 |
|
|
časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna |
|
|
|
|
|
O CHRÍPKE A LIEČENÍ Z PRÍRODNÉHO LIEČITEĽSTVA X |
21.1.13 |
|
Je taký čas, že chrípka je asi najčastejším onemocnením. Z istého hľadiska môžeme chrípku označiť za ochorenie civilizačné. Prírodný človek takýmito chrípkami takto bežne netrpel. Zjednodušene povedané, nemohol si to dovoliť. Ale – ani nemal prečo. Športovci a ľudia činní v prírode s každodennou telesnou prácou, sa nezvyknú tak často vykývať chrípkovitým ochorením. A nie je to preto, že by hltali viac vitamínov, alebo nejakých piluliek, či cukríkov. Prečo teda ľudia telesne zdatnejší v pravidelnej námahe tak často nepodľahnú chrípke? Telesná záťaž v podstate prináša hlbšie dýchanie a takto vedie k pravidelnému nabudeniu dýchacej sústavy. A práve dýchacia sústava býva najčastejšie postihnutá chrípkou – veď koreňoslovne je chrípka od slova „chripieť“, teda vydávať chrapľavé zvuky. Postihnuté bývajú teda dýchacie cesty: od nosa a nosných dutín, cez hrdlo, hlasivky, hrtan, až po priedušky, priedušnice a v horšom prípade pľúca. Telesná záťaž je pochopiteľne lepšia na čistom vzduchu. Preto ľudia činní v prírode, aj keď prechladnú, nie sú tak často ohrození nemocou touto. Pre nich je však rizikový pobyt v civilizácii dlhší, ako 3 dni. 3 dni je doba, keď sa prírodný človek, ktorý je odtrhnutý od svojho prirodzeného prostredia a jeho záťaže, aj v ťažkých podmienkach drží v sile. Ak je však vyťažený, alebo hlavne preťažený, po 3 dňoch by sa mal vrátiť do prírody, alebo do podmienok, kde sa cíti aspoň dobre. Čo však človek civilizačný? Ten je predsa v rizikovom prostredí stále. Človek v meste môže žiť – ako snáď väčšina – v dome , či byte s ústredným kúrením, čo je náročnejšie, alebo v dome s prirodzeným ťahom komína, ktorý udržiava prírodnú vlhkosť. Ústredné kúrenie vysušuje vzduch a dýchacie cesty. Trochu pomáhajú zvlhčovače, alebo sušenie prádla, ale keď je napustené chemickou avivážou, tak to ešte viac podráždi dýchacie cesty. Akékoľvek denné dýchacie cvičenia môžu napomôcť k lepšiemu zdraviu prinajmenšom dýchacích ciest. Tie môžu byť s hudobným nástrojom (píšťala, fujara, iné dychové nástroje), alebo bez nástroja. Telesná námaha , ak je výdatná, nás núti výdatne dýchať. Súčasne preháňa krv, cvičí srdce a teda aj napomáha prirodzenému čisteniu krvi. Akiste zasahuje aj živodráhy (nervový systém) a iné zložky tela. Dobré cvičenia podporujú aj vôľu (ducha) a duševnú rovnováhu. Môžu to byť rôzne veci – od divotancov až po posilňovanie rôznych svalových skupín - napríklad aj chrbtových a brušných svalov potrebných pre vzpriamené držanie tela. Čo nás ďalej núti k hlbokému dychu a silnému prietoku živy, to je otužovanie. Ak je pravidelnejšie, je bezpečnejšie. Studený vzduch v zime je na začiatok prijateľnejší, ako ľadová voda. Voda len postupne. K rizikovým povolaniam z hľadiska chrípky sú tie, ktoré preťažujú hlasivky, ako - učiteľ, či spevák s neprirodzeným - nárazovým výkonom. Preťaženie (mierne poškodenie) hlasiviek tak môže byť mostom k umelej chrípke. LIEČENIA SÚ RÔZNE Ak už sme sa dostali von z rovnovážneho stavu zdravého, môžeme zvažovať rôzne druhy liečenia. Najjednoduchšie je nič nerobiť a čakať, kým to prejde. To však nie je liečba v pravom zmysle. Liečba môže napomôcť uzdraveniu. Môže byť viac prírodná, alebo viac umelá. Dnes jestvuje aj množstvo prienikov medzi prírodnejším a umelejším liečiteľstvom. Pred chrípkou zvyknú byť ľudia telesne stuhnutejší (hlavne chrbát), vyčerpaní , pocit nedostatku živín. V tomto stave je najľahšie vyhnúť sa nemoci – vedomím oddychom (kúpeľ, parný kúpeľ, príroda, primeraná záťaž tela spojená s prehriatím, očistný jedálny lístok. Škrabanie v krku je znamením, po ktorom hneď môžeme kloktať – slaný roztok je účinný, ale pri príliš podráždenom hrdle môže zväčšiť dráždenie. Jemnejšie sú šalviový, harmančekový alebo repíkový zápar („čaj“), tiež vlastná čerstvá moč. LIEČIVÉ JEDLÁ? V počiatočnom stupni vývoja niektorí vedia zastaviť chrípku aj očistnou zvnútra – za hrsť pečených cesnakov (na panvici, na peci, trochu osolených), alebo dusená cibuľka. Úplne silové očistné a posilňujúce jedlo – na zosklovatenú cibuľku dáme postrúhané zemiaky, surové, občas zamiešame, časť je opečená do hnedkava a časť úplne nedopečená s množstvom vitamínu C (v surových zemiakoch je ho hora). Viac cibuľky viac čistí. Okrem toho vysadíme mäso, syr, aj mliečne výrobky, aj cestoviny a múčne jedlá. Keď už niekto musí mäso, tak radšej nemastnú rybu. Zemiaky, ryža, zelenina, niečo čo nezaťaží. Zeleninová polievka uvarená skrytým varom (nie do vody hodiť zeleninu, ale začať na oleji so zeleninou a postupne po kúsku prilievať vodu). Liečivé jedlá sú dobrá vec. Ak niekomu chýba práve niečo – že má na to veľkú chuť, napríklad na strukovinu, tak v tomto stave sa to ešte dá doplniť vo vhodnej podobe (bez zátrepky). Cesnak a cibuľa pôsobia vnútorne očistne. Aby sme si nezaťažili trávenie a nepodráždili sliznice, môžeme ich tepelne upraviť (okrem spomenutých spôsobov aj ako polievku – cesnačka, cibuľačka...). A tiež cibuľové kvapky – rozkrájanú cibuľu na tanieriku posypeme cukrom a na druhý deň podávame šťavu po lyžičkách. Pečený cesnak tiež v pohode zjedli aj deti a ten je dobrý aj na vypudenie detských mrlí (niektorí ho miešali strúhaný s medom, ale to štípe deti viac, ako pečený). V ďalšom stave chrípky, ak sa nemocnému nepodaril zastaviť vývoj, sú stavy malátnosti, výraznej slabosti a zvýšených teplôt. Mierne zvýšené teploty dnes ani mnohí lekári už neodporúčajú zrážať, keďže mierne zvýšená teplota urýchľuje odbúravanie chrípkovej kultúry, ktorá je spolu s nemocným za ochorenie spoluzodpovedná. Spravidla ide o nejaký druh baktérie, alebo víru. Nie je to tak dávno, čo na obe veci predpisovali lekári antibiotiká. Už nejakú dobu vieme, že kým na baktériu antiobiotiká skôr zaberú, na vírus menej. Dnes sú už bežne známe farmaceutické lieky v podobe jemnejších homeopatík, ktoré nie sú spojené s niektorými tak nepriaznivými sprievodnými javmi, ako antibiotiká. Účinnosť homeopatík stojí na „čare podobného“. Ani jedna, ani druhá skupina liekov nezaberá rovnako na každého, keďže každý má inú telesno-duševnú sústavu (organizmus). Jedenie mäsa a mliečnych výrobkoch z veľkochovu, v ktorom sú používané antibiotické plesne, znižuje účinky antibiotických liekov. Tieto lieky nie sú všemohúcou spásou, v niečom môžu pomôcť a v niečom aj oslabiť (často oslabia napríklad trávenie). Dnes si môže nemocný viac vyberať spôsob liečby vďaka voľbe lekára, i vďaka množstvu iných (alternatívnych) spôsobov. Mnoho lekárov už nielen uznáva, ale aj používa viacero spôsobov liečby, k potešeniu mnohých pacientov. Najstarším spôsobom, dnes už v podstate nie stredovým, a teda alternatívnym, je prírodné liečiteľstvo, v našej oblasti vedomské, či vedomecké. V oblasti indickej sú známe zas indické ayurvédy, ktoré sa na rozdiel od našich vied (vedomstiev) vyvíjali bez zákazu a podobne bez zákazu sa vyvíjalo aj liečiteľstvo v Číne. Kým čínske živlové liečiteľstvo je založené na dvojke a päťke (živlov), idické na trojke živlov (ajurveda), naše na dvojke a štvorke (živlov). Nie je až tak dôležité, aký požijeme spôsob, ako je dôležité, jak dobre ho vieme použiť. Môžeme len so záujmom sledovať, ako sa mnoho Európanov nadchýňa orientálnymi liečiteľskými prúdmi a mnoho orientálcov študuje euroamerickú medicínu, tiež nejeden vedomecký liečiteľ študuje časti medicíny a nejeden medik skúma vedomectvo. Tento vývoj je zaujímavý. Dnes môžeme povedať, že nikdy neboli také zdravotné vymoženosti, ako dnes, a to aj vo výbere spôsobu liečby. Ak sa nám podarí uchrániť slobodu občanov pri výbere spôsobov ošetrenia a liečby, stav by sa dal ešte výrazne zlepšiť v prospech zdravej prirodzenosti. VEDOMECKÉ LIEČITEĽSTVO TELESNÉ I DUŠEVNÉ. Duchovný spôsob liečenia spočíva napríklad i v urobení poriadku v okolí, aby sa duša cítila dobre a zmenšili sa rušivé vplyvy. Oddelenie pracovných a rušivých vecí od nemocného – pomáha i prikrytie plachtou (pracovný stôl, či iné rušivé plochy). Vypnutie elektrických spotrebičov (všelijaké televízory, veže) a prekrytie obrazovky televízora a počítača napríklad dekou. K duchovným spôsobom patrí aj vyčistenie a vyrovnanie medziľudských vzťahov. Tiež ochranné očiaranie postele, či domu (vykreslenie ochranného kruhu, nemusí byť viditeľné). Očista domácnosti a nemocného vydymením (vykiadzaním) očistnými bylinkami je tiež duchovný prostriedok. Tiež poznáme umytie tváre v zápare rastlinky čistec, alebo začítavanie. Každý človek má trochu iného ducha a preto mohli rôznym ľuďom pomôcť rôzne prostriedky. Duševná očista živlom – oheň (krb, sviečka) alebo voda (očistný prúd na ruky, močenie nôh v teplej vode). Na začiatku, alebo na konci nemoci – parokúpeľ. Počas nemoci kúpeľ nie, ak namočenie, tak len na chvíľu do teplej vody a to nie vyššie, ako po pása. To podobne, ako nadparovanie nad slaným, či bylinkovým kúpeľom (šalviou) už pôsobí aj telesne. Telesné účinky prinášajú napríklad liečivé byliny. Tie môžu byť sparené vriacou vodou („čaj“), alebo odvarené (odvar), vyluhované vo vode (výluh – macerát), vyluhované v liehu (v pálenke – tinktúra), v medovej, či cukrovej vode (sirupy), rozpustené v oleji (olejčeky), na horúcom loji, či masti (mastičky), alebo aj zelinky pálené (nadýmanie). Vidíme, že takmer všetky vedomecké spôsoby práce s bylinami pribrala v určitých dobách a podobách aj moderná medicína, i keď sa na rozdiel od vedomectva odťahuje od duchovného účinku bylín, alebo ho vedome nepriznáva. Dnes aj v štátnych lekárňach sa dá zohnať napríklad materinodúškový, alebo skorocelový sirup. Sirupy sa dajú aj poľahky vyrobiť doma, ak na to včas myslíme. Je dobré vedieť, že liečivý sirup môže v určitom stave nemoci cukrom dráždiť hlasivky a niekedy preto používajú vedomci radšej husté bylinkové pálenky, ktoré dnes voláme tinktúry. Tie sa nepália s bylín, ale byliny sa v nich len vyluhujú. Nad 40 percent alkoholu tiež môže príliš dráždiť. Užívajú sa na lyžičke ako kvapky, samozrejme, nie tak, ako by to niektorí uvítali. V prípade „chytenia“ dýchacích ciest v oblasti hrudníka poznali predkovia aj mnohé zábaly – z rastlinných olejov, ale i z kačacej, jazvečej masti, z loja, často zahriateho na panvici s rozprášenými zelinkami. Takáto masť ak už bola skôr hotová, znovu sa zahriala a pomastil sa ňou hrudník. Na to nahriata plachta a perina a pokoj... V akomkoľvek stupni nemoci môžu pomôcť dýchacie cvičenia a duševná očista. V dnešnej dobe sa stále mnoho ľudí lieči prírodne, alebo prevažne prírodne – s doplnkovým použitím „tabletky na vypotenie“, či zníženie horúčky. Mnoho ľudí si pochvaľuje, že sa k prírodnejším spôsobom liečby vrátili a zvládajú chrípky bez antibiotík, pričom majú ľahší priebeh a zlepšila sa im imunita. Pisateľ znovu pripomína, že nie každý spôsob liečby je pre každého a že obranyschopnosť (imunita) je výsledkom dlhodobého spôsobu života. V závere dôležitá vec: Tak, ako zdravie je dôsledkom viacerých okolností, tak aj nemoc je výsledkom viacerých okolností. Človek na vedomeckom chodníku hľadá príčiny nemoci hlavne v sebe a vo svojej životospráve a nesnaží sa vidieť len jedného vinníka zvonku. Duchovný stav, strava, práca, vzťahy, životné prostredie, voda a vzduch, cvičenia telesné i duševné, tiež dedičné vlohy a to, ako s nimi pracujeme, to je kruh dôležitých vecí, ktoré vplývajú na naše zdravie. S úctou Žiarislav snímka: Ladomíra - výroba skorocelového sirupu
podobné články:
6.1.13
Z PRÍRODNÉHO
LIEČITEĽSTVA 1
|
|
Pisateľ
píše tento článok s cieľom, aby sa k čitateľovi dostali správy o tom,
ako sa mnohí liečili a vyliečili. A teda to nie je nejaký všeobecný
návod.