Vedci pracujú na zostrojení umelého stromu, teda stroja, ktorý by dokázal zachytávať CO2.  Moderná veda človeka neraz nielenže uchvacuje, ale stáva sa, že doslova vyráža dych. Denne vymiera jeden živočíšny druh. Zamorujeme zem  a zahrievame ju natoľko, že robíme zo Zeme jeden veľký skleník. More stúpa a začína byť jasné, že jeden z dôvodov vzniku Európskej únie, okrem samozrejme nadnárodnými pákami prelievaných peňazí, s ktorými sme sa aj tak dostali do krízy, je to, aby sa mohli pobrežné národy presťahovať do vnútrozemia, kým nastane umelá doba ľadová. Ak by sa nám to v následku našej civilizovanej hlúposti podarilo, tak potom  by boli ťažkosti s ľudstvom na čas vyriešené.  Smetiská by sa zrazu stali vyhľadávanými cieľmi obchodníkov a z dopravných značiek by si tí najotužilejší robili hroty šípov.

Predstava niektorých vedcov: Deti sa šťastne hrajú pod umelohmotným stromom na umelohmotných hojdačkách, aby si vytvorili lepší citový vzťah k umelej hmote, na ktorej ich rodičia zarábajú. Niektorí vedci si ale neuvedomujú, že len niektoré deti takto umelo duchovne zdegenerujú. Mnohé si skôr, či neskôr, pod tlakom časovej ekologickej katastrofy uvedomia, že ľudia by tu nežili bez skutočných stromov a zavrhnú spotrebnú ideológiu rodičov rovnako, ako zavrhla dnešná spoločnosť komunizmus.

Isteže by bolo dobre, aby sa tak nestalo, môžeme sa aj modliť, ale najlepšie by bolo spojiť sa znovu s prírodou a s úctou sa naučiť s ňou spolužiť.

S  „blahoslavenou“ pomocou modernej vedy sme zamorili pevniny, ovzdušie, okolie Zeme a samozrejme, vody. O riekach vieme svoje. Ale väčšina ľudí netuší o tom, že v moriach vznikajú nové svetadiely – svetadiely umelohmotných odpadkov. Tie sa v dôsledku prúdenia oceánskych vôd hromadia  v životu nebezpečných oblastiach, ktoré sa na rozdiel od literárnych ostrovov stroskotaných lodí nerozkladajú na prirodzené prvky a zlúčeniny. Tieto umelé hmoty  sa len „mrvia“ na menšie a menšie čiastočky, až nakoniec zabíjajú planktón a následne v reťazcoch života zamorujú všetko živé, vrátane vodných rias, ktoré mali byť potravou budúcnosti a vrátane rýb, ktoré nám iné – obchodné reťazce - ponúkajú v rámci svojho "osvieteného" pôsobenia. V rámci pôsobenia, ktoré  na západe zničilo gazdov ešte dôkladnejšie, ako u nás komunizmus. A tak zamorujeme pochopiteľne aj svoju krv a pre svoje potomstvo chystáme neskutočné pascu, kvôli ktorej sa o týchto „našich“ generáciách  raz budú učiť naši potomkovia v školách, ak nejaké budú, ako ich predkovia namiesto toho,  aby zachránili  jestvujúce lesy a prestali ich ničiť, vymýšľali umelý strom.

Mimochodom, ak  by sa ten umelý strom našim síce inteligentným, ale nie múdrym hlavám, náhodou podarilo z umelej hmoty vyrobiť, no a vedel by dokonca  zachytiť CO₂, ktorý vznikol pri jeho výrobe a ešte aj ďalší, vedci priznali ďalší problém – kam s ním? Kam so zachyteným jedovatým, priemyselným kysličníkom uhličitým?  Skutočný, prírodný strom totiž CO 2 rozloží na O2  - na kyslík, ktorý uvoľní, a na C - teda na uhlík, ktorý potrebuje na stavbu svojich buniek - dreva. Umelý "strom" by však drevo, listy a jablká nevyrobil, ale by len zachytil "skleníkový" kysličník uhličitý. Tak teda - čo s ním?  Zakopať pod zem – to ich napadlo, podobne, ako mačku, ktorá zahrabe svoj výkal. S tým rozdielom, že mačacie hovienko nie je také nebezpečné, aby jedného dňa prerazilo na povrch a zabilo by  v smere vetra všetkých živočíchov. Čo by ale dokázal dnes ešte len pomyslený plánovaný obrovský kontajnér CO₂.  Zdá sa , že nejakým vedcom sa podarilo zachovať aspoň nejaký pud sebazáchovy, keď už ohrozujeme svoje potomstvo ekologickou katastrofou (slovenské výrazy neznejú dosť ostro, prepáčte výpožičku). No, ale aj keby to technické hovienko vystrelili niekde na Mars, kde by ich to samozrejme nepálilo (kým by im nejaký Perún neposlal nazdarek), tak stáli by pred ďalšou kauzálnou (následnou) otázkou -  ako vyrobiť  k umelému stromu aj príslušné umelé prvoky, umelé roztoče, umelé machy, umelé chrobáky, umelé vtáky, umelé včely a motýle, umelé trávy, umelé kozy (to vraj vedia) , umelé ovce (to vedia len klonovať, ale nie vyrobiť ) a – umelého človeka (počkajte ešte chvíľu). Dúfať, že ten umelý človek si bude ctiť prírodu viac, ako jeho strojca, by asi bolo dosť ezoterické.

 Zatiaľ ale spoľahlivo vieme umelo vyrobiť skôr to, čo rovnováhu ničí. To, čo ju udržiava, to je „len“ úcta k Matke prírode, spolupráca s inými živými tvormi, úcta a spolupráca vo svete prírodného ducha. Ktorý je podľa niektorých neexaktný. Popravde, s tým sa dá celkom dobre žiť, že tvoj duch je neexaktný. Keby bol exaktný, určite by ho už rozložili. A teda – vieme vyrobiť pesticídy, herbicídy, céódve, očkovacie látky, umelé nemoci a samozrejme – zachraňujeme ľudí modernou vedou, a popri tom vedieme k záhube pozemský živočíšny a rastlinný svet. Týmto zlyhávame aj v pude sebazáchovy – ktorý majú všetky zvieratá. Ich správanie je ovplyvňované záujmom o zachovanie rodu. A, bytosti, aj ľudský rod je v ohrození.

Áno, je tu nejaká prírodno-duchovná obroda, je nás pár (stoviek? tisícov? desaťtisícov?), k tomu aj mnohí iní, ktorí chcú – to nebudhistické slovo „chcú“ môže byť aj dobré – chcú, aby bol svet v prírodnom, a teda aj ľudskom súlade. Chcú, a niečo aj pre to robia. Ale, exaktne (vedecky, presne) vzaté, vzhľadom na prírodné (ekologické) ohrozenie, stále je to veľmi, veľmi málo.  A aj keď sme prevažne mieroví ľudia, s citom pre iných, toto je duchovný boj, nielen o prírodný súlad, súlad s inými bytosťami, ale aj boj o prežitie (nielen o záchranu nás, ale i záchranu rodu –aj o celú o prírodu). ROD, RODina a príRODa, to je to vedno, to je vjedno.

zdroj obrázku:  Věda a výzkum krátce - doplnek.com

podobné články: