SLOVANSKÁ BÁJ O STVORENÍ SVETA

Hovorí o tom, ako div (boh) nebeského svetla SVAROG uhnietil svet z nebeského ohňa. Čo sme sa napočúvali o tom, že svet vznikol tak a tak ... Až nakoniec vedci (odduchovnení nasledovíci vedomcov) vyzistili a výpočtami a inými (čarami hop) vypočítali, že svet vznikol niekedy v čase nula, v bode X, keď z nekonečne malého priestoru, v ktorom nebol ani priestor, ani čas, vznikol čas a priestor a z ohnivého nekonečne veľkého bumu (big bengu) tak vznikol všehomír, v prvých okamihoch jednoduché prvky, potom zložitejšie, potom hviezdokopy, galaxie... dnešný svet. A všetci títo vedci svorne tvrdia, že pomerne presne môžu zistiť, kedy sa to stalo, ale že v žiadnom prípade nevidia za bod nula, za bod X, keď sa to stalo, a už vôbec nie, prečo sa to stalo. Úplne neznáma príčina (kauzálnosť), keď neznáma sila vymrštila nekonečne obrovskou silou z ničoho všetko. A nikto z nich nevie, prečo. A ak vie, tak jeho tvrdenia nie sú ani o chlp podloženejšie, ako správa o staroslovanskej báji (mýtu), podľa ktorej to Svarog splodil svargu – nebeskú žiaru a poriadok, z ktorého vznikol svet...

...Boh uhnietil človeka z hliny a cez čelo mu vdýchol ducha...(slovanská báj) .Hlina ako Zem...(telo)...Čelo ako vedomecký prameň tu jasne spája úlohu vedomia človeka s dychom (božím) a teda dych ako duchovný prostriedok stáva sa nástrojom rozjímania – priblíženia sa k bohu...spojenie ducha s telom...

UCTIEVANIE SLNKA

Slovania ako národ Slnka (Prokopiova kronika) boli nejaký čas vedcom na posmech. Dnes vidia, že Slnko je nie príveskom ľudskej civilizácie, ale naopak, ľudská civilizácia je súčasťou zemského života, ktorý je podmnožinou slnečného vesmírneho priestoru...

LUNA – MESIAC ...

Staroslovanské prívesky – takzvané lunice – pútajú aj pozornosť mystikov. Niektorí z nich považujú vo svojej necelostnej ezoterike slnko za božský a mesiac za nebožský až zlý prvok. Chyba lávky. Dnes si vedci znova a znova overujú, že mesiac je pozostatkom sesterskej zemskej planéty Divy (Thea) a že jej pozostatkom popri zemskej zhmotnenosti a žeravosti je aj zvláštny, vždy len jednou tvárou privrátený a jednou odvrátený mesiac. Ten však nespôsobuje len príliv a odliv, vhodný na vývoj živých bytostí, a nielen mesačný živový kruh, ktorý najviac cítia ženy a vedomci. Bez mesiaca by nebolo na zemi zložitejšieho života, keďže mesačná prítomnosť umožňuje stálosť magnetických pólov. Bez nich by teplota zeme kolísala, trepneme, z mínus sto na plus sto stupňov a je to mesačná prítomnosť, ktorá drží teploty zeme v potrebných pomeroch. Takže uctievanie mesiaca nie je menej dôležité pre život, ako uctievanie Slnka.

Skráťme túto vedecko – mytologickú stať ...

A pripomeňme si posmešné vyhlásenia vedcov o tom, že eskimáci (Inuiti) vidia pod polárnou žiarou duchov predkov... Podľa vedcov je polárna žiara reakciou síl slnečného vetra a zemského magnetizmu. A keďže otec Slnko a Matka Zem (viď rigvédy) sú našimi prarodičmi, nie je to vplyv duchov predkov, keď vidíme tento zázrak?

A takisto zosmiešnená báj Vikingov, podľa ktorej je polárna žiara prejavom boja padlých bojovníkov. Rečou dávnych národov – keď Svarog stvoril svet, odišiel na „odpočinok“ a ponechal ďalší vývoj ďalším divom. Samotní vedci dnes polárnu žiaru niektorí popisujú ako boj zemského magnetizmu so slnečným magnetizmom, ktorý je časťou slnečného vetra. Takže naozaj sa to ich vysvetlenie až tak líši od tých bojovníkov?

Nevysmievajme sa zo žiadneho duchovna žiadneho národa, alebo kultúry. Všetci sme prepojení vo všehomírnej duchovnej kultúre, ktorá aj nám dáva krásny priestor.

Jazyk našich predkov bol jednoduchší a básnickejší, ako ten dnešný. Bol čarovnejší a divnejší. Ten dnešný je zložitejší a suchárskejší. Ak teraz popierame múdrosti predkov ako bludy, je dosť možné, že múdrosti dnešných moderných vedcov budú naši potomkovia vidieť ako nahlúple a necelostné báchorky. A vôbec sa nedá vylúčiť, že sa poklonia celostnej múdrosti našich prastarých otcov a mám.

Žiarislav