časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

Poklady zdravia v starých sadoch

CHVÁLA JABLKA KAŽDODENNÉHO                                                   Žiarislav píše

12.11.15

Jablko je v duchovných znameniach stelesnením plodu. V slovenskej a slovanskej obradovosti zaujíma svoje miesto – napríklad veštenie z  jablka jeho prekrojením na Zimný Slnovrat. Vyskytuje sa aj v duchovných súvislostiach iných národov – napríklad známe je spojenie „jablko sváru“ z bájoslovia gréckeho, kde sa stalo predmetom sporu bohýň. V židovskom bájosloví  - v knihe Genezis – je jablko zakázaným ovocím, za pojedenie ktorého bol trest vyhnania z raja. Mohlo by nás upokojiť, že jednako to nie je celkom naša povesť a jednako v skutočnosti nešlo o jablko, keďže na blízkom východe jablká nerástli. Znalci sa nazdávajú, že tento posun v preklade je spôsobený prekladom Biblie do latinčiny s použitím slovnej hračky (latinsky malum - jablko, malus - zlý).

A že  v skutočnosti šlo o iný ovocný plod, možno figový, vzhľadom na „odev“ starozákonných prarodičov danej kultúry.  V slovenskej kultúre je darované jablko vyjadrením kladného vzťahu, čo pripomínajú piesne, ako „Červenô jabĺčko v obločku mám“, alebo „gúľalo sa gúľalo, to červené jabĺčko...“ a podobne. Cez päť šestín  jablka predstavuje prírodná voda, ostatok sú tiež dôležité živiny, ako vitamín C, vápnik, draslík, horčík... Jabloň je pôvodne strom pralesa severného mierneho pásma, údajne z oblasti blízkej Kaukazu a z prajablone vznikli všetky dnešné odrody. Naše dávne odrody spravidla vysokokmenných jabloní sú dnes vytláčané módnymi odrodami jabĺk, z ktorých vo veľkoobchode dostať tak zo tri druhy a aj to dosť chemizované. V komerčných jablkových sadoch dnes jablone  chemicky striekajú aj viac, ako tridsať krát za sezónu, potom jablká bežne ožarujú a ešte aj pastujú.  Sú veľké, umelo naboptnané  a na rozdiel od zdravých jabĺčok z našich sadov tie chemické spĺňajú normy EÚ. Z týchto chemizovaných jabĺk  sú tiež vyrábané šťavy, ktoré si kupujú milovníci zdravého životného štýlu.

Staré stromy. Pred domom rastie končiarka – obľúbený druh jablone, ktorej plody v niektorých krajoch tiež označujú ako „kukly“, či „kozie cecky“. Nad domom rastú červenejúce jablká, ktoré vydržia na stromoch niekedy až do zimy, a stále sú dobré. Pravda, len pár kusov, lebo čo sa dá dočiahnuť, to zberáme a niečo aj strasieme. V starom sade sú „zimušné“ kožatky, žačiatkom jaseňa kyslé, v týchto dňoch už sladučké. A sú tam aj ďalšie staré odrody. Tieto jablone nevideli chémiu. Jablká nie sú obrie, sú strednej veľkosti a sú zdravé. Niekoľko týždňov sa človek stravoval takmer výhradne jablkami a inými plodmi, čo tu vyrástli.

Zbieranie jabĺk v starom sade dnes nie je bežná hospodárska práca. Je to  čestná a ušľachtilá hospodársko-zdravotná činnosť s nádychom posvätna, lebo jablká z čistého sadu bez chemického znečistenia sú dnes už vzácna vec. Zdravotníci doporučujú jedno jablko denne, ale keď je to jalko čisté, môžete ich zjesť aj päť behom krátkej chvíle a na rozdiel od tých „obchodných“ vás potom nebolí bruchu. Jablká pozbierané do košíka, alebo do česáka, či do plachty prevesenej cez plece, zauzlenej kolo pása, stačí naukladať pekne do debničiek a tie uložiť do pivnice. Pivnice je pod chatkou, je vyhĺbená vo svahu do zeme, cez hlinenú podlahu pekne dýcha a jablká v nej vydržia až do jari, teda vydržali by, keby sme ich nezjedli. Stačí ich raz za čas prezrieť a prípadné nahnívajúce jablko vybrať. Na jeseň však strasené, opadané jablká preberieme, umyjeme vo vaničke a rozdrvíme. Drť dáme do vínneho lisu vyloženého zvnútra záclonou, a točíme... Tečie tá najčerstvejšia šťava a hneď priložíme hrnček a s chuťou pijeme. Šťavu dávame do zaváraninových fliaš a zahriatím zabezpečíme jej trvanlivosť. Dočasu vydrží aj bez zahriatia a dlhšie s rozdrveným chrenom, takto v nej bez zahriatia prežijú aj C-živiny. Skúšali sme  dať  šťavu aj do veľkej 50 litrovej fľaše ale po čase začala búrlivo kvasiť. Niektorí takúto skvaseninu, vlastne víno,  aj s drťou, využívajú na vypálenie pálenky. Pálenku je možné využiť napríklad na zakladanie liečivých byliniek, cesnaku a podobne. Niektorí ju používajú aj vnútorne, ale v množstve väčšom, ako malom, to berie silu. A ovocie je tu predsa na to, aby nám silu dodávalo.

Jablká sa dajú aj sušiť – rozkrájané na štvrťky alebo tenšie plátky. Zopár sme ich dali aj do sudov s nakladanou kyslou kapustou.

Jablká v obdobiach, ako koniec leta, hlavne jeseň a zima, sú skvelým prirodzeným  zdrojom živín. Takto sa vyživujeme a priživujeme na silách Matky Prírody a na jej plodoch. Staré odrody jabĺk, pomerne odolné, aj voči prízemným mrazom, ak sú vysokokmenné, to je krása. Čistá sila, akej je už málo. Chvála za ne tým, ktorí ich sadili, štepili, pestovali, šľachtili a ošetrovali. Chvála predkom a predchodcom. A chvála, samozrejme, aj samotným jabloniam. Jabloň na to, aby sa rozmnožila, potrebuje zapustiť korienky z jadierka  jediného jablka. Všetky ostatné  jablká rodí pre iné bytosti. 

Podobné články:

27.10.15 Plody zvláštnych tvarov- polovtipník

27.8.15 Suchá správa o gazdovaní Na Medzi - Z Vrchárskeho zápisníka 

 hlavná strana