časopis na obrodu rodnej kultúry, prírodného života a duchovna

hlavná strana

MLADÉ KMENE: Podporujeme zručnosť a schopnosť sa zabezpečiť, vzdelať, posilniť.                                        rozhovor so Žiarislavom

23.5.19

RC: V tomto roku sme sa dočkali obnovenia detských táborov Na Medzi. Sú ešte nejaké ďalšie novinky? Žiarislav: Bolo treba prehodnotiť, čo z toho, čo všetko by bolo dobré spraviť, vzhľadom na možnosti aj spravíme. A tak sme vypustili umelecký tábor pre dospelých, lebo dospelí ak chcú, tak sa do toho môžu pustiť aj sami, nájsť si spôsob, a potom – s tými vytrvalými, čo sa vypracovali na určitú úroveň, môžeme ďalej pracovať.

Či už v hudbe, alebo v iných oblastiach. Ale pri deťoch je to iné. Dieťa aj keď by chcelo, ťažko môže na vlastnú päsť sa učiť , prežiť dobrodružstvá v prírode, prírodným vzdelaním sa zušľachťovať, deti potrebujú súrnu pomoc.  Už 6 – 9 ročné deti bežne majú narušený vývoj pod vplyvom bezbrehých počítačových hier, to je niečo, čo predchádzajúce pokolenia v tak rannom veku nezažili. Podľa výskumov vedcov majú deti „odkojené“ na plochých dotykových displejoch zníženú motoriku v trojrozmernom priestore, napríklad majú sťaženú schopnosť chytiť do ruky ceruzku, alebo iný nástroj. 

Nehovoriac o tom, že zručnosť detí sa znížila a väčšina detí ma s prírodou veľmi chabé spojenie. Vedomosti detí vzdelávaných v odtrhnutí od prírody sú v mnohých oblastiach len teoretické. Chýba im spojenie s tým, o čom sa učia. Ich svet by nemal byť predovšetkým virtuálny. Ich svet by mal byť hlavne skutočný. Dnes je to opačne, ako kedysi. Ku svetu virtuálnemu je prístup úplne ľahký. Avšak ku svetu skutočnému – k prírode, majú deti čoraz ťažší prístup. A v tomto by sme im mohli pomôcť.

Akým spôsobom?

Začali sme tým, že deti si na našich táboroch, zážitkových vzdelávaniach, strúhajú z dreva, vŕtajú píšťaly, prvýkrát si skúšajú kuť železo, šijú si, vyrábajú luky a šípy, samozrejme bezpečným spôsobom. Skúšajú si podojiť kozu či ovcu, uhnietiť oštiepok, starší zapaľujú táborový oheň ocieľkou. Spoznávajú rastliny, zvieratá, prírodu, starší si môžu vypchať spací slamník alebo vyrobiť svoj vlnený spacák. Lenže to v budúcnosti už nie len Na Medzi. Detí je veľa, sú ich tisíce, státisíce, mladí dospievajú a mnohým nestačí len plytké, teoretické  vzdelanie z monitora a televíznej obrazovky. Chlapci chcú svoje mládežnícke skúšky, chcú niečo zažiť a toto všetko sa nemôže diať na jednom mieste. V budúcnosti môžu vyrásť družiny, skupiny, mladé kmene. Áno, svet sa globalizuje cez obrazovky počítačov. Lenže vnútorná istota ľudí na nich zavesených je malá. Treba pestovať aj hĺbkové vzdelanie, šikovnosť, odolnosť, skutočné skúsenosti, v prírode, vo svete živlov, ktoré sa nedajú získať len virtuálne.

Do prírody chodia napríklad skauti. Niektorí áno a to je dobré. My môžeme so skautmi aj priamo spolupracovať. V minulosti tak človek robil. Aj s pozostatkami woodcrafterov, s karpatskými indiánmi, s ľuďmi z historických skupín… Lenže je toho málo a my robíme aj také veci, čo iní nie. My rozširujeme vzdelanie a užité skúsenosti aj s našou dávnou kultúrou, s kultúrou našich predkov z rôznych období, to my máme navyše, toto môžeme ponúknuť sebe, aj iným. Robíme predsa niečo ako živé dejiny, vyrábame si veci na použitie z dôb prastarých otcov, ale aj starých Slovanov, aj z dôb dávnejších, od odevu, obuvi, výstroje až po hudobné nástroje a príbytky. Keď sa pozrieme na dejiny práce s deťmi , vidíme, že začiatkom 20 storočia založil vyslúžilý anglický dôstojník Robert Baden-Powel skautské hnutie. Skauti majú doteraz uniformy podľa vzorov britskej armády, tiež organizáciu na vojenský spôsob.

