časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného ivota a duchovna |
|
|
|
ČO HOVORÍ NAA SUCHÁ ZEM? Končí
sa azda poldruhamesačné obdobie sucha. |
19.9.2011 |
Nie je to celkom bené v naich zemepisných polohách, aby bývalo obdobie sucha. Začiatkom leta bolo vye mesiaca obdobie daďov, keď pralo kadý deň a potom prilo obdobie, keď v niektorých oblastiach Slovenska v podstate viac, ako esť týdňov nepralo. Jedno ťastie, e takáto vec sa deje v čase, keď u dozrieva, alebo dozrela úroda, lebo keby také sucho bolo v čase klíčenia a počiatočného rastu obylia, bolo by to veľké neťastie. Viacmenej obdivuhodná je zanovitá vývojová neprispôsobivosť televíznych rosničiek, ktoré kadý ďalí deň sucha označujú ako pekný a to napriek tomu, e na mnohých miestach Slovenska je v parkoch, ktoré môe vidieť kadý, viditeľne dolta zoschnutý trávnik. V severnom miernom pásme nie sme zvyknutí na obdobie daďov a obdobie sucha. Istee mnohých napadne, e je to súčasť počasných zmien spôsobených ľudskou civilizáciou. e sa suptropické počasie, ale aj rastliny, ivočíchovia, aj paraziti (napr. srdcové červy psov a mačiek) posunuli trochu na sever, je nesporné. Otepľuje sa a je chvíľami suchie, aj keď suchá, pri pohľade do letopisov, tu boli v rôznych obdobiach a nie sú len výsledkom ľudskej činnosti, ale aj prirodzených počasných nepravidelností. Tie je znalcom a u aj verejnosti známe, e klesla hladina spodných vôd a to sa stalo úplne zjavne pod vplyvom ľudskej činnosti. Ľudia čerpajú vodu nielen studňami a vrtmi, ale aj rovno z potokov a riek, čo chápeme, keďe ľudia chcú vodu nielen piť, ale sa v nej aj umývať, umývať si autá, vodu potrebujú továrne, a aby sme sa nemuseli príli starať, vodou aj plytváme a znečisťujeme ju často celkom zbytočne. Prehnane chemickými prákami, jedmi, čo zabíjajú rieky a ich ivot, jedmi, čo ničia nakoniec aj nae zdravie. Je len pochopiteľné, e hodnota vody, pre mnohých a posvätného ivlu, vzrastá aj v očiach tých, čo si ju príli neváia, ale chcú na nej zarobiť. Preto sa u začalo skupovanie naich vodovodných sietí a vodárni cudzineckými peňanými spoločnosťami, tie skupujú celé vodárenské systémy aj priehrady. Aj keď ete nie priamo, ale cez najaté osoby, nadnárodné spoločnosti skupujú napríklad pod Tatrami celé dediny a iroké lesné oblasti. Ak by dolo ku skupovaniu lesov, malo by to hrozivý význam pre ná prístup k vode. V horách je čistá voda, ale keby sa predané lesy oplotili tak, ako sú oplotené napríklad v niektorých krajinách západnej Európy, alebo Ameriky, slovenskí domorodci by mohli stratiť okrem iného aj prístup k vode, ktorá by ich u potom mohla vyjsť pekne draho. My ani netuíme, aké je to krásne, e v horách sú besiedky a studničky s pitnou vodou, e keď idete cez Karpaty, môete si nabrať do sklenených demiónov takú chutnú ivú vodu, akú nekúpite v iadnom supermarkete, či na benzínovom čerpadle. Mali sme v mestách lacnú vodu z vodovodu, strácame ju. Máme v horách pitnú vodu zadarmo, neváime si to. Rozmarné dieťa pozerá na blikotavku meňavú, počúva meinstrímovú ľabdibudku, vymýva si mozog komerčnou ideológiou, cudzími jazykmi a umelohmotnými pesničkami a rozmarné dieťa sa bude diviť, keď bude smädné a nik mu nepodá pohár čistej vody. Matka Zem sa na to díva a trpí pod chemickými infúziami civilizačných riečnych sietí. Matka Zem to časom rozchodí, ale čo my? Ako preijeme, ak preijeme? A ak preijeme, čo povieme naim potomkom? Povieme sory, synu, nezanechal som ti iadnu roľu, ani záhradku, ale čo je najhorie, predal som aj babkynu studňu, no a teraz, keď sa ukázalo, kam to vetko vedie, u nemôe ísť ani na výlet do lesa, lebo lesy sú predané, a keby som vedel, e liter vody bude stáť viac, ako dva litre koly, asi by som tú babkinu studňu nepredal. No ale stalo sa a nebuď smutný. Tuto ti odovzdávam pozemok na mesiaci, kúpil som ho od americkej firmy, lebo podľa kovbojského zákona mesiac patrí im, keď tam vyvesili ako prví zástavu. No a pozri sa na tento kráter, aký je pekný, celkom mi občas pripomína tú babkinu studňu, aj keď je bez vody. Vie, z babkinej studni sme aj tak spravili septik, take by ti aj tak bola na, na nič. Nie som ja a taký bohatý, aby som ti mohol kúpiť pozemok so studničkou, no, niekedy sme mali tátne lesy a studničky boli vade a nenapadlo nás, e aké je to bohatstvo, pili sme najprv pivo s borovičkou, neskôr redbul s pičvodkou a vodu len ráno a teraz, keď je voda drahia ako pivo a u mi ani piť nechutí, teraz sa pozerám občas na mesiac, keď nemôem spať a rozmýľam, synu, e mono sa to raz nejako otočí a ten pozemok na mesiaci monoe vymení za nejaký pramienok vody alebo malý pozemok pri potoku. Človek nikdy nevie. Tak mi to prepáč, nauč svoje deti aj po slovensky, a porozprávaj mu, ako sme na Veľkú noc oblievali dievky vedrami vody a ako sme byvakovali v lese a nikto nás za to nezatýkal. To boli časy, synu, prepáč, e sme boli takí sprostí a predali sme krajinu. To povieme naim potomkom?. Snáď to nebude a také zlé. Urobme pre to niečo, rodina, aby to bolo lepie. iarislav
Text novej piesne NECH PRÍ DÁĎ - autor iarislav |
|