Spočiatku to bolo vlažné. Zádumčivé a vlažné spevy pri ohni. Prebudenie prišlo, keď obradník ohnivo vysvetlil dôležitosť toho aby sa všetci zapojili naplno, najlepšie ako vedia. A tu v jednej chvíli všetci ľudia spievali, hrali, bez toho, aby uvažovali či vedia alebo nevedia spievať, plne sa oddali tomu tepu,. Prišlo niekoľko vyvrcholení piesní, živy. Dlhými žrďami sme rozhrabali so Žiarislavom pahrebu. Bolo to náročné, lebo z nej sálala silná horúčava.

rozhrabávanie pahreby

Žiarislav prešiel ako prvý cez pahrebu a ja som  prekvapený čakal, že najskôr príde vydymenie, ktoré pred chodením cez pahrebu neprišlo. Vydymil nás ale samotný oheň.   Pochopil som, že prišla tá chvíľa a je rad na mne. Vyzul som sa do bosa, vyhrnul rozstrapkané gety. Pred pahrebou som požiadal oheň o veci, ktoré chcem prečistiť, preliečiť, nabral živu a prešiel cez pahrebu. Potom pahrebou kráčali jeden po druhom aj ostatní. A keď sme šli po druhý krát, niektorí na žeravých uhlíkoch už aj krepčili, tancovali.  Spomínam si , jak išiel Zoran druhý krát cez pahrebu. Tešil sa ako malé decko a smial sa od ucha k uchu. Mal také radostné, ľahké pohyby, ako dieťa, keď sa z niečoho ozajstne teší. Celkom zaujímavé bolo, keď sa Lade podarilo odložiť Zorimíra, prešla cez pahrebu jeden krát, na konci sa otočila a dala si to naspäť. Nocou sa ozývali výkriky, aj hora s nami spievala.

Hory hrali všetkými farbami, listy kde-tu opadli. Dni sa výrazne skrátili. Stádo sa navracia z paše okolo šiestej, teda pri zotmení. Aj teplota už nestúpa tak vysoko. Neklamný znak, že tu je jeseň a s ňou aj sviatok Dušičiek.

Tento rok sa na Medzi chystal tanec duchov predkov, s možnosťou otvorenia pahreby. Naplánovaný bol aj obrad ochrany novorodeniatka, o ktorý požiadali Horimírovi rodičia. Teda uvítanie novej duše a spájanie sa s tými dávnymi v súčasnosti.

Už podľa toho,  koľko ľudí sa prihlásilo, bolo jasné že nepôjde o najhustejšie podujatie čo do počtu zídených.

V piatok neskoro poobede dorazil Vladimír. Hneď po príchode sa ma spýtal ako to bude s pahrebou, či už niekto nazbieral drevo. V tej chvíli sa mi nezdalo ako pravdepodobné, že bude aj chodenie po žeravom uhlí, na ktoré treba veľa suchého dreva. Po dlhotrvajúcich dažďoch bolo v lese väčšinou len mokré drevo. No pred nami bol ešte dostatok vecí, potrebných na zabezpečovanie.

Po krátkej porade s gazdom sme sa štyria vybrali do neďalekého lesa. Úloha bola jasná - čo najsuchšie. Dobré sú tenké „carachy“ a nepohrdneme aj stojacim „suchárom“. Čo leží na zemi, je premočené, to neberieme.

Po dojení som obradným spôsobom zapálil oheň, postavila  trojnožka s kotlom vody na odvar. Priniesly sme bubny doby, koncovky, dvojačky, husle. Po hovoroch o veciach spoločenských aj a obradových  sme hrali. Bubny doby, koncovky, ozvali sa aj husličky a spevy.  

Popoludní sa zišlo niekoľko desiatok ľudí na obrad posvätenia novorodeniatka. Slovenská rodina s dieťaťom pricestovala zo zahraničia. Malému Horimírovi sa páčili piesne i hrkálka s drevenými krúžkami, ktorú dostal. Obrady boli pôsobivé a rody mali pripravené pohostenie na plošinke, kde bol v lete festival Vatra. Keď mladá rodina s predstaviteľmi dvoch rodov a priateľmi odišli, pokračovali sme v príprave večerných obradov.

mrváň - obradový koláč

Na začiatku som ani nemyslel že bude nejaká pahreba, teda chodenie po žeravom uhlí. Potom sa začali veci diať, ako som ich popísal v úvode článku. A po pahrebe sme pochválili dary, obetovali ohňu, živlom, duchom, predkom a otvorili hodovný stôl. Ako sa dalo predpokladať, zaľahli sme až nad ránom. Mesiac dorastal do splnu. Je na čo spomínať.

Dokonca aj doteraz vždy nespievajúci Vlado zrazu spieval a tancoval, to bolo pre mňa pravdu povediac najväčšie prekvapenie. Potom som si spomenul, ako som hovoril o tom,  že azda len nepríde  niekto, komu sa moc nechce spievať a tancovať... Ponaučenie – že je jedno kto príde, dôležité je spraviť pre cieľ to najlepšie a ostatní sa už pridajú.