 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
|
DARUJTE DEŤOM ZDRAVÉ ZUBY Raz sa vám poďakujú, že ste ich nepodplácali sladkosťami |
20.9.12 |
|
Isteže, deti si ľahko zvykajú na sladkosti. Ako sa vyhnúť nekonečnému pišťaniu po sladkostiach? Veľmi jednoducho. Treba im povedať, že cukríky, keksíky a čokoládky kazia zuby. Ukážte im svoju štrbinu a prezraďte im niečo zo svojho mierového utrpenia, ktoré sa bolesťou vyrovná mučeniu. Čo by sme dnes dali za zdraví chrup? Keby nám po tetracyklínovom sirupčeku kde-tu nechýbala sklovina, keby sme nemali štrbiny, alebo mostíky a v takmer každej stoličke plombu. Včera vypadla v Prahe elektrika. To bol šok. Nie dlhý. Ale predstavte si, že elektrika môže vypadnúť aj na dlhší čas. Kam pôjdete s boľavým zubom? Ku kováčovi? Koľko peňazí vysolíte za údržbu skazeného chrupu? Koľko dní, alebo rokov života vám to uberie? Obyčajný zubný kaz môže nepriaznivo ovplyvniť činnosť srdca. Aj sa tak deje. Následne môžu byť ťažkosti s chrbticou... Sieť vecí, sieť udalostí ovplyvnená zubným kazom. Zuby sú jediné kosti, ktoré trčia von. Na zuboch to vidíte, aké sú pokazené. Na kostiach to nevidíte. Keď máte pokazené zuby, ani kosti a kĺby asi nebudú celkom v poriadku. Najprv sa musíme prebudiť my, aby sme mohli prebudiť naše či už narodené, alebo ešte nenarodené deti. Treba si v prvom rade uvedomiť, že „systém“ je nastavený na trh a nie na zdravie. Na nezdravej strave sa zarába najlepšie. V tyčinkách, cukríkoch, keksíkoch a čokoládkach, v ktorých je len úbohé množstvo čokoládových bôbov pôvodne bohatých na horčík, v sladkých šťavách, v ktorých už takmer nie je ovocie, len chémia a drsne sú označované ako „nápoje pre školákov“, v tom všetkom nie je už takmer nič, čo by sa mohlo skaziť. Skaziť sa môžu len živé veci, chemické výrobky sa tak ľahko nekazia. Ich výroba je lacná. A preto sa ľahko uskladňujú. Díleri s týmito sladkými drogami vám to budú núkať aj zadarmo. Keď deťom niekto núka cukríky, núka im drogy. Najprv si to vybavte s dílermi, veľmi jasne. Možno je díler váš blízky človek. Možno je to teta v obchode alebo v sporiteľni. Nič dobré v tom nie je. Žiadne vitamíny, len cukor a chémia. Dnes aj cukor je chémia. Nekupujte deťom bio, natural, či iné zdravé tyčinky, keď ešte nemajú návyk, lebo cez zdravé si ľahko zvyknú na nezdravé. Kto si pichá do žily vitamíny, ľahšie si pichne aj heroín. Vykašlite sa na všetky tyčinky. Chcete ovocnú tyčinku? Dajte si ovocie a je to zdravšie, je v tom aj to najvzácnejšie – šťava. Kedysi mali mamky kľúč od komory. Nechceš jesť riadne jedlo, len sladkosti? Sladkosti nebudú. Keď nechceš jesť riadne, zdravé jedlo, nemusíš. Hlavne nepchať do detí jedlo násilím. Vynechajú jeden chod, druhý už zjedia. Ťažko je odvykať od drogy. Ľahšie je nezvyknúť si. Neľutujte námahu. Buďte trpezliví. Naprávajte trpezlivo vlastné chyby, aj cudzie. Niekedy aj pravdu treba povedať stokrát. Žiadne zlostné „už som ti stokrát povedala...