časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

20.7.12

ČLOVEK ZRUČNÝ EŠTE ŽIJE!

alebo ako bolo na tábore prírodných remesiel a prežitia - foto: Ladomíra, slovo: ŽS a LM

Prišli a hneď strihali

A ovce v tom teple vďačne držali

Hlavné je neťahať za vlnu, aby sa koža nezranila.

Strihačov bolo viac než oviec

Baran pozerá na svoje holé baby

Poďme sa hjať bajan-baja-buc

Ručná práca tá sa cení,

bude z toho lyžica?

Podmastené, narezané,

nastrúhané,

na stôl vykopané

máme čas pred obedom

Píšťaly vŕtaš vrtáčikom,

misky kopeš kopáčikom

Kožky z pôjdu namočili, vyvesili,

očistili.

Keby mrazy udreli,

kožúšky by ušili

Nožíkom to zadrapni,

strhni blanu, natiahni.

Svargy a iné pravzory

si podľa plánu nahodí.

Šuhaj švárny dobre mieri,

divica mu šíp rozstrelí.

Pre prežitie dôležitý je duch,

no na prácu netreba zabudnúť.

Zakľagáme biele zlato,

na oštiepky. Ruku na to!

Pekne sa nám veru seklo.

Vlnu pekne namočiť,

oprať, potom vysušiť.

Nožom pekne osekať,

krivky luku vystrúhať,

ešte zárez na tetivu,

minúty nám pekne plynú.

Luk sa dá aj vystužiť,

a lučište zaobliť,

po prvýkrát vystreliť.

Pero páre do zásoby

šípy nesie a aj zdobí

Mierny zostrih šípu svedčí,

do ďaleka potom letí.

Hroty potom spravíš sám,

a už luk i šípy mám.

Vyrovnaní v strede byť,

čapy treba dohladiť.

Presné musí ver to byť,

koly treba odkôrniť.

Ajhľa, krpce aj črievice,

vyrežeš si z hladenice.

Takto tancujem si hop,

a Rajanu diva, chlop.

V rozjímaní nám to chutí,

Tekvica sa v kriakoch krúti,  s kukuricou zdieľa svet

nejeden je pri nich kvet.

Divozel sa v rose jagá,

hovnivál si bobok hľadá.

pletený plot, ten je taký,

v neolite stačia kriaky.

z tých urobíš pekne val,

bys úrodu dohliadal.

Vlna ako z loktibrady,

plstí sa - v mydle sa hľadí.

Najprv pekne splstená,

Potom šumne zdobená.

Nie každému sa priadza darí,

no zahoja to s plsti dary.

Píšťalôčke dušu strúha,

Dierky tuto, tamto, tuná...

potom kolík ošúpať, by píšťalka mohla hrať.

toto divá loboda,

pórik ako príloha.

Od kapusty hlopi hustí,

od fazuľe vetrík duje.

Pražmo dávnych Slovenov - pochúťka či spln,

či nov.

Naše s šumné uchárky

placky - žiadne oškvarky

Aj drevo na dob vydlabali

misly, lyžky osekali

barana tiež ostríhať je treba

10 rúk mu pokoj nedá

na kožuščok, na gate

bude teplo chlpaté.

Ešte koža na bubon,

bude dunieť ako hrom.

Ako lúka rozvoniava, koža iné pachy dáva.

Ráno tielka prehriať treba

v divotancoch do obeda.

Táborové chvíle končia, výrobcovia už so lúčia,

odnášajú vyrobené veci,

spokojný sú veru všetci.

hlavná stana