Slovensko susedí s piatimi krajinami: Českou republikou, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Ťažkosti na medzinárodnej úrovni má len s jednou krajinou – s Maďarskom. Maďarsko má susedov o niečo viac. Napäté vzťahy má takmer so všetkými. Prečo je to tak?

V desiatom storočí vzniklo na základe hlavne protifrankskej húnsko-slovanskej* koalície Uhorsko ako krajina viacerých národov. Kým Slováci rozlišujú medzi Uhorskom a Maďarskom, Maďari majú pre obe krajiny len jedno slovo – Hungaria (krajina Hunov), čo je v ich chápaní takmer totožné s Magyarországom (Maďarský štát). Hungaria je iste niečo iné ako Uhorsko. Nevedecké koreňosloví - krajina u hôr - Uhorsko, sice nemusí byť historické, avšak Slováci a iné uhorské národy nepovažovali Uhorsko za krajinu Maďarov, ktorí v Uhorsku netvorili viac ako tretinu obyvateľstva. „Veľké Maďarsko“ je v krajine našich južných susedou obľúbenou témou. Nemohlo by byť, nebyť denno-denného falšovania dejín, v ktorých všetko uhorské je považované za etnicky maďarské, od inonárodných mysliteľov, z ktorých sú dnes akoby Maďari, až po celú uhorskú kultúru, ktorú si Maďari isteže nepriniesli z východných stepí.

V Maďarsku z roka na rok rastie snaha o spochybnenie súčasných hraníc a jedným z hlavných smerovaný je sústredenie tlakov smerom na južné Slovensko. To nie je len kratochvíľa amatérov, ako napríklad maďarská hudobná skupina so slovansky znejúcim názvom a latinskou koncovkou Karpatia*, ktorá na internete ponúka vo svojich síce nie veľmi inteligentných, zato však veľmi názorných klipoch návod na to, ako si pričleniť územia všetkých susedných štátov. V podstate dáva Karpatia Slovensku návod na to, s kým sa má spojiť a vytvoriť ochrannú koalíciu, aby po komárňanskom moste znovu nepochodovali falangy osloboditeľov Veľkomaďarska. Ako vtedy, keď sa tu vybral za podpory Hitlera a Musolinyho generál Horthy na bielom koni na čele svojej „špagátovej armády“ (pochody si snaživo nacvičujú panáčikovia maďarskej gardy). Dobová snímka Horthyho za komárňanským mostom sa dá vidieť v klipe spomínanej skupiny. Súbežne s týmto akože undergrandom ide však oficiálna politika víťazov volieb. Aj keď Maďari označujú víťaza slovanským slovom vitéz*, nič dobrého neveští, keď súčasný maďarský volebný vitéz Orbán má vo zvyku označovať Slovensko ako Felvidék – horný vidiek - horná zem (rozumej súčasť Veľkomaďarska) a je známy svojim rojčením o maďarskej hranici s Poľskom. Oslobodenie okolitých národov spod maďarského útlaku, ktoré vyvrcholilo Trianonskou zmluvou, je v „Dolnej zemi“ spochybňované na všetkých úrovniach, tentoraz v dôsledku výsledkov posledných volieb aj samotnou vládnou špičkou.

Po pomaďarčení kedysi polmiliónovej slovenskej menšiny v nadmieru šovinistickom Maďarsku* a po politickom vystrojení maďarskej menšiny na Slovensku nie je ľahké udržiavať dunajskú rovnováhu v susedstve tohto typu. Určite nestačí zosmiešňovať susedovho bájneho vtáka Turuľa a hovoriť o malých maďarských koníkoch (v deviatom storočí veľké kone ešte nejestvovali). Avšak určite je zlé tváriť sa, že sa nič nedeje a že je všetko v poriadku. Lebo sa deje a veci v poriadku nie sú. V dvadsiatom storočí napadlo Maďarsko územie Slovenska trikrát, ak nepočítame inváziu v 68.roku, ku ktorej sa len pridalo. Pravou je, že dnes je iná doba. Ale ak chce Slovensko žiť bezpečne, malo by byť vedomé, prebudené a pripravené.

-slav-

* v období Maďarizácie sa ujali príslovia, ako „Tot nem emberg“ (Slovák nie je človek) a podobne. Okrem Slovákov boli asimilovaní aj Rusíni a ďalšie národnosti.