Dnes by sme mohli povedať, že na Slovensku máme na lesné vzdelanie , dobrodružstvá a skúšky nepomerne lepšie podmienky, ako krajiny Badenapowela a Seatona, kde je dnes už pohyb v lesoch značne obmedzený, alebo priamo zakázaný. Slovensko, ale aj Čechy a iné susedné krajiny majú podstatne väčšiu slobodu pohybu v prírode, na rozdiel od Západu aj lesné záľuby hubárenia, lesných plodov, bivakovania v prírode, záhradkárčenia a chalupárenia, chatovania a zrubovania, je tu mnoho šikovných ľudí, ktorí znajú mnoho z prírodných remesiel, sú tu ľudia schopní v prírode nejaký čas prežiť aj bez moderného outdoorového vybavenia, akým sa vystatujú teoretici na prežitie z krajín, v ktorých sú už ľudia od prírody podstatne viac odtrhnutí. My si vieme vyrábať košele, opasky, krpce, mokasíny, náramnice, vykuť si ocieľku a nožík, urobiť v lese luk a šípy, zapáliť oheň tak kresadlom, ako aj lukom, postaviť so sekerkou či valaškou prístrešok… V dobe, keď zanikajú trampské piesne, ožívajú piesne novodrevné.  Dnes je čas snažiť sa o založenie spoločnosti pre deti a mládež, v ktorej sa bude pestovať aj naša pôvodná kultúra a jej užité prvky, remeslá, zručnosti, vzťah k zemi a vlastne aj celkové kultúrne povedomie. Napríklad na našich táboroch chcú deti prijímať táborové mená a to v našom jazyku, ktorému rozumejú. Posilňuje sa v nich zdravé jadro, chcú si upiecť na kameni placku či na ražni hadíka z nekysnutého cesta, chcú si vyšiť alebo namaľovať na košeľu svoj znak. Samé si volia a vytrvárajú svoju táborovú košeľu, svoj znak, ktorý vyzdobí zástavu táborovej družiny. Nemáme uniformy, pretože na to nepotrebujeme továreň, aby sme si ušili táborovú  košeľu. Podporujeme zručnosť a schopnosť sa zabezpečiť, vzdelať, posilniť.

Ako by sa to volalo?

Zatiaľ to je pracovný názov –  Mladé kmene. Spoločnosť zložená z menších skupín a oddielov, pracovali sme kedysi ako hnutie Zelinky, ktoré chodili aj do škôl a vzdelávali o pôvodnej kultúre, sviatkoch, robili výchovné koncerty, ale aj letné tábory v prírode. Dnes to už vieme rozšíriť s ďalšími skúsenosťami získanými aj vzdelávaním na úrovni základných škôl. Hnutie je nepolitické, nenáboženské, zamerané na prírodu, vzdelávanie, zručnosti, ale aj schopnosť prírodne prežiť – teda aj s pomocou pôdohospodárstva a remeselných prvkov čo školy v skutočnosti nevedia deťom priamo sprostredkovať. Na Medzi dokončievame kováčsku vyhňu a toto leto by sme radi ubytovali družiny aj v malých chatkách s celtovým vrškom.

Budete ich aj pripravovať?

Samozrejme, šiť a stavať, avšak na celtoviny a iný materiál by sme uvítali pomoc od priaznivcov.

Kde sa majú ozvať?

Naša sieťová schránka je diva@ved.sk, predmet – Mladé kmene. A pripravovať budeme samozrejme nielen ďalšie chatky, ale aj vedúcich oddielov, skupín, kmeňov. Na názvosloví sa uzrejmíme neskôr, teraz treba už len dokresať spôsob a obsah. Sme otvorení aj skupinám so zámerom na nejaké vývojové obdobia predkov, ale aj so zámerom na iné prírodné kultúry Zeme. A tiež so zámerom na umelecké, remeselné, užité, znalostné či turistické smerovania. Našou výhodou sú vyše dvadsaťročné skúsenosti s prácou v rôznych oblastiach, pôsobenie vo voľnočasových i školských jednotkách, hosťovanie a spolupráca s rôznymi inými skupinami. A dobré je aj to, že máme vlastné lesné stredisko, do ktorej  po dokončení dielní budú chodiť aj zájazdy zo škol, s ktorými spolupracujeme. Je čas  prebrať a vyhodnotiť  dlhoročné skúsenosti a dohodnúť jasné základné chody. Aby spoločnosť, ujasníme si  prirodzené, zrozumiteľné, bezpečné a overené zásady činnosti. Či už pôjde o mimoškolskú, vzdelávaciu doplnkovú, alebo inú činnosť, preberieme možnosti a spôsoby práce.

Kedy?

Začneme už pozajtra na najbližšej koncotýždňovke Na Medzi, potom na sústredené Letného Slnovratu, na remeselnom, vedomeckom i detskom tábore. Odteraz na tom budeme pracovať, oslovíme známych aj neznámych ochotných, šikovných a nadšených ľudí. Oslovovať živých ľudí so živým duchom, vedome sa spolu zlaďovať a smerovať ku spoločnej práci. Je čas využiť dary predkov a obetovať niečo zo svojho času a sily na kultúrne prežitie, ochranu a rozvoj našich potomkov a nasledovníkov. Urobme niečo veľmi dôležité, niečo dejinné.  Spojme sa a vytvorme vedomú základňu na prežitie výhonkov nášho stromu života.

snímky:  Ladomíra, archiv Rodná cesta

Podobné články:

 hlavná strana