci ako „so“. A podľa toho nezvali ich Sotármi, ale Sotákmi (ako od Slova – Slovákmi). 

A ešte jedna doteraz azda v tejto spojitosti nepísaná súvislosť. Staroslovanským výrazom „jazyk“ sa niekedy označovala nielen „reč“, teda „slovenie“, ale aj národ . Z toho staročeské cestopisy a národovedy  vyvodili označenie „jazykové“ ako „národové“,  teda národy. Tiež staroruské „jazyčestvo“ je označením pre pôvodné slovanské, teda národné (rodné) duchovno. A teda – označenie „Sloven“ v súvislosti so slovom – jazykom – nie je jediný prípad, kde sa v našej kultúre jazyk spája s národom priamo v jeho označení.

 

podobné články:

ŽIARISLAV ODPOVEDÁ NA OTÁZKY TU

otázky na Žiarislava pošlite na diva@ved.sk