|
|
Na
sobotu 13. novembra je naplánovaný spoločný koncert
novodrevných pesničkárov Horany a Jana Majerčíka. Ide o
ich prvé spoločné vystúpenie. Uskutoční sa v
Liptovskom Hrádku, v Čajovni za 7 horami a nazvali ho Ku koreňom.
Pri tejto príležitosti odpovedal Jano na niekoľko otázok:
L:
Kto to je – novodrevný pesničkár - čo si môžem pod tým
predstaviť?
J: Pod týmto pojmom si predstav spojenie nového so starým, spojenie nového
vedomia s dávnym svetom našich predkov. |
|
Drevný vychádza zo staroslovanského koreňa drev, ktorý súvisí s dávnym,
starým ( napr. v ruštine doteraz „drevnie časá“ znamenajú staré
doby) ale aj s drevom, stromom. Strom si pamätá veky – tristoročné
lipy , tisícročné sekvoje, pamätné duby sú ešte stále skutočnosťou.
A v ich letokruhoch sú zaznamenané stopy jednotlivých dôb. S týmto
pojmom prišiel Miroslav Švický – Žiarislav,
ktorý sa už vyše desať rokov vnára do kultúry našich slovanských
predkov. Okrem písania článkov a kníh na túto tému je tvorivý aj
v hudbe a vnímam ho ako hlavného predstaviteľa novodrevného prúdu.
Jeho prvé nahrané albumy (z roku1998 - 2001) nesú výraznú pečať
ducha starých Slovanov. Nástrojovo – píšťaly koncovky, fujara,
staroslovanské bubny - doby, rámové bubny, ozembuchy, rôzne hrkálky, prírodné
zvuky ako ozveny, dozvuky spolu s jeho neškoleným hlasom, spievajúcim
akoby v nejakom prastarom jazyku („hoj gory grdo stoja, hoj, gaje rany
hoja, peron pare pire per, hoj rodu gore ver , hej, Tatra silu sála,.....)
To je sila. Keď som po prvýkrát počul jeho nahrávky, až ma
mrazilo. Veľmi som túžil stretnúť tohto hudobníka a človeka.
A to sa mi po rokoch aj vyplnilo. V r. 2007 ma pozval účinkovať
na jeho festival prírodnej hudby Divozel. A začala sa vzájomná
spolupráca. V tomto roku som mal s ním niekoľko spoločných vystúpení.
Vtedy na Divozeli som sa stretol aj s Horanou.
Takže novodrevná hudba je hudba opierajúca sa o naše korene, ale tvorená
po novom. Ja tomu tiež hovorím RODO-FOLK.
A slovo pesničkár vyjadruje človeka, ktorý si sám píše piesne
a sám si ich aj spieva a hrá. Ak by mu niekto napísal pieseň a on by
ju iba interpretoval, bol by to spevák a nie pesničkár. V tom je zásadný
rozdiel medzi pesničkárom a spevákom.
L: A spoločný koncert s Horanou – ako k tomu došlo, čí
to bol nápad?
|
|
J: Ako som už povedal – s Horanou som sa stretol v roku 2007 na
Divozeli. Keď začala hrať, okamžite ma zaujala svojím
hudobným prejavom. Toľko lyriky, poézie v jej piesni. Až som cítil
niekde v sebe príbehy, o ktorých spievala a hrala. A aj dnes zimomriavky cítim
, keď ju počujem hrať.
A tak sme sa sledovali jedným očkom
– čo robím ja, čo tvorí ona. A tohtoročný slnovrat nám
prišlo, že či by sme neskúsili vystúpiť spoločne. Horana
má drsnokrásne piesne. A zdalo sa nám zaujímavé spojiť jej drsný
hudobný svet s mojím poetickým. Aj kombinácia hudobných nástrojov -
moja gitara a jej korýtkové husle. Podľa jej vnímania je zvláštny
zunivý zvuk korýtkových huslí bytostným hlasom prírody. A má veľkú
schopnosť otvárať ľudské srdcia. |
L: A z tohto všetkého potom vyplynul aj názov spoločného
koncertu - Ku koreňom.
