časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná stana

K Dušičkám: Sme, bytosti, v jednom kruhu 

1.11.2009

Keď sa rozvinula spotrebná pakultúra do dnešnej slaboduchej podoby, vo chvíľach takmer beznádejných pre ľudí prírodne uvedomelých, našli sme stopy predkov načiarané na tvári Matky Zeme. Letecké snímkovania rok čo rok umožňujú objaviť ďalšie obradné kruhové miesta ohraničené kruhovou palisádou, sústredenými zemnými valmi a priekopami. V zemi slovenskej sú ich desiatky. Keď sa pozrieme na Zem očami vtákov, vidíme samé štvoruhoľníkové stavby a parcely. Je príznačné, že v dobách slobody prírodného duchovna to boli  kruhy, ktoré stelesňovali celostnejší - kruhovejší pohľad našich predkov na svet. Ďalšie prekvapenie je spôsobené nie leteckým snímkovaním, ale genetickým laboratórnym výskumom, že na Slovensku je na nadmerný, vysoko väčšinový výskyt génov dávnych stredoeurópskych neolitikov. Teda ľudí spred 8 000 rokov. A teda kultúry kruhových stredísk - takzvaných rondelov, podľa všetkého sú našimi materskými kultúrami. Tieto kultúry tu začali budovať kruhové stavby pred takmer sedemtisíc rokmi. Naše kruhové "hriská" , ktorých priemer je často väčší, ako dĺžka futbalového ihriska, sú teda zhruba dvakrát staršie ako "britský" stonehenge. Mali väčšinou štyri alebo dve, niekedy tri a v jednom prípade 6 vstupných brán. Zjednodušene povedané, štyri brány na štyri strany slnka boli vyobrazením svargy - svastiky, základného znamenia prírodného duchovna. V podstate to boli prírodné chrámy pod holým nebom. Vo väčšine európskych jazykov a v sanskrite tiež chrám znamená kruh -

kolo. Je to ten kruh, ktorý každým rokom vyznačíme pred letným slnovratom, aby sme štyrmi vatrami vytýčili stred sveta, veď ten je uprostred štyroch strán v každej duši. Na týchto prastarých obradných miestach sa akiste konali aj sviatky uctievania duší predkov, ktoré dnes poznáme v pozmenenej podobe, ale pod pôvodným neoficiálnym názvom DUŠIČKY. Naše najstaršie dokázateľné  chrámy na Slovensku sú teda päťkrát staršie ako bol nitranský pribinov kostolík. Dnes, keď človek nevedomecký, nevedomý, ničí naše prírodné prostredie, znečisťuje posvätné živly a vystavuje civilizačnému totálnemu holokaustu jeden živočíšny druh za druhým, dnes, keď sa čistá voda stava vzácnosťou a čistý vzduch už v podstate nie je, dnes, keď ľudský odpad zastiera nielen pohľad na Matku Zem, ale aj na nebo pokryté čoraz zastretejšími hviezdami, dnes upierame s nádejou zraky na obdobia, ktoré demagógovia označujú ako temné, ale my vieme, že boli presvietené svetlom. Bolo to pár tisíc rokov po  poslednej dobe medziľadovej, keď aj kvôli ľuďom vyhynuli niektoré veľké zvieratá. Bolo to v čase, keď človekovi svitlo a chlapi, dovtedy zabijáci, začali sa starať o Zem, o políčka, siať a polievať. Áno, a aj vypaľovanie a ničenie bolo bežné, podobne ako dnes. Ale duchovno predkov, vo svojich mnohých podobách, lebo to bolo mnoho podôb a odtieňov duchovna, nie nejaký jeden režim, duchovná predkov hovorili o duši, ktorá je nielen v človekovi, ale aj v rastline, vo zvierati, v posvätných živloch. Toto duchovno predkov sme si nenechali nikdy vziať, i keď bolo zakázané a všemožne zakrývané. Je v piesňach, povestiach a rozprávkach, je v deťoch, ktoré ešte nie sú zotročené slaboduchým spotrebným otroctvom. Odkiaľ sa to vzalo v deťoch? Je to predsa jednoduché. Dostali to do daru od predkov. Z hlbín tajnej studne znova a znova vytriskuje živá voda, ktorú my, ľudia technokratickej civilizácie, už máme mútnu a znečistenú. Je to duchovno predkov, ktoré je v nás,

ktoré ožíva. Znova a znova. Vďaka nemu sme slobodnejší, vnímavejší a silnejší ako by sme podľa sfalšovaných dejín mali byť. Chvála divom je to tak.