“. Možno to bolo málo. Pokojne a trpezlivo aj dvestokrát. Niekedy kupujeme darčeky za ťažko zarobené peniažky. Poviem vám o jednom darčeku, ktorý nie je náročný na peniaze, ale je náročný na múdrosť. Keď bude mať vaše dieťa osemnásť, podarujte mu na narodeniny zdravé zuby. Čo by ste dnes dali za to, keby vám rodičia mohli povedať – vieš, synu, dcéra moja, my sme ti tie zákusky a cukríky nie preto nekúpili, že by sme ťa nemali radi, ale preto, že sme ťa radi mali. A máme. To, čo máš v ústach, a čo tvoji spolužiaci už spravidla nemajú, to sú zdravé zuby. Tak si ich skús uchovať, ešte ich budeš potrebovať...A potom sa možno zasmejete na tej príhode, ako sa vám v rúre pripiekla tá narodeninová torta bez cukru, s ovocím zo starého sadu, alebo s malinami, čučoriedkami, či černicami... Isteže, nielen cukor a tvrdé antibiotiká poškodzujú naše hryzadlá. Ale treba si uvedomiť, že cukor je droga a je to duševná nerovnováha, ktorá napomáha tejto návykovosti. Nemyslíme tým samozrejme cukor hroznový, slivkový, skrátka ovocný. Počuli ste azda o niekom, kto je návykový na slivky? Iba ak na slivovicu. Čo je už chemicky spracovaný cukor. Alkoholový návyk často nadväzuje na cukrový. Darmo budeme deťom zakazovať cukor, keď budú vyrastať v rozhádanej, neurotickej rodine. Nezabudnime, že prirodzené sladidlo života je skutočná láska. Lásku si nekúpete za peniaze. Ani za cukríky. Všetko naokolo na vás budú útočiť lepkavými návnadami. A hlavne na vaše deti. Dokonca aj v škole. Uvedomte si, že v tých návnadách je háčik. Buďte ako múdra ryba. Nenechajte sa chytiť. A naučte aj deti, aby sa nedali chytiť. Aby neboli po celý život odkázaní na lekársku starostlivosť. Na zubára. Vysvetlite to deťom nie vtedy, keď sa vám to práve hodí, ale vtedy, keď sú zvedavé. Môžete tomu aj napomôcť. Hm, aha, tuto nemám zub. Alebo – hm, tuto mi vypadla blomba. „A pječo nemáš zub? Čo je to pjomba?“. - No, vieš, synu, vieš dcéra, keď som bol taký malý, ako ty, tak som cmúľal také...A potom to strašne, strašne bolelo...Júj, to ale bolelo. V noci som ani nemohol spať. Bolelo to celý týždeň... Zuby sa pokazia, keď ješ cukríky...“Cukjíky sú zjé, fúj, cukjíky si zjé. Nekcem cukjíky... Nezabudnime, že aj my sme návykoví na všakovaké cukríky. Že aj my sme deti nášho ducha. Najprv to pekne vysvetlime sebe. Hoci aj dvesto krát... Ž.slav
Podobné články: Civilizačné drogy...
podobné články:
|
|
Žiadna
zubná kefka nenahradí dobrú stravu. Cukor pôsobí na živodráhy (nervovú
sústavu) ako droga. Keď sa dieťa v útlom veku naučí na cukríky, keksíky,
čokoládky, bude mať po celý život zbytočné zdravotné ťažkosti. Skazený
mliečny chrup znamená samozrejme aj narušenie chrupu trvalého. Vieme
predsa, že mliečne zuby sa nedajú vymeniť za trvalé naraz, ako kolesá na
aute. Vymieňajú sa postupne a baktérie kazov z mliečneho chrupu napádajú
zuby trvalé. To je zákonité, ako keď hniloba zo zhnitého jablka preskočí
na zdravé. Sú ľudia, ktorí majú zničené zdravie zo zlej stravy, ale
ničia si ho ďalej. Tým už nepomôže ani svätená voda. Zvolili si to. Ich
deti si to ale nezvolili s plným duchom, pretože deti ešte nebývajú
duchaplné.