J: Áno. Ten názov vymyslela Horana a myslím, že to vystihla vynikajúco.
Naše vedomie sa musí vrátiť ku koreňom. Rod dáva človeku
toľko energie, koľko na splnenie svojho predurčenia, svojej
životnej cesty potrebuje. V koreňoch je železná zásoba človeka,ktorú
nahromadili ako miazgu naši predkovia. Keď sa človek oprie o
korene, okamžite pocíti v sebe obrovskú silu. Tá sila (živa) mocnie a
mocnie, až jej má človek toľko, že ju môže rozdávať . A
my s Horanou (a vôbec všetci hudobníci ) ju rozdávame prostredníctvom
pesničiek.
L: Môžeš bližšie predstaviť Horanu?
J:Horana pôsobila ešte minulého roku v skupine Žiarislav
a Bytosti. Hrala v nej na basičku, husle a spievala. Jej autorská
tvorba vychádza hudobne, textovo a tematicky z folklóru, pričom ho
nekopíruje, ale tvorivo spracúva. Jej dominantným hudobným nástrojom sú
korýtkové husle, potom fujara a píšťaly. Na vystúpeniach ju
niekedy sprevádza jej syn Janko , ktorý má veľký talent na hru na
bubon. Za pozoruhodné vnímam, že sa narodila v Ostrove nad Ohří,
detstvo a mladosť prežila v Čechách, študovala scenáristiku na
Janáčkovej akadémií múzických umení v Brne a pritom spieva po
slovensky. A to tak, že ani nespoznáte, že pochádza z Čiech.
V slovenskom jazyku napísala prózu Jánošíkov tanec a táto bola ocenená
prémiou Rudolfa Slobodu v súťaži Rubato 99. Spolupracovala na
dokumentárnych filmoch Petra Barana SEKIER a DOKUD SE ZPÍVÁ .
Viac sa o nej možno dozvedieť z jej web stránky:
www.horana.webnode.sk
L: Horana je ešte tak trochu začiatočníčkou, ty máš
za sebou už desiatky vystúpení a tri autorské albumy. Aké boli tvoje začiatky
?
J: Keď som mal desať rokov, dostal som od rodičov na Vianoce
prvú gitaru, ktorú som si celý rok nevšímal. Potom zčista-jasna
prvý impulz. Chcel som byť ako deviataci v škole, ktorých som vídaval
hrať na školskej chodbe. Jedného z nich som poprosil o akordy a začal
cvičiť. Skladať prvé piesne. A to zanietenie mi zostalo
dodnes. Neštudoval som hru na gitaru na hudobnej škole, som samouk.
L: A ako pokračovala tvoja ďalšia hudobná kariéra?
J:Nemám rád tento pojem „kariéra“. Milšie mi je povedať
cesta. A domnievam sa, že tá moja veľká cesta je ešte stále predo
mnou. Teraz sa nachádzam asi na nejakej poľnej cestičke. Na nej
stretávam veľa milých ľudí a bytostí, od ktorých sa učím.
A doviedol ma na ňu chodníček plný nesmelých začiatkov.
Zlomovým okamihom na mojom chodníčku bolo vystúpenie na
celoslovenskej prehliadke amatérskej tvorby ZLATÝ ŠTÍT LIPTOVA v roku
2005. Stal som sa laureátom festivalu a získal 40 hodín nahrávania v štúdiu
rádia LUMEN v Košiciach. Tam som nahral svoje prvé dva albumy A ja som z
Východnej a Dieťa veku Vodnára.
Potom som spoznal hudobného dramaturga Ľuba
Pukyho Vágnera, ktorý ma povodil po všetkých významných folkových
festivaloch na Slovensku. Tak sa to všetko začalo: DROTÁRIA, LODENICA,
FOLKOVANIE POD SKALKOU, DUDINSKÁ STOPA, STUPAVSKÝ ŠIRÁK, KOŠICKÝ ZLATÝ
POKLAD. Tieto vystúpenia posúvajú hudobníka na jeho ceste za poslucháčom.
Tak ako aj médiá: televízia Markíza ma pozvala do svojho Telerána, v rádiu
Devín predstavili môj tretí album Piesňodary, záznam koncertu možno
vidieť na YouTube. Najbližšie ma môžete vidieť 17.11.2010 na
STV 2 v programe FOLK MARTIN 2010
L: Názov Piesňodary je podobný slovný novotvar ako novodrevo.
J: Piesňodary vyšli na svetlo sveta na jar tohto roku. Sú takým
darom pre ľudí, pretože si veľmi vážim každého človeka
ako jedinečnú osobnosť. A snažím sa prostredníctvom svojich
piesní odovzdávať okolitému svetu čo najviac dobrej energie a lásky.
Ten názov sa skladá z dvoch slov - pieseň a dar. A vystihuje autorský
zámer.
Netreba sa zdráhať tvoriť nové pojmy. Ako trebárs novodrevo
alebo piesňodary. Slovenský jazyk je bohatý a čarovný. Umožňuje
hrať sa so slovami a ich významom. A v tom vnímam krásu slovenčiny.
Som na ňu hrdý a nevymenil by som ju za žiadnu inú reč na svete.
Nepozdáva sa mi, keď si slovenská skupina dá anglický názov.
Samozrejme, že je to ich vec - ale načo.
Napríklad slovo diaľnica si vymyslel Karel Čapek. Umelecky ním
pomenoval doďaleka vedúcu cestu ako dálnici. A dnes sa tento pojem bežne
používa v praxi, nezostal ako umelecký prostriedok, ľudia si ho
osvojili a vniesli do bežného života. Tak, ako sa preberajú a vnášajú
do života výrazy z cudzích jazykov - teraz prevažne z anglického, v
minulosti z nemeckého , latinského, maďarského – takisto môžeme
načierať do jazykového bohatstva našej slovenčiny.
A tvoriť nové slová, ktoré sú svojou podobou zrozumiteľnejšie
ako cudzie výrazy. Tieto naše slová umožňujú duši človeka,
aby v nej hneď vyvstal obraz na ich prvé počutie.
L: Hmm, to je zaujímavé. Aj z hľadiska jazyka, aj z hľadiska
hudby A čo chystáš do budúcnosti?
J: Chystám veľa nových pesničiek . S priateľom Heňom
Nestorom Hujbertom natáčam videoklip
k piesni práve z tohto posledného albumu - Idem poľnou cestou. A v
dohľadnej dobe spustím aj svoju internetovú stránku.
A čoraz viac sa vo svojej tvorbe prikláňam k jednoduchosti a
prostote. Má to pre mňa čaro prapôvodu, podstaty všetkého. Páči
sa mi vracať ku koreňom. Cez svet našich dedov a materí, ich múdrosť,
lásku k zemi, prírode, k životu. A aj cez svet súčasných ľudí
ako je trebárs Horana alebo Žiarislav.
Ktorí sa v dnešnej dobe tvorivo napojili na odkaz našich predkov a nesú
pochodeň obrody pôvodného prírodného duchovna tu na Slovensku.
L:Tak to už treba zaželať len pevný krok na tvojej ceste ku
koreňom. A všetkých pozvať na spoločné vystúpenie s
Horanou – na koncert novodrevných pesničkárov KU KOREŇOM.
J: (milý úsmev) Ďakujem pekne. Koncert v Hrádku bude prekvapením aj
pre nás samých. Dúfam, že sa vydarí a bude nás to pokúšať
spraviť ich viac.
( leolinčiatko)
Zdroj: supermusic.sk
|