Civilizačný človek odkojený na oblbovacích televíznych programoch si myslí, aký je slobodný a nezávislý od predkov. Ale takmer všetko dobré, čo ešte v sebe má, zdedil v základe od predkov. Keď sa z času na čas narodí mláďa, či už zvieracie, alebo ľudské, ktoré nemá zdedený savý reflex, vieme, že umiera. Už dávni Slováci - Sloveni v dobách slobody rodného duchovna žili v demokratickom zriadení a volili si svojich vodcov. Už vtedy boli prírodné rezervácie - svätoháje, ktoré mali aj štatút prírodných chrámov. To nie sú nové vynálezy.  Žijeme vďaka zdedeným spôsobom, ktoré nám umožňujú prežiť. Aj schopnosť zaoberať sa vedomstvami - vedami je v našej kultúre dávna, nové sú v podstate len prístroje, ktoré nám umožňujú rozrezať a pitvať a rozložiť to, čo sme kedysi rezať a pitvať a rozložiť  nepotrebovali. To, že sa dnes učíme nové veci, je aj zásluha predkov, že sa zušľachťovali v učení. Aj chovné psy a kone robia skúšky, lebo znalci vedia, že sa ich nadobudnuté vlastnosti zčasti prenášajú na potomstvo. To, že dnes nazeráme na svet cez ďalekohľady a mikroskopy, je aj zásluha predkov. To, že si overujeme novinky a mnohé zamietneme ako nebezpečné, nás chráni podobne, ako predkov. Sú ľudia, ktorí keď dostanú dar, sú vďační. A sú, lebo sloboda to isteže umožňuje, aj ľudia, ktorí pľujú do studne, z ktorej dostávajú vodu. Sú ľudia, ktorí v našej krajine neustále pľujú na dejiny našich predkov, lebo si myslia, že sú najmúdrejší na svete, sú ako spupné, naduté, ududrané nevďačné deti. Aby sme neboli nevedomými nevďačníkmi, ctíme si duchovno predkov nielen povrchne, nielen to, čo nám vykladajú tí, ktorí nás znásilňovali neslobodou, ale ctíme si duchovno predkov hĺbkovo, v duši. Nielen na dušičky. A súbežne sa

snažíme zušľachťovať, aby sme neodovzdávali ďalším pokoleniam svoje, alebo podedené zlozvyky. Aby sme sa oslobodili od dedičných nemocí a zušľachťovali sa pre dobro nielen naše, ale aj pre dobro potomkov a následovníkov. Pre dobro všetkých pozemských bytostí, lebo my sme v úlohe zodpovedných. Nie pánov, ale správcov Matky Zeme. O tom je vedomectvo.

Vo svete je mnoho duchovných prúdov. V poslednej dobe svetom letia aj mnohé pomerne komerčné podoby syntetického šamanstva, ktoré sú akože pozvnesené nad rodové, národné veci, nad prírodnú rôznosť kultúr. Sú akože "kozmické" tieto prúdy, aspoň sa tak tvária. Lenže žiadne šamanstvo, žiadne vedomstvo, žiadne duchovno žiadneho prírodného národa v skutočnosti nebolo bez uctievania duší a duchovna predkov. To je koreň , z ktorého pramení sila. Bez tohoto koreňa syntetické módne prúdy bez väčších stôp odumierajú ako síce možno pekné, ale na smrť odsúdené - odtrhnuté kvety. Buďme kvetmi, ktoré majú koreň. Buďme kvety, ktoré nesú plody. Ktoré uctievajú prirodzené zušľachťovanie, a nie znásilňovanie telesnými, či duchovnými genovými manipuláciami.

Podľa jadrových fyzikov mimo nami pozorovaného časopriestoru, ktorý sa prejavuje nami pozorovanými hmotami a silami od viditeľného okolia cez atómy a kvarky až po superstruny, jestvuje podľa týchto vedcov súbežne ešte iný svet, svet neutrínovej hmoty, teda celkom iný, nám neznámy  časopriestor, ktorý s tým našim nereaguje, alebo reaguje len výnimočne. Ten vesmír je aj tu, kde sme my, ale za bežných okolností ho nevidíme. To znamená, obrazne povedané,  že tu, kde sme my, je v skutočnosti súbežne niečo celkom iné, napríklad morské dno, slnko, alebo medzihviezdny priestor, ale my o tom akoby nevieme, v podstate o tom ani neuvažujeme, lebo to nevidíme. Toto by sa dalo pripodobniť ku svetu duchov predkov. On jestvuje, aj keď pre mnohých zdanlivo nie je, pre mnohých je to len fantázia. Tak ako nie každý má nadanie pre jadrovú fyziku alebo pre hudbu, tak nie každý má rovnaké nadanie pre ducha. Tak vedomejších, ako aj nevedomejších, Všeduch akoby rozhodil po celej zemi, a keď budete cestovať s otvorenými očami a ušami, s otvorenými čuvmi, zistíte, že je to tak. Lenže nie všetky spoločnosti majú k vedomstvu rovnaký postoj. Teda nie všade je uctievaná blbosť a nie všade sa múdrosť teší úcte. V spotrebnej pakultúre sa múdrosť veľkej úcte neteší. Duchovno je prejav určitej múdrosti, ale aj slobody - oslobodenia od reflexného reťazca akcií a reakcií, viazaného bez nadľadu na konkrétne posledné skúsenosti, bez pochopenia ich zákonitej skrytej podstaty. Duchovno predkov, prírodné duchovno predkov je spojené s kruhom, s kruhovým nazeraním, s kruhom bytostí. Bez kruhu sme nevedomci. Bez kruhu sme len neúctiví, nadutí sebci, ktorí si nevážia múdrosť predkov a ktorých si veľmi nevážia ich potomkovia. Niet celostného vedomia bez rodného duchovna, nech už ho nazveme akokoľvek. 

Chvála vám, predkovia, za tento dar.

 Na Dušičky r. 9  Žiarislav

 hlavná stana