Oveľa vážnejšie je to, že vedenie Slovenskej republiky zanedbáva vlastnú obranu krajiny z hľadiska prirodzeného pudu sebazáchovy. Už aj politické kruhy blízke maďarským upozorňujú, že v krajine južných susedov sú niektoré veľmi nebezpečné trendy, ktoré vyúsťujú napríklad ku kresleniu máp „Veľkého Maďarska“ krížom cez celé Slovensko. Dokonca samotní maďarskí intelektuáli dnes bubnujú v otázke ohrozenia demokracie. Ak toto nie je dostatočné varovanie, tak čo už je? Krajina, ktorá pôsobí ako obranyschopná, je menej ohroziteľná, ako krajina, ktorá sa tvári ako Alenka v ríši divov.

Za týchto okolností je malá záhada, prečo s tým vládni predstavitelia Slovenskej republiky nič nerobia. Halda maďarských hudobných interprétov na nás internetom útočí psychopatickými mapami veľkého Maďarska. Oficiálni predstavitelia „Maďarorságu“ vedú reči o tom, že reprezentujú aj Maďarov v zahraničí, ktorí ich nevolili. Svet sa na to nečinne prizerá, keďže Slovensko sa nebráni. Pripomína to obdobie pred nemeckým anšlusom. Dokonca naopak, slovenské politické špičky pôsobia, akoby proklamovanú „redukciu štátnej moci“ chceli zmeniť na zánik republiky. Po výraznom skresaní slovenského rozhlasu a televízie, ktoré sa tešili celkom veľkej popularite, a po spúšťaní ďalšej privatizácie strategických životných živlov, nechávajú zhrdzavieť posledné zbytky obrany.

Otákou je to, čo hľadá článok o obrane štátu na stránke časopisu pre ochranu a rozvoj rodnej kultúry. Táto otázka je celkom ľahko rozlúštiteľná. Slovenská republika má vo svojom právnom vienku aj úlohu ochraňovať našu pôvodnú, rodnú kultúru. A ak aj túto úlohu zanedbáva, stále je tu priestor pre oživenie tejto činnosti. Ale ak by Slovenská republika so všetkými prednosťami i nedostatkami zanikla, možnosť udržania i oživenia rodnej kultúry by klesala k ničote.