 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
Žiarislavove koncerty – pastva nielen pre uši, ale aj pre oči
|
4.3.2010 |
|
Na koncerty sa chodí predovšetkým počúvať, ale prečo by si nemal návštevník prísť na svoje aj po stránke pohľadovej? Človek totiž, či chce alebo nechce, zo všetkých zmyslov používa najviac práve zrak. Nie nadarmo sa návštevníkom koncertov vraví DIVÁCI. Čo je prvou vecou, ktorá vás pohľadovo upúta na hudobníkoch alebo na koncerte, na ktorý ste sa vypravili? Hudobné nástroje? Odev? Módny účes? Vyžarovanie? Svetelné efekty? Vypúšťaný dym? Rozostavanie na pódiu?... Na čo všetko sa dá uprieť zrak? Čo všetko vás vedome, alebo nevedome ovplyvňuje? Využívajú hudobníci aj tento rozmer pri svojich vystúpeniach? Skúste sa niekedy na svojich výpravách za hudbou sústrediť aj na výtvarnú stránku celého koncertu. Keď sa vydáte na Žiarislavov koncert DREVNOTEPY, vedzte, že budete mať aj na čo pozerať. Na samotnom Žiarislavovi asi zaujme na prvý pohľad jeho celkový vzhľad. Vzhľad muža akoby v kroji, ale nie je to celkom kroj - s vyšívanou košeľou, vestou a hološňami z domáceho plátna, s klobúkom, v krpcoch, dvoma opaskami, náramnicami, s kečkami a perami vo vlasoch - sa nedá zaradiť do žiadneho folkloristického regiónu ani štýlu. Pôsobí to však efektne, elegantne i sebavedome. Je to vlastne základný prejav jeho "novodrevnej" myšlienky - pôvodné a dávne veci či zručnosti využiť po novom - novým spôsobom v novej dobe. Tak sa zachraňujú dávne zvyky, tradície, remeslá,... Nie je to žiadny umelý a mŕtvy skanzen, je to vyjadrenie úcty k hodnotám a umeniu našich predkov cez každodenné používanie a využívanie ich zručnosti v bežnom živote. Vdúchnutie novej živy do starých vecí.
Aj nástroje k sebe - ako inak - výtvarne ladí. Svetlé drevo s prírodnou kresbou, ručne robené korýtkové husle a basa napustené prírodnou živicou, surovo opracované bubny - doby a píšťaly a fujary vyzerajúce ako palice práve nalezené v lese. Dokonca aj elektrická gitara ktorá, ako keby nezapadá do radu akustických nástrojov, je prizdobená brezovou kôrou a tak aj ona našla svoje miesto na čestnom mieste - ostatne aj ona je drevená. To všetko dohromady zase potvrdzuje myšlienku - "jednoduché a prírodné je najkrajšie". Samostatnou kapitolou je aj stojan na mikrofóny - ťažký morušový drúk s vyvŕtanými dierami, z ktorých sa týči niekoľko tyčí. Opäť - prírodné a oveľa praktickejšie, ako kúpený kovový stojan. Praktickosť tohto prírodného stojanu asi najskôr ocení hudobník - ktorý už nezakopáva, ľahko ho premiestňuje, môže si na nej umiestniť niekoľko mikrofónov naraz, aj zavesiť píšťalu, hrkálky,... Pozorovateľa na ňom môže nadchnúť predovšetkým dômyselnosť, s ktorou sa dajú veci vyrobiť jednoducho doma z darov lesa a nemusia sa draho kupovať v obchodoch. Takže sa divák môže dívať a diviť a vedieť - pre svoju domácu tvorbu.
Obrazových piesní ale nie je veľa - nemali by prehlušiť obrazy divákovi vlastnej duše, ktoré sa prirodzene vynárajú pri počúvaní hudby, majú iba spustiť jeho obrazotvornosť. A videoklip k pesničke "Stúpaj stúpaj" má navodiť pocit, že zmeniť sa môže úplne každý - že ísť za svojím snom, nie je tak ťažké, ako sa zdá, že by to malo byť radostnou skutočnosťou každého z nás. Osvetlenie celého priestoru je potom už iba drobnosťou, niekedy však veľmi dôležitou. Pre podtrhnutie príjemné nálady, nie je dobré silné osvetlenie a tak Žiarislav využíva, podľa možností poskytovateľa priestoru, len bočné osvetlenie z jednej strany, aby zaujímavo prekreslil tiene nástrojov a neožaroval premietaciu plochu. V niektorých híbavejších piesňach sa svetlo tlmí, v niektorých živších sa pridáva. Nemôžu chýbať ani sviečky, ako živé svetlo, ktoré dodáva celému vystúpeniu tajomné čaro. Aj nos si mnohdy príde na Žiarislavovom koncerte na svoje. Vôňa tradičnej vydymovacej zmesi bylín, ktorou očišťuje a nalaďuje priestor, podmanivo dotvára celú drevnotepovú atmosféru. Ak divák dokáže, okrem sily hraných piesní, zvuku dvanástich nástrojov, vybudenému i jemnému spevu, na koncerte zachytiť, vnímať a prežiť i jeho premyslenú výtvarnú stránku - musí odchádzať aspoň trochu pozmenený, ľahší, šťastnejší, slobodnejší,... Svet je prekrásne miesto plné čarovných premien a každodenných zázrakov. Stačí sa len dobre dívať, diviť, vidieť, vnímať, uvedomovať si a žiť. Vidomila |
|
A
v tom pokračuje aj druhý pohľad pútajúci drevený stojan na
hudobné nástroje. Stojan mohutný, masívny a predsa stojací pevne a
odhodlane v priestore ako riadna opora pre nástroje. Sú na ňom
zavesené nielen všetky hlavné nástroje - zoradené podľa veľkosti
- od korýtkových a klasických huslí cez gitary, basgitaru až k
mohutnej a majestátnej korytovej base, ale aj drobné nástroje - píšťaly,
drumble, zavesené sú aj vrecúška s kalafoniou, drcátkami,.. Opreté
tu nechýbajú ani veterné fujary a čarovný rohatý ozembuch. To všetko
zvládne jeden stojan vystrúhaný zo svetlého ľahkého osikového
dreva. Prírodne do vlnovky prehnuté žrde, ako keby sami chceli objať
všetky nástroje.
Nie
vždy však platí, že vidieť znamená vedieť - aby človek
videl, musí si veci uvedomovať. A to
platí aj pre ďalší výtvarný prvok Žiarislavových koncertov - sú
to premietané obrazy. Cez technickou pomôcku - premietačku - prináša
iný rozmer vnímania svojej hudby a slov.
Každý
človek, keď veci vidí, alebo si ich predstaví, lepšie sa mu
zapamätajú. Keď vidí určitý obraz, zostane mu z nej určitý
pocit - živa z obrazu sa mu zapíše do podvedomí 
A
keď sa v pesničke "Všetko je živé" necháte unášať
hudbou, spievate si pri tom jednoduchý
nápev a ešte vám pred očami beží
príbehy rozkvitnutých rastlín, rodiacich sa ovečiek, slnka nad
obzorom aj dúhových chrobákov z horských lúk,
máte skutočne pocit, že nič nie je neživé a že chuť
skutočne naplno žiť sa prebúdza aj v poslednej vašej bunke,
je to pocit veľmi silný, búrlivý a oslobodzujúci.