časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Šťastní ľudia nemusia vyvolávať vojny a ničiť Matku Zem

O potrebe cesty k duchovnému naplneniu                                         Žiarislav

3.2.15

Denno-denne sa stretávame s veľkou prevahou nepriaznivých správ a hodnotení stavu ľudského sveta, čo je v podstate kritika. Ak je stav ľudského sveta a sveta človekom poškodeného naozaj taký zlý, ako by mohlo vyplývať s mediálneho hodnotenia, potom je tu otázka, prečo je stav ľudského sveta taký nepriaznivý. Pisateľ má na to jednoduchú a súčasne nejednoduchú odpoveď:  Stav je taký, aké je ľudské vedomie. Ak sa otočíme na juh, naľavo sú vojny a napravo terorizmus. Všade je poškodzovanie rovnováhy na Matke Zemi. Ale kde, kde je rovnováha? Ak sa pozrieme k Slnku, čo je pri pohľade na juh jednoduché, zistíme, že rovnováha vo vesmíre je. V ľudských bytostiach je však napriek vedecko-technickému pokroku duševná rovnováha malá. Kritika ale nestačí. Aké môže byť východisko z tohto stavu, v ktorom stúpa pojedanie psychofarmaceutík a drog a klesá duševná prirodzenosť?

Je cesta zo stavu nevedomosti a vytrženosti z celku, z prírody. Je to cesta vedomecká. Áno, máme tu, na Zemi , rôzne náboženstvá a ich prúdy, máme tu rôzne moderné metódy ovládania duchovného vedomia, ale najväčšie tajomstvo úplnku ľudskej duše je v našej prirodzenosti. O návrate ku koreňom dnes už píšu mnohí, ale k akým koreňom sa to máme vrátiť? Ku koreňom národným, a teda nacionálnym? Alebo ku koreňom starších vývojových  ľudských techník, a teda spôsobov bývania, odievania, stravovania? Pisateľ vysvetľuje, že dôležitý je práve návrat ku koreňnom nášho duchovného vývoja, spočívajúceho v úcte k žive (životnej sile) a dušiam iných bytostí, v úcte k prírodným živlom, v úcte ku Všehomíru, duchu, k jeho prejavom, jednoducho v úcte. Úcta je to, čo dnes z politiky a médií nijako nesrší. Potrebujeme na to iný odbor. Týmto odborom je vedomecktvo – prírodné duchovno. Vedomectvo – duchovno budúcnosti.

Pisateľ už spomínal prípad z liečiteľského obdobia – chlapíkovi pískalo v hlave a nemohol sa sústrediť, prezradil, že používa meditačný prístroj, ktorý si dá na hlavu, strčí do elektriky,  stisne gombík a... Prístroj sme vysadili a nasadili cvičenie 4 živly s cvičením dychu s píšťalou koncovkou. O pár týždňov bol v poriadku. Koľko prístrojov nám hučí pri hlave? Telefón, internet, ďalšie vlnenia ani netreba menovať, aby ďalší neupadali do konšpiračnej beznádeje, ktorej je už tak, či tak dosť. Nemusíme ich úplne vysadiť, ale múdro obmedziť.  Jedinou, ale zásadnou protiváhou, lepšie povedané, základnou hodnotou  ľudskej duše, je živa. Táto živa sa prejavuje v živloch (zem, voda, vzduch, oheň) a vo vlneniach. Nemáme ju ako osobné vlastníctvo, ale voľne, i keď podľa určitých pravidiel, preteká duchom všehomíra. Prijímame ju teda z vonku – zo Slnka, zo stravy a z iných zdrojov. Odvody živy platíme našimi túžbami a činnosťami. Je to neustály kolobeh. Najľahšie sa živa dopĺňa v spánku a v rozjímaní. Za dobrých okolností sa vtedy aj vyladí. A čistí. Zvládnutie týchto chodov, spolu so sústredení sa na zdroje živy a jej ladnosť, znamená bezpečnejšiu cestu – cestu duchovnej sily a rovnováhy, cestu vedomeckú. O tomto budeme ešte mnoho hovoriť. Prestaňme sa už toľko zaoberať tým, čo povedali iní a zaoberajme sa tým, čo urobíme my, aby bolo lepšie. Svet sa nedá napraviť kritikou. Kritika je len hodnotenie stavu vecí (koreňnoslovne kritika znamená hodnotenie). Ak je hodnotenie nehodné, urobme nápravu. Na nápravu už kritika nestačí. Na nápravu potrebujeme vnoriť sa do stavu dobrého rozpoloženia, aby sme videli dobré možnosti riešenia vecí nepriaznivých. Na nápravu potrebujeme vyladené vedomie. Taká je cesta vedomá, vedomecká.

Návrat k prirodzenosti je dôležitý, ale nestačí. Prirodzenosť je prírodnosť, je to to, čo je pri rode, pri zrode. Aby sme mohli prežiť a dobre žiť, musíme sa zušľachťovať. Prirodzenosť je hodnota, ktorá súvisí so slobodou. Slobodný je ten, kto je svoj (staroslovansky svoboda, od svoj-) a teda sloboda je vlastne náprotivok otroctva - nesvojprávnosti. Dnes je otroctvo zrušené a zakázané, ale milióny ľudí, azda aj miliardy, žijú v stave otroctva moderného – v rabstve civilizačných namotávok postavených na základných pudoch – obrannom - bojovom, rozmnožovacom - pohlavnom, napodoňovacom – móda a potravinovom – peniaze. To, v čom prevyšujeme tieto 4 pudy, ktorých jadro môže byť ctené, ak nebudú zneužívané, to, v čom prevyšujeme pudy,  je duch a teda kultúra. Najsilnejšia kultúra je prírodná kultúra. Z nej vychádzajú ostatné, aby sa vyvýjali a padali ako konáre odlúčené od rodostromu, ktorý vyhadzuje ako mohutný smrek bočné konáre znovu a znovu, ale má jeden vrcholec, ktorý rastie nad konármi priamo hore. Je to stred prirodzeného – prírodného duchovna, ktorý aj v tejto chvíli rastie, teda prechádza stredovým zušľachťovaním. Potrebujeme  zvládnuť s médiami. Potrebujeme zvládnuť písmo a neprehrať, nedostať sa do otroctva ako v čase zákazu prírodného duchovna. Dosť bolo vojen, „svätých“, aj nesvätých. Tieto vojny tu budú stále, až kým neuzavrieme mier s prírodou . Duchovne naplnení ľudia nemusia bojovať, lebo sú  duchovne silní už v mieri. Duchovne naplnení ľudia nemusia vyrábať, kupovať, predávať a vyhadzovať nemúdro urobené výrobky, ktoré ničia Zem a plnia smetiská a udržujú nás v otroctve zbytočných prác a iných zaťažení. Potrebujeme v dobrom zmysle zvládnuť rozhlas a rozvid a hlásať, že cesta vedomia a duchovného naplnenia. Potrebujeme to urobiť, potrebujeme čin, ktorý nás oslobodí, čin, ktorý vysvetlí novú kultúru, na drevných základoch. Potrebujeme mnoho, mnoho činov prebúdzajúcich sa bytostí, potrebujeme dať nádej našim deťom doma i v školách, potrebujeme byť slobodní, prirodzení, ale aj zušľachtení. Už je čas pestovať cestu vedomia, cestu duchaplného šťastia, cestu duchovného naplnenia. Cestu vedomú. Cestu rodnú!

Dnes: 3.2.15 Rodná cesta na Slobodnom vysielači o 17:00 - O ceste k duchovnému naplneniu

Podobné články:

26.7.12 Civilizačná krútňava: médiá, móda, drogy a stres. JE CESTA OSLOBODENIA

 hlavná